Prof. MUDr. Igor Riečanský, CSc. sa narodil 10. mája 1938 v Bratislave, kde aj maturoval. V rokoch 1955 – 1961 študoval s výborným prospechom na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LFUK) v Bratislave. Po promócii dva roky pracoval v terénnych zdravotníckych zariadeniach (Topoľčany, Bánovce nad Bebravou). V rokoch 1963 – 1978 pôsobil na LFUK ako interný ašpirant, odborný asistent, docent). V roku 1967 sa stáva kandidátom lekárskych vied z vedného odboru fyziológia a patologická fyziológia, ako jeden z najmladších lekárov v Československu. V roku 1977 habilituje z odboru vnútorné lekárstvo. V roku 1979 je ustanovený za vedúceho novovytvorenej Subkatedry kardiológie Slovenského inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (teraz Slovenská zdravotnícka univerzita) a za prednostu Kardiologickej kliniky novovytvoreného Ústavu kardiovaskulárnych chorôb (teraz Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb). Subkatedra sa v roku 1997 pretransformováva na Katedru kardiológie a v roku 2001 na Katedru kardiológie a angiológie. V roku 1995 je Igor Riečanský menovaný profesorom vnútorného lekárstva na LFUK.
Nikdy v ničom nezaostával. Vždy sa snažil byť všade o krok vpred. Chcel, nie žeby musel, ísť vždy príkladom. Náročný k sebe, náročný ku svojim kolegom. Vždy úprimne až ostro priamočiary, odhodlaný za vec, o ktorej bol presvedčený, že je správna, sa pobiť aj s celým svetom. Vždy však vedel pomôcť aj vtedy, keď si niekto myslel, že sa už nedá. Neustále na sebe pracoval. Jeho tvorivý nepokoj ho hnal dopredu a zasa len dopredu. Akoby nikdy ani necítil únavu. Odborné vzdelanie si zvyšoval zahraničnými pobytmi. V roku 1974 absolvoval jednoročný študijný pobyt na Univerzite v Göteborgu u vtedajších vedúcich osobností európskej kardiológie (prof. Werk, prof. Varnauskas), keď ako prvý Slovák získal štipendium WHO a Švédskej kráľovskej srdcovej nadácie. ďalej to boli kratšie študijné pobyty v Moskve, Tbilisi, Paríži, Štokholme, Londýne, Helsinkách, v Kanade (St. Johns,). Atestoval z detského lekárstva, vnútorného lekárstva, z kardiológie a angiológie.
Radí sa medzi žiakov prof. MUDr. V. Haviara, CSc., a je priamy, úspešný pokračovateľ rozvíjania kardiológie a angiológie na Slovensku. Aktívne sa zúčastnil budovania Kardiologickej kliniky, ktorú viedol do 12. mája 2008. Bolo to prvé špecializované vysokoškolské pracovisko pre srdcové a cievne choroby v celom bývalom Československ u. Rovnako s láskou a nesmiernou pracovitosťou vybudoval Katedru kardiológie a angiológie, prvý útvar pre postgraduálne vzdelávanie – pre výchovu slovenských špecialistov z odboru kardiológie a angiológie. Katedra kardiológie za ten čas vychovala až 380 kardiológov a 50 angiológov. Všetci činní špecialisti pokrývajúci územie Slovenska boli vyškolení práve na tomto pracovisku. Bol autorom a vedúcim prvého celospoločenského zdravotníckeho preventívneho programu v SR – Kardiovaskulárneho programu MZ SR v rokoch 1977 – 1991. V rámci tohto projektu sa kompletne vyšetrilo a štatisticky spracovalo temer pol milióna obyvateľov (30- až 60-roční) a podľa redukovaného protokolu ďalších 1,5 milióna obyvateľov Slovenska (20- až 60-roční). Výsledky vzbudili v zahraničí značný ohlas a sú zatiaľ jediným komplexným údajom o epidemiologickej situácii v oblasti kardiovaskulárnych chorôb na Slovensku.
V rezorte zdravotníctva zastával a ešte zastáva početné zodpovedné a riadiace funkcie: hlavný odborník pre kardiológiu od r. 1977 s prestávkami do r. 2006, člen predsedníctva VR MZ SR, člen kolégia ministra, predseda pracovnej skupiny pre KV liečivá, člen centrálnej Kategorizačnej komisie, Kategorizačnej rady MZ SR a mnohé ďalšie.
Vykonával funkciu námestníka riaditeľa a riaditeľa ÚKVCH, v tejto funkcii presadil a v spolupráci s vládnymi orgánmi zabezpečil výstavbu novej budovy Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (1993). Ako odborný garant sa podieľal na zriadení ďalších špičkových kardiologických zariadení v SR. Východoslovenského a Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (Košice, Banská Bystrica), kardiovaskulárnych centier v Prešove, Martine a Nitre.
Ako vysokoškolský učiteľ založil vlastnú vedeckú školu, okrem atestovaných kardiológov a angiológov, vychoval 2 profesorov, 2 docentov, 7 PhD, viedol 10 ašpirantov (v súčasnosti vedie 5). Vybudoval slovenskú echokardiografickú školu a spoluzaviedol echokardiografiu v Československu (1975). Zastáva funkciu predsedu garantov pre doktorandské štúdium vo vnútornom lekárstve na SZU, je zodpovedný riešiteľ viac ako 20 výskumných úloh.
Treba spomenúť aj ?alšie odborné priority v bývalom Československu, napríklad zavedenie do klinickej praxe stanovenie väzobnej kapacity séra hormónov štítnej žľazy, zavedenie batérie neinvazívnych kardiologických techník a biochemických ukazovateľov (natriuretické faktory) v odhaľovaní skorých štádií srdcového zlyhania a zavedenie nových postupov jeho liečby (vazodilatácia, ACE-I), zavedenie nových preparátov do liečby rezistentnej artériovej hypertenzie, bol spoluriešiteľom problematiky nahrádzania chlopní perikardovým homotransplantátom, ke? v spolupráci s prof. MUDr. I. Šimkovicom, DrSc. sa dosiahli celosvetové prioritné výsledky. Spomeňme aj členstvo v mnohých odborných, vedeckých radách (minulé a terajšie): člen vedeckých rád na SZU, na Lekárskej fakulte UK, na SAV, na NÚSCH, v rezortných výskumných ústavoch MZ SR člen kolégia pre lekárske a biologické vedy SAV; člen komisie pre liečivá Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a ďalšie, lektor Slovenskej akadémie vzdelávania.
Na Slovensku usporiadal, okrem početných celoštátnych akcií, viaceré medzinárodné vedecké podujatia: 2 konferencie Európskej spoločnosti neinvazívnej kardiológie, 1991 – prvé v Československu, 1995; Stredoeurópske sympózia o echokg (1992, 1994, 1996); Kongres Alpsko-Adriatickej kardiologickej asociácie 1997 – prezident kongresu, ktorý bol prvý krát v SR aj v ČR. Od r. 1969 (od jej vzniku) zastáva funkcie v Slovenskej lekárskej spoločnosti, okrem členstva a aktívnej práce vo výbore viacerých odborných spoločností. Od roku 1981 bol vedeckým sekretárom Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) a striedavo tiež vedeckým sekretárom Československej kardiologickej spoločnosti; v rokoch 1993 – 1997 prvým predsedom SKS v samostatnej SR, v tejto funkcii sa zaslúžil o etablovanie SKS v rámci Európskej kardiologickej spoločnosti; od 1990 doteraz je členom prezídia SLS: viceprezident 2003 – 2007, prezident spolku Slovenských lekárov v Bratislave od roku 1998; prezident Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti od r. 2004 do októbra 2008, čestný prezident tejto spoločnosti. Je predsedom redakčnej rady Lekárskeho Obzoru, člen početných redakčných rád domácich a zahraničných časopisov ako: J Clin Basic Cardiol (Rakúsko), Excerpta Med – Cardiovasc Dis Cardiovasc Surg (Holandsko), Cor et Vasa (Česká republika), Letters Alpe Adria Ass Cardiol (Slovinsko), New EU Magazine of Medicine (Česká republika).
Poradca prezidenta SR pre zdravotníctvo; (2001 – 2005), fellow Európskej kardiologickej spoločnosti, fellow Americkej angiologickej spoločnosti; člen New Yorskej Akadémie vied; člen Európskej resuscitačnej rady pri
Rade Európy; člen výboru Európskej spoločnosti neinvazívnej kardiológie; člen pracovných skupín a asociácii EKS (srdcové zlyhanie, prevencia epidemiológia a rehabilitácia, echokardiografia, chlopňové chyby, špecializácia v kardiológii), zakladajúci člen výboru Alpsko-Adriatickej kardiologickej asociácie, člen vedeckej rady EKS (pre prípravu európskych kongresov 1985 – 1995); člen komisie pre udeľovanie vedeckých hodností z odboru vnútorné lekárstvo, konzultant Všeobecnej zdravotníckej poisťovne pre kardiológiu.
Pocty: Čestný člen Československej kardiologickej spoločnosti, Slovenskej kardiologickej spoločnosti, Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti, Maďarskej kardiologickej spoločnosti, Čestný člen SLS; Strieborná a zlatá medaila SLS; Strieborná medaila LFUK; Dérerova cena SLS; Zlatá medaila SAV za rozvoj medicínskych vied; Dérerova cena MZ SR (najvyššie rezortné vyznamenanie), strieborná medaila University Karlovy v Prahe za dlhodobú odbornú spoluprácu so Spolkom lékařu Českých (2002) ako jeden z mála predstaviteľov Slovenskej medicíny. Opakované ceny SKS, SLS, SIS, SSL v Bratislave za najlepšiu publikáciu a prednášku; Libenského medaila udelená Českou kardiologickou spoločnosťou, Medaila Ivana Stodolu za rozvoj zdravotnej výchovy v SR. Odmenený Niederlandovou plaketou (SLS v r. 2008); Medailou Slovansko – lekárskej spoločnosti (SLS 2008); Rad Ľ. Štúra I. triedy (prezident SR 1. 9. 2008); Doposiaľ publikoval ako autor a spoluautor viac ako 700 prác uverejnených v odborných časopisoch a 10 monografií, odprednášal viac ako 900 prednášok (doma a v zahraničí – mnohé vyžiadané).
Spoločenská angažovanosť: podieľal sa na reforme zdravotníctva po roku 1989, aktívny v 3. sektore; je stály člen výboru a dlhoročný podpredseda Spoločnosti M. R. Štefánika, od jej založenia v r. 1990; organizátor a iniciátor celoštátnych Štefánikových spomienkových osláv na Bradle; znovu oživenia práce a diela popredných demokratických predstaviteľov slovenského politického a kultúrneho života (Papánek, Osuský, Jurkovič). Člen predstavenstva Nadácie M. R. Štefánika, člen celoslovenského výboru Helsinského občianskeho hnutia a ďalšie funkcie v spoločenských organizáciách a v telovýchovnom hnutí. Vedúci krajanského spolku – richtár Cechu Tatarôf (Brezovanov) v Bratislave.
Zaslúženú pozornosť verejnosti budia vystúpenia – relácie v Slovenskej televízii, v Slovenskom rozhlase, články v kultúrnych periodikách, zborníkoch a konferenciách približujúcich históriu medicíny na Slovensku, literárne činné osobnosti slovenskej medicíny napr: na stredoeurópskej konferencii PEN klubu v Bratislave (december 2006) o MUDr. Šrobárovi a MUDr. E. Holéczym. Prof. MUDr. Igor Riečanský, CSc. má vskutku mimoriadne významné zásluhy o budovanie a rozvoj slovenskej medicíny, obzvášť kardiológie, a to najmä po stránke organizátorskej, odbornej a vedeckej. Ako popredný predstaviteľ slovenskej medicíny, známy v zahraničí, podstatnou mierou prispel k jej propagácii, etablovaniu a upevneniu pozície v medzinárodnom meradle. Je zakladateľská osobnosť inštitucionálneho vzdelávania v kardiológii a angiológii na Slovensku. Prioritne na Slovensku rozpracoval a riadil preventívne celospoločenské zdravotnícke programy zamerané na kontrolu srdcovo-cievnych chorôb.
Prof. MUDr. Igor Riečanský, CSc. predstavuje všestrannú osobnosť lekára, vysokoškolského pedagóga a vedca zakoreneného a formovaného vlastenecky uvedomelým demokratickým rodinným prostredím a tradíciami. Starý otec z matkinej strany bol národovec, pansláv medzi 400 osobnosťami, za Rak.-Uhorska vedený v knihe V. Šrobára. Svoje detstvo a základnú školu (9-ročná) prežil a vychodil v Brezovej pod Bradlom, v Hurbanovom a Štefánikovom kraji zohrávajúcom vedúcu úlohu v národnom pohybe Slovákov. Celá najbližšia rodina, tak z matkinej, ako aj z otcovej strany, bola zapojená do SNP, v ktorom sa významne angažovala.
V roku 2008 sa profesor MUDr. Igor Riečanský, CSc. dožil krásnych sedemdesiat rokov, ku ktorým mu všetci, čo ho poznáme, zo srdca blahoželáme. Zároveň si prajeme, aby jeho energia, intelektuálna, až burácajúca sila nikdy nepohasla, aby zdravie ešte predlho a čo najlepšie slúžilo, a aby šťastie, osobná pohoda boli jeho najčastejšími hosťami nielen doma, ale všade tam, kde príde. A prečo až teraz spomíname a gratulujeme? Z jednoduchého dôvodu, stále boli dôležitejšie veci, ako hovoriť o sebe a konečne si poskladať mozaiku vlastného života. Naozaj, len preto...
A úplne na záver mi dovoľte, aby som aj takýmto osobným spôsobom po?akoval môjmu priateľovi Igorovi Riečanskému ako aj celému jeho skvelému kolektívu v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, za záchranu môjho života.
Professor Igor Riečanský, M.D., PhD.
PhDr. Ivan Bielik, MPH
Pamätná medaila SAV
Dňa 9. februára 2009 si významný kardiológ a zakladateľ slovenskej echokardiografie pri príležitosti významného životného jubilea prevzal Pamätnú plaketu SAV. Pamätnú plaketu SAV na malej slávnosti v budove Úradu SAV v Bratislave prof. MUDr. Igorovi Riečanskému, CSc. (nedávno oslavoval sedemdesiatiny) odovzdal podpredseda SAV Ivan Zahradník v prítomnosti prvého podpredsedu SAV prof. MUDr. Jána Slezáka, DrSc., člena Predsedníctva SAV prof. Ing. Ivana Chodáka, DrSc. a prezidenta Slovenskej lekárskej spoločnosti prof. MUDr. Petra Krištúfka, CSc. SAV ocenila jubilanta za dlhoročnú aktívnu a všestrannú spoluprácu. Ako v laudácii na počesť oceneného zdôraznil prof. Ján Slezák, prof. Igor Riečanský je od skončenia štúdia medicíny úzko spätý so Slovenskou akadémiou vied – ako školiteľ, oponent, člen rôznych komisií, recenzent vedeckých prác, prednášateľ aj spolupracovník. Je žiakom prof. Vladimíra Haviara a priamym pokračovateľom rozvíjania kardiológie a angiológie na Slovensku. Vybudoval prvé špecializované vysokoškolské pracovisko pre srdcové a cievne choroby v bývalom Československu, Kardiologickú kliniku Ústavu kardiovaskulárnych chorôb (dnes NÚSCH, a.s.), ktorú aj donedávna viedol. V rokoch 1979 – 2008 viedol aj dnešnú Katedru kardiológie a angiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, bol autorom a vedúcim prvého celospoločenského preventívneho programu – Kardiovaskulárneho programu MZ SR v rokoch 1977 – 1991, v rámci ktorého komplexne vyšetrili 2 milióny ľudí.
