Abstrakt
Úvod: Artériová hypertenzia je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením. V prevencii a liečbe artériovej hypertenzie ľudia potrebujú získavať relevantné informácie predovšetkým zo strany zdravotníckych pracovníkov. Tieto sú však schopní implementovať do správania a konania zameraného na podporu zdravia iba v prípade, že majú istú úroveň zdravotnej gramotnosti. Článok je zameraný na prezentáciu výsledkov pilotnej štúdie so zameraním na priemerné skóre škál v jednotlivých doménach zdravotnej gramotnosti v rámci celej vybranej vzorky respondentov.  


Súbor a metódy: Zber údajov v rámci pilotnej štúdie bol uskutočnený prostredníctvom slovenskej verzie štandardizovaného meracieho nástroja Dotazník zdravotnej gramotnosti (Health Literacy Questionnaire, HLQ™) v súbore 96 respondentov s priemerným vekom 49,3 roka.
Výsledky a záver: Najvyššie priemerné skóre bolo dosiahnuté v doménach HLQ™ zameraných na sociálnu oporu v oblasti zdravia a na pochopenie zdravotníckych informácií do takej miery, aby jednotlivec vedel, čo robi. Naopak, najnižšie skóre sme zistili v doménach zameraných na dostatočné informácie na starostlivosť o zdravie, aktívnu starostlivosť o svoje zdravie a navigáciu v systéme zdravotnej starostlivosti.
Z výsledkov tiež vyplýva, že iba 30,2 % respondentov dodržiava diétu s obmedzením soli a 59,4 % respondentov si v domácom prostredí meria krvný tlak. Najčastejšie rizikové faktory u respondentov sú stres, nedostatok pohybu a nadváha alebo obezita.V prevencii aj terapii artériovej hypertenzie má nezastupiteľné miesto zdravotná gramotnos ako schopnosť človeka získava, chápať a využívať zdravotné informácie pre správne rozhodovanie v prospech svojho zdravia (tab. 3, obr. 1, lit. 27). Text v PDF www.lekarskyobzor.sk.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: zdravotná gramotnosť, dotazník zdravotnej gramotnosti, artériová hypertenzia, pacient.
Lek Obz 2023, 72 (4): 172-177



Citácia:
MAGERČIAKOVÁ M., BARTOŠOVIČ I., ZRUBÁKOVÁ K. a kol.: Pilotná štúdia zisťovania miery zdravotnej gramotnosti u pacientov s artériovou hypertenziou. Lek Obz 2023, 72 (4): 172-177


Mariana MAGERČIAKOVÁ 1, Ivan BARTOŠOVIČ 2,3, Katarína ZRUBÁKOVÁ 1,2, Mária NOVYSEDLÁKOVÁ 1, Ivana IVÁNKOVÁ BARTOŠOVIČOVÁ 3

1 Katolícka univerzita Ružomberok, Fakulta zdravotníctva, Katedra ošetrovateľstva, vedúca PhDr. M. Ižová, PhD.
2 Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava, Ústav zdravotníckych disciplín, zástupkyňa pre študijný odbor ošetrovateľstvo prof. PhDr. H. Koňošová, PhD.
3 OZS Skalica, ambulancia všeobecného lekára pre dospelých