Každé jubileum  je nepochybne dostatočným dôvodom na krátke hodnotenie a úprimné prianie. Zhostiť sa oboch týchto obligátnych aktov v prípade profesora  Krčméryho nie je jednoduché, ale je to veľká príležitosť vyjadriť  úctu a poďakovanie za všetko to, čím nás obohatil a ako významne prispel k našej vlastnej zmene.

Každá spoločnosť, všetky ľudské činnosti v celej histórii priniesli mnoho príkladov, ako výnimoční jedinci prispeli alebo priamo spôsobili zásadné zmeny v ich vývoji.  Už po krátkej a neúplnej rekapitulácii činnosti profesora Krčméryho ako lekára, vedca, pedagóga a humanistu – rozvoj SZU, vznik Trnavskej univerzity, založenie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (2003) s jej mimoriadne bohatou spoluprácou:

  • na Slovensku: viaceré ústavy a detašované pracoviská  v mestách Žilina (dva ústavy), Košice, Rožňava, Piešťany, Michalovce, Banská Bystrica, Bardejov, Trstená, Spišská Nová Ves, Partizánske, Skalica;
  • v zahraničí: Příbram, Praha (Česko), Báčsky Petrovec (Srbsko), výskumná činnosť a spoločné študijné programy s University of Scranton (Spojené štáty), Katolíckou univerzitou Nairobi, International University Hamburg (Nemecko), Jihočeskou univerzitou (Česko), Khemarak University (Kambodža), Diakoneteuniversität Oslo (Nórsko);
  • v oblasti humanitárnych projektov: Keňa, Burundi, Etiópia, Uganda, Južný Sudán, Rwanda, Kambodža, Haiti;
  • okrem toho v rámci vysokej školy v Bratislave fungujú štyri inštitúty – Inštitút misijnej práce a tropického zdravotníctva bl. Jána Pavla II., Inštitút sociálnych vied a zdravotníctva bl. Pavla Petra Gojdiča, Inštitút zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava a Postgraduálny inštitút).

V tejto súvislosti nemožno nespomenúť činnosť v utečeneckých táborov, pri epidémiách a prírodných katastrofách, ale aj pomoc  bezdomovcom na Slovensku a tak o výnimočnosti profesora  nemožno  pochybovať. Avšak okrem uvedených pozoruhodných diel treba vyzdvihnúť spôsob, akým uvedené veci budoval a tvoril – s neuveriteľnou pokorou, skromnosťou a v priateľskom duchu. Tieto fakty treba ale hodnotiť aj v širokých sociálnych súvislostiach, pretože sa stal symbolom pracovitosti, ústretovosti, neustálej túžby po vzdelaní a pomoci slabším, ktoré sú pre nás mnohých inšpiráciou nasledovať profesora napĺňajúc jeho krédo – exempla trahunt! V tomto kontexte je prirodzené úprimne popriať profesorovi mnoho ďalších príjemných chvíľ v rodinnom kruhu, vrátane tých ktoré prežije s nami, s priateľmi a nasledovníkmi; a veľa ojedinelých nápadov a riešení, tvorivej mysle, ktoré pozitívne ovplyvnia  starostlivosť o chorých, slabých a opustených vydaných napospas sociálnym, ekonomickým a klimatickým krízam.

Veľmi, veľmi ďakujeme pán profesor!
Ad multos annos!

Prof. MUDr. Tibor Šagát, PhD.


Tibor Šagát: Prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., Dr.h.c., 60-ročný. Lek Obz, 69, 2020, č. 11, s. 430 – 431