Americká hrudníková spoločnosť (American Thoracic Society, ATS) a Európska respirologická spoločnosť (European Respiratory Society, ERS) vydali oficiálne štandardné postupy na klasifikáciu bronchiálnej astmy pre účely klinického výskumu a klinickej praxe. Odporúčania vyšli v júlovom čísle American Journal of Respiratory and Clinical Care Medicine. Vypracovala ich pracovná skupina ATS/ERS Task Force for Asthma Control and Exacerbations, ktorej členmi boli špecialisti zo Severnej Ameriky, Európy, Južnej Afriky, Austrálie a Nového Zélandu. Doteraz existovalo viacero definícií a klasifikácií na posúdenie závažnosti, vzplanutí a účinkov liečby bronchiálnej astmy, čo sťažovalo posudzovanie výsledkov klinických štúdií, aj porovnávanie výsledkov liečby. Nové odporúčania sa týkajú detí starších ako 6 rokov a dospelých.
V odporúčaniach sa používa pojem kontrola astmy. Do slovenčiny sa výraz "disease control" prepracúva ťažko, lebo slovo kontrola má iný význam než anglosaské "control", no v praxi sa tento výraz používa, a tak ho využívame aj v tomto článku. Bronchiálna astma sa často označuje zjednodušene ako asthma.
Kontrola astmy sa teraz definuje ako stupeň, po ktorý môže liečba zlepšiť alebo eradikovať prejavy bronchiálnej astmy v priebežnom klinickom sledovaní, aj v posúdení budúceho rizika. Podľa jednej z vedúcich pracovnej skupiny Helen K. Reddelová z austrálskeho Camperdownu zahrnutie pojmu budúceho rizika do definície kontroly astmy je dôležité z viacerých aspektov. Niektoré lieky môžu zmierniť symptómy, avšak neliečia základnú poruchu. Okrem toho niektorí pacienti majú vysoké riziko astmatických záchvatov, hoci majú málo príznakov. A navyše pri rozhodovaní o medikácii treba brať do úvahy aj nežiaduce účinky liečby. Ako najvýznamnejší predpovedajúci faktor budúceho rizika sa ukázala frekvencia vzplanutí, opakované meranie pľúcnych funkcií a nežiaduce účinky liečby. Medzi doplňujúce faktory patrí vyšetrenie spúta.
Pracovná skupina definovala aj štandardné ciele, ktoré by sa mali používať v klinických štúdiách a charakterizovala ich ako podstatné (essential), želateľné (desirable) a prípadné (optional). Všetky klinické štúdie, ktoré majú za cieľ kontrolu astmy, by mali zahaňať prinajmenšom podstatné ciele. Medzi parametre dosiahnutia podstatných cieľov patria: bezpríznakové dni, užívanie symptomatických liekov, parametre pľúcnej funkcie, kvalita života a validizované zmiešané skóre. Prídavné ciele (additional endpoints) zahaňajú denník príznakov a vzplanutí (najlepšie elektronický), lekárske záznamy a návštevy rýchlej lekárskej pomoci. V klinickej praxi je osobitne dôležité, aby sa vykonávali funkčné testy pľúc jednak v rámci diagnostiky bronchiálnej astmy, jednak v rámci posudzovania stavu pacientov, ktorí majú veľa príznakov napriek liečbe, alebo majú síce málo symptómov, ale veľa ťažkých záchvatov. Viaczložkové zhodnotenie, ktoré zostavila pracovná skupina, môžu využívať klinickí pracovníci na začiatku liečby a v jej priebehu, aj výskumní pracovníci pri dizajne klinických štúdií, pri ich vykonávaní a vyhodnocovaní.
Pracovná skupina nanovo definovala závažnosť astmy ako intenzitu liečby potrebnú na dosiahnutie dobrej kontroly astmy. Ťažká astma si vyžaduje veľmi intenzívnu liečbu. Mierna astma sa dá dobre kontrolovať málo intenzívnou liečbou. Patologické a patofyziologické markery pomôžu opísať aktivitu základnej choroby a pacientov fenotyp, čo môže ovplyvniť závažnosť choroby. Dr. Redddelová pripomenula, že v minulosti sa závažnosť bronchiálnej astmy určovala pred začatím liečby, čo do diagnostiky vnášalo zmätok.
Za vzplanutie astmy sa považuje stav, pri ktorom sa príznaky stávajú natoľko závažnými, že je potrebná
zmena liečby. Za ťažké vzplanutie pre potreby klinických štúdií sa považuje stav, ktorý si vyžaduje naliehavú liečbu, ako je systémové podanie kortikoidov (tablety, suspenzia alebo injekcia) alebo ich zvýšenie oproti dlhodobej dávke najmenej počas troch dní. V klinickej praxi sa za ťažké vzplanutie považuje aj hospitalizácia alebo vyhľadanie urgentného ošetrenia, pri ktorej je potrebné systémové podanie kortikoidov. Lekári sa majú pacientov pýtať:
- na počet príznakových dní za posledné 1 - 4 týždne,
- na počet príznakových dní v týždni,
- na užitie liekov potrebných na odstránenie príznakov,
- na príznaky spôsobujúce nočné budenie,
- na počet ťažkých záchvatov v poslednom roku.
Takto sa dá diagnostikovať budúce riziko ťažkých vzplanutí. V budúcnosti sa naďalej bude venovať pozornosť posudzovaniu typu (fenotypu) astmy, čo by malo pomôcť pri zostavovaní liečby. Viac je na Medscape Medical News a v júlovom čísle Am J Resp Clin Care Med.
Asthma bronchiale - a new classification
Štefan Hrušovský, Miroslav Šašinka
