SÚHRN

Východiská: Cieľom tejto práce bolo zhodnotenie prínosu elektrónovej mikroskopie v diagnostike obličkových chorôb.

Súbor a metódy: Vyhodnotili sme diagnostické závery v súbore 172 obličkových biopsií, z ktorých bolo 101 prípadov vyšetrených svetelným mikroskopom (SM), imunofluorescenčne (IF) a elektrónovým mikroskopom (EM) (skupina A), 25 prípadov vyšetrených iba svetelným a elektrónovým mikroskopom (skupina B) a vo zvyšných 46 prípadoch nebola elektrónová mikroskopia indikovaná. Skupiny A a B sme rozdelili do troch kategórií podľa podielu ultraštruktúrnych nálezov pri stanovení záverečnej diagnózy: 1. podstatný, 2. významný, 3. žiadny.

Výsledky: V skupine A sme do prvej kategórie zaradili 16, do druhej 35 a do tretej 50 prípadov. V skupine B bolo v prvej kategórii 10, v druhej 4 a v tretej 11 prípadov. Zo 172 obličkových biopsií v 26 prípadoch (15 %) malo elektrónmikroskopické vyšetrenie zásadný význam, v 39 prípadoch (23 %) bolo dôležité pre spresnenie alebo potvrdenie diagnózy, v 61 prípadoch (35 %) nemalo žiadny vplyv a v 46 prípadoch (27 %) nebolo potrebné.

Záver: Výsledky našej štúdie potvrdzujú, že elektrónmikroskopické vyšetrenie má pri stanovení presnej diagnózy v obličkovej biopsii podstatnú alebo významnú úlohu v 38 % prípadov.

Kľúčové slová: elektrónová mikroskopia – diagnóza v obličkovej biopsii – ultraštruktúra.

Electron microscopy in renal biopsy

SUMMARY

Background: The goal of the study was to establish the role of electron microscopy in the diagnosis of renal diseases.

Patients and methods: We assessed diagnoses of 172 renal biopsies, of which 101 cases (group A), were examined by light microscopy, by immunofluorescency, and by electron microscopy. 25 cases (group B) were examined by light microscopy and electron microscopy. In 46 cases the use of electron microscopy was not needed. We divided groups A and B into three categories based on the role electron microscopy played in final diagnoses as follows: (1) significant role, (2) relevant role, (3) no role.

Results: In group A, category (1) contained 16 cases, category (2) contained 35 cases, and category (3) contained 50 cases. In group B, category (1) contained 10 cases, category (2) contained 4 cases, and category (3) contained 11 cases. In summary, electron microscopy examination was in 26 cases (15%) significantly important, in 39 cases (23%) it helped to specify and confirm the diagnosis, in 61 cases (35%) it had no influence on diagnosis, and in 46 cases (27%) it was not needed.

Conclusion: Our study confirmed that the electron microscopy examination had a significant or relevant role in 38% of the cases of precise renal biopsy diagnosis.

Key words: electron microscopy - kidney biopsy diagnosis - ultrastructure

Úvod

Elektrónová mikroskopia (EM) umožňuje pozorovanie vzoriek pri veľkých zväčšeniach a je na našom pracovisku už viac ako 30 rokov dôležitou súčasťou hodnotenia obličkovej biopsie. Jej význam pri diagnostike renálnych chorôb prvýkrát zhodnotil Siegel a spoluprac. (14), neskôr mnohí ďalší autori (1, 9). K najčastejšie opisovaným diagnosticky významným ultraštruktúrnym patologickým nálezom v obličkách patria:

1.       zmeny glomerulových bazálnych membrán (GBM) – ich zhrubnutie, stenčenie, lamelizácia, ruptúra (obr. 1, 3 – 5);

2.       lokalizácia depozitov – v mezangiu, paramezangiová, subendotelová, subepitelová, intramembránová (obr. 6) ;

3.       charakter depozitov – granulárne, denzné, organizované (obr. 7, 9, 10) ;

4.       zmeny bunkovej štruktúry – fúzia pedicel podocytov, vakuolizácia podocytov a ich vilózna transformácia, opuch endotelových buniek, prítomnosť cytoplazmatických inklúzií (obr. 2, 8).

V predloženej práci sme posúdili výpovednú hodnotu EM nálezov v obličkách, nakoľko podobná štúdia na Slovensku zatiaľ nebola robená…

Oľga NYITRAYOVÁ, Dušan DANIŠ, Alena JENČOVÁ, Petronela MALENOVSKÁ