Milý Pišta,
dovoľ mi, aby som sa s Tebou pri tejto smutnej príležitosti za všetkých Tvojich priateľov rozlúčil ako Tvoj kamarát, s ktorým si mal
- spoločné mesto - Trnavu - kde sme vyrastali, chodili do školy a neskôr aj do práce
- spoločných učiteľov - primára MUDr. Kolomana Prónaya (od ktorého sme sa naučili klinike a komplexnému pohľadu na pacienta, vnútorné lekárstvo a medicínu), riaditeľa MUDr. Radka Menkynu (od ktorého sme sa naučili kázni, organizácii práce a zmyslu pre priority), prof. MUDr. Rastislava Dzúrika, DrSc. (ktorý nám vštepil základy vedeckej práce, a ktorý nám bol vzorom v usilovnosti)
- spoločné povolanie - kliniku, rovnako ako klinické laboratórium
- spoločných koníčkov - Košický maratón, Bielu stopu, dobré víno, atď.
Tvoj odchod predstavuje smutnú udalosť a je súčasne smutnou príležitosťou, aby sme si spoločne uvedomili hodnotu čo sme stratili a zamysleli sa nad tým, čo si nám zachoval a s čím sa lúčime.
Strácame:
- erudovaného a skúseného klinika - internistu s dvomi atestáciami a rovnako skúseného znalca klinického laboratória - táto kombinácia Ti umožnila stať sa zakladateľom slovenskej klinickej imunológie a byť pri zrode slovenskej transplantológie
- vynikajúceho pedagóga, ktorý vedel pútavo prednášať študentom predpísanú klinickú alebo laboratórnu matériu na základe vlastných skúseností - skutočným profesorom a DrSc. Nedá mi pri tejto príležitosti nespomenúť výrok prof. MUDr. Branislava Lichardusa, DrSc. - druhá atestácia je druhá atestácia a doktor vied je doktor vied - takýchto ľudí je, žiaľ, čoraz menej.
- viac ako 300 publikácií (medzi iným viaceré vynikajúce monografie) a nespočetné citácie v renomovaných odborných časopisoch, významné zahraničné kontakty - spomínam ako príklad nositeľa Nobelovej ceny prof. Dosseta - to všetko v rámci Tvojej vedeckej činnosti
- Ústav klinickej a preventívnej medicíny, ktorého si bol riaditeľom, ale Slovenskú zdravotnícku univerzitu, či jej predchodcov - Slovenskú postgraduálnu akadémiu, alebo Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, v ktorých si bol dlhoročným námestníkom pre pedagogickú prácu a v ktorom si zosobooval systém postgraduálneho vzdelávania, ktorý fungoval ako švajčiarske hodinky, ktorý uznáva a možno aj závidí veľa krajín EU - a pri reforme ktorého bolo asi treba viac merať než strihať - mám na mysli zrušenie druhých atestácií.
Lúčime sa
- s majstrom republiky v behu na 400 m, opakovanom účastníkovi Košického a iných maratónov,Bielej stopy a iných lyžiarskych dlhých behov
- s kamarátom - o ktorom by najlepšie vedel hovoriť prof. MUDr. Ivan Slugeo, DrSc., s ktorým sme desaťročia tvorili nerozlučnú trojicu, a občas podľa možností hlavne z geografických dôvodov s primárom MUDr. Michalom Zatkalíkom, CSc. štvoricu - toto kamarátstvo prekonalo všetky doby a režimy
- s človekom skromným, chápavým a neschopným niekomu ublížiť.
Ak s niekým spolu
- toľko prežijete
- prekonáte toľko kilometrov - na lyžiach či bez nich
- strávite v diskusiách pri dobrom víne toľko hodín
spoznáte veľmi dobre jeho vnútro a hodnoty, ktoré si váži. Dnes viem, že spoločne sme si vážili uznávali hodnoty našich spoločných učiteľov - Kolomana Prónaya a Radka Menkynu. Radko Menkyna, ktorý je žiakom akademika Ladislava Dérera, nás okrem iného učil, ako sa chovať k svojmu učiteľovi. Snažili sme sa to preukázať nášmu priateľovi Kolomanovi Prónayovi, s ktorým sme trávili spoločne jeho posledné chvíle pri jeho smrteľnej posteli, na klinike, ktorej primárom bol jeho ialší priateľ Radko Menkyna. Žiaľ, nie všetci Tvoji žiaci sa voči Tebe takto zachovali. Je asi príliš skoro na to, aby sme si dnes vedeli a boli si schopní uvedomiť si a zodpovedne zhodnotiť všetko vyššie uvedené. Čas je krátky, rany sú rozjatrené a chýba odstup. Dve veci sú však isté, že:
- prvá, že strácame vynikajúceho klinika, pedagóga, vedúceho pracovníka, športovca a hlavne človeka a kamaráta a
- druhá, že to prázdno, ktoré Tvojim odchodom vzniklo, bude len veľmi ťažké zaplniť.
Avšak je pre nás, Tvojich kamarátov, aby sme sa o to spoločnými silami pokúsili. Osobne snái začnem s tým, že si k fotografii Kolomana Prónaya na stenu zavesím aj Tvoju fotografiu. A potom spoločne s Radkom Menkynom, Ivanom Slugeoom, Mišom Zatkalíkom, Jožkom Pavlíkom, Edom Veterníkom, Šaoom Maiaričom, Lojzom Rakúsom a mnohými ialšími, na ktorých som v strese zabudol, budeme premýšľať. A voľačo už určite vymyslíme, aby sme si Tvoju pamiatku dôstojne a trvalo dokázali uctievať a pripomínať. Nech Ti je slovenská zem ľahká!
Prof. MUDr. RNDr. Gustáv Kováč, CSc., MBA
Prof. MUDr. Štefan NYULASSY, DrSc. (1939 - 2009)
Fakty
Profesor Nyulassy je zakladateľskou osobnosťou slovenskej klinickej imunológie a alergiológie. Mal vynikajúce školy a špičkových učiteľov, hlásil sa k Dérerovej škole. Spomeniem niekoľkých ialších učiteľov: profesora Štefanoviča, nositeľa Nobelovej ceny profesora Dausseta vo Francúzsku, bratov Iványiovcov, primáraDr. Menkynu, ktorý mu bol učiteľom, radcom, i celoživotným priateľom.
Profesor Nyulassy sa po úvodnej 7-ročnej praxi na trnavskom internom oddelení pod vedením primára Prónaya stal na 40 rokov zamestnancom Inštitútu pre ialšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov - ILF, nástupníckej IVZ a dnešnej Slovenskej zdravotníckej univerzity. Najprv pracoval ako asistent na Katedre vnútorného lekárstva a potom na Subkatedre klinickej imunológie. Neskôr, už ako docent, bol päť rokov námestníkom riaditeľa ILF pre pedagogickú činnosť. Potom sa stal vedúcim Subkatedry klinickej imunológie a tento pedagogický útvar viedol viac ako 20 rokov. Vychoval celú generáciu špecialistov v klinickej imunológii. V ostatných rokoch, kei výučbové základne vnútorného lekárstva a klinickej imunológie splynuli, bol opäť členom kolektívu I. internej kliniky SZU a Katedry vnútorného lekárstva, z ktorej vyšiel.
Profesor Nyulassy bol počas 4 rokov riaditeľom Ústavu preventívnej a klinickej medicíny. V tomto období ústav rozpracoval mnohé polia výskumu, nadviazal a rozvinul živé kontakty s poprednými výskumnými pracoviskami v Európe a v Amerike. Dve desiatky rokov bol aj vedúcim Imunologického centra a Centra klinickej imunológie vo Výskumnom ústave lekárskej bioniky a ÚPKM. Jeho pracovný tím spolu s tímom doc. Hnilicu prispel významným dielom do výskumu systému HLA v klinickej endokrinológii.
Profesor Nyulassy si v predstihu pred ostatnými osvojil, rozpracoval a aj v praxi presadil koncepciu odboru klinickej imunológie a alergiológie ako jednoty troch nerozdeliteľných zložiek: laboratórnej, ústavnej a ambulantnej. Táto koncepcia o viac ako desaťročie predbehla obdobné koncepcie klinickej imunológie a alergiológie v ostatných krajinách sveta. Na niekoľko desaťročí predznamenala rozvoj samého odboru, ba vo svojej dobe vtisla osobitnú, progresívnu črtu celej slovenskej internej medicíne.
