Diabetická retinopatia (DR) je mikroangiopatia retinálnych prekapilárnych arteriol a venúl. Rozdeľujeme ju na neproliferatívnu (NPDR) a proliferatívnu (PDR) formu s edémom makuly, ktorý môže vzniknúť v každom štádiu choroby (1, 2).
Neproliferatívnu DR charakterizujú mikroaneuryzmy, intraretinálne plamienkovité hemorágie a tvrdé exsudáty. Pri stredne pokročilej NPDR pribúdajú mäkké – vatovité exsudáty, venózne zmeny ako retiazkovanie alebo slučky a intraretinálne mikroangiopatie (IRMA). Neperfundované zóny sa môžu revaskularizovať. V popredí pokročilej NPDR (jej pôvodný, výstižný názov bol preproliferatívna DR) je ischémia s neperfundovanými zónami sietnice. Nachádzame IRMA, hemorágie, vény nepravidelného lúmenu – retiazkovanie a vatovité exsudáty. Neostro ohraničené, sivobelavé, vatovité exsudáty sú ischemické infarkty vo vrstve nervových vlákien (2).
Na fluoresceínovej angiografii (FAG) sa už počas skorej fázy zobrazí väčšie množstvo mikroaneuryziem oftalmoskopicky. Väčšie mikroaneuryzmy spojené s edémom sietnice môžu presakovať fluoresceín. Fluoresceínová angiografia je vhodná na presné určenie veľkosti neperfundovaných zón a rozlíši presakujúce IRMA od neovaskularizácií. Všetky typy hemorágií blokujú chorioideovú fluorescenciu. Strapce hemorágií upozorňujú na prítomnosť kapilárnej neperfúzie. Tvrdé ložiská vznikajú akumuláciou lipidov a proteínov v senzorickej sietnici a sú znakom klinicky signifikantného edému sietnice, ktorý na FAG presakuje a vyžaduje liečbu laserovou fotokoaguláciou (1). Ich tvorba je spojená s artériovou hypertenziou a urémiou (obr. 1 – 4).
Proliferatívnu DR reprezentujú neovaskularizácie sietnice, ktoré sa vyvíjajú zo žíl v okolí ischemickej zóny sietnice a presakujú na fluoresceínovej angiografii. Šíria sa prstovite po sietnici, majú svetločervenú farbu a s pribúdaním priemeru ciev a fibrotickej zložky sa menia na ružové až belavé. Vtedy už začínajú prerastať do sklovca, čo je často spojené so subhyaloidovým krvácaním. Neovaskularizácia terča zrakového nervu je podmienená rozsiahlou ischemizáciou sietnice. Tieto cievy nemajú podporu sietnice a priamo rastú smerom do sklovcového priestoru. Pri ich prasknutí dochádza k masívnejšiemu krvácaniu. Rast nových ciev môže byť sprevádzaný aj progresívnou fibrózou. Následkom fibrotických kontrakcií dochádza k ťahu sietnice až k jej trakčnej amócii (3) (obr. 5 – 8).
Literatúra
1. Laursen, M.L., Moeller, F., Sander, B., Sjoelie, A.K.: Subthreshold micropulse diode laser treatment in diabetic macular edema. Br J Ophthalmol, 88, 2004, č. 9, s. 1173-1179.
2. POTOCKÝ, M.: Súčasné názory na patogenézu diabetickej retinopatie. Bratisl Lek Listy, 100, 1999, č. 1, s. 67-68.
3. Ryan, J.F., Vikram, D.D., Scott, C.N.O.: Diabetic retinopathy: An update on treatment. Amer J Med, 123, 2010, č. 3, s. 213-216.
Fluorescein angiography in diabetic retinopathy
Katarína STRUHÁROVÁ, Martin ČERNÁK
(Z Očnej kliniky SZU, Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, FNsP Bratislava, prednosta prof. MUDr. A. Černák, DrSc.)