Vieme, že len prevencia poskytuje isté predpoklady, že predchádzaním nehôd, úrazom, ochoreniam, všetkým známym (legálnym i nelegálnym) závislostiam je, ako z hľadiska zdravotného, sociálneho, morálneho, tak aj z hľadiska ekonomického oveľa praktickejšie a výhodnejšie, ako následne venovať obrovské intelektuálne, materiálové a ekonomické úsilie pri riešení už vzniknutých zdravotných problémov. Ak primárna prevencia zahŕňa všetky prioritné, najdôležitejšie postupy smerujúce k ochrane zdravia, čiže k zamedzeniu napríklad chorobnej závislosti, alebo k vzniku choroby, tak je namieste si neustále klásť otázku, čo všetko sme preto urobili my, aké podmienky vytvoril štát, parlament, zdravotné poisťovne, občianske združenia a pod.
Aké postavenie má dnes medicínsky interdisciplinárny odbor výchova k zdraviu (health promotion)?
Výchovu k zdraviu je totiž možné realizovať rôznym spôsobom a z rôznych pohľadov. U lekárov a zdravotníkov vôbec prevažuje pohľad medicínsky. Ale s ohľadom na dejinný vývoj tejto problematiky a účasť mnohých osobností pedagogiky a kultúry na zdravotno-výchovných aktivitách sa názory na výchovu k zdraviu diferencujú tak, že podľa mienky jednotlivých realizátorov výchovy k zdraviu ide o:
1. interdisciplinárny medicínsky odbor, ktorého poslaním je poskytovať a rozširovať vedomosti, postoje a návyky zamerané na ochranu a podporu zdravia u jednotlivcov a populačných skupín.
2. medicínsko-andragogicko-pedagogický odbor multidisciplinárneho charakteru, ktorého poslaním je rozširovať a formovať vedomosti, postoje a návyky obyvateľov, zamerané na ochranu a podporu zdravia.
3. výchovno-vzdelávaciu osvetovú činnosť, zameranú na aktívny postoj k zdraviu, zvyšovanie zdravotnej uvedomelosti a zdravotných poznatkov, rozširovanie starostlivosti o zdravý spôsob života ľudí a tvorbu zdravého životného prostredia s cieľom zvyšovať kvalitu života.
Takýto komplexný pohľad umožňuje širšie pochopenie problematiky a zvýrazňuje skutočnosť, že výchova k zdraviu je multidisciplinárny odbor, ktorý k svojej realizácii potrebuje lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ale aj pracovníkov iných, nemedicínskych profesií, a samozrejme, neutíchajúcu, permanentnú podporu celej spoločnosti.
Ak si pomôžeme myšlienkou nemeckého dialektického filozofa Hegla o tom, že: „Priateľu, suchá je každá teória, no večne zelený je strom života“, tak nám v istom ročníku Fakulty verejného zdravotníctva SZU ani jeden z 35 študentov nepotvrdil, že sa dal zaočkovať proti bežnej chrípke... Pri otázke, koľkí fajčia, zdvihlo ruku 14 študentov. Aj napriek tomu, že z prvej ruky dôverne vedia, čo fajčenie spôsobuje. Aj napriek tomu, že ani AIDS, heroín, kokaín, alkohol, dopravné nehody či samovraždy spolu nezapríčiňuje viac predčasných úmrtí.
Príčiny? Nie je to až tak veľmi dávno, keď sme mali ulice plné billboardov s fajčiacim kovbojom, keď sa u nás hrala futbalová MARS – super liga. Alebo, že aj dnes máme niektorých politikov, ktorí majú problém zakázať fajčenie vo všetkých verejných miestach, reštauráciách, kaviarňach a pod. A ak sa navyše istý poslanec – lekár v rámci interpelácie opýta, kto a čo nám nahradí výpadok daní asi vo výške cca 15,5 mld. korún, a nevie (?), že len zdraví ľudia môžu robiť zdravú ekonomiku, že liečba následkov fajčenia stojí zdravotné poisťovne ročne niečo okolo 50 mld. korún, tak myšlienka, že prevencia je lacnejšia ako kuratíva, sa stáva len ošúchaným, bezvýznamným sloganom. Sloganom, ktorý sa vyťahuje zväčša vždy pred voľbami a s veľkou pompou sa o prevencii píše v každom zdravotníckom programe, idúc naprieč celým politickým spektrom.
Aj preto ďakujeme redakcii Lekárskeho obzoru, že venoval tejto problematike celé monotematické číslo.
Prevention should not to be only slogan
Ivan Bielik, Róbert Ochaba
