Na sklonku dlhého a horúceho leta nás opustil významný predstaviteľ nielen slovenskej, ale aj európskej medicíny a kultúry, docent MUDr. Milan Pavlovič, CSc. (27. 7. 1931 Stará Turá – 25. 8. 2018 Bratislava). Posledná rozlúčka sa konala 30. 8. 2018 v Bratislave. Táto správa sa dotkla nielen rodiny a blízkych priateľov pána docenta, ale hlboko sa dotkla všetkých, ktorí ho poznali. Hodnoty, ktoré predstavoval a svojím životom vyznával, oslňovali cesty hľadania mnohých ľudí.
Pamätáme si hodnotenie osobnosti pána docenta poprednými internistami, ako boli prof. Ivan Ďuriš, prof. Stanislav Cagáň, či prof. Juraj Fabián, ktorí sa vyjadrili o doc. Pavlovičovi ako o človeku charakternom, vzdelanom, múdrom, rozvážnom a veľkorysom, ktorý vyoral zreteľnú brázdu na medicínskom poli. Spája sa u neho exaktné myslenie a schopnosť empatie a predstavuje v slovenskej medicíne pokojný, aktívny a plodný prúd. Kolegovia ho poznajú ako priateľského, hlboko humánne založeného a šarmantného človeka a lekára, ktorý vyniká svojou korektnosťou a pedantnosťou aj v najzložitejších situáciách. Doc. Pavlovič vytváral vždy okolo seba akési harmonické „fluidum“, navodzoval atmosféru pokoja, a preto boli všetky rokovania v jeho prítomnosti vecné a bez zbytočných emócií. Takto pôsobil aj na zasadnutiach Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti a jeho stanoviská mali usmerňujúci vplyv aj na dlhšie rokovanie. Postrehnúť celé spektrum jeho života presahuje v tejto chvíli naše možnosti, a tak sa dotkneme aspoň niektorých faktografických údajov z jeho osobného a profesionálneho života.
Narodil sa 27. júla 1931 v Starej Turej, vyrastal a dospieval v malej dedinke Hôrka nad Váhom. Maturoval v Novom Meste nad Váhom. Medicínu študoval na Univerzite Komenského v Bratislave a na Masarykovej Univerzite v Brne. Tam aj roku 1956 promoval. Po promócii pracoval na pľúcnom a neskôr na internom oddelení nemocnice v Trenčíne. V ďalších rokoch v súlade s jeho odborným rastom zastával stále zodpovednejšie funkcie. Postupne pôsobil ako asistent, tajomník a zástupca vedúceho Katedry vnútorného lekárstva SÚDL a priebežne pracoval ako odborný lekár I. internej kliniky NsP akademika L. Dérera v Bratislave. Od roku 1978 až do roku 1990 bol primárom Interného oddelenia Štátneho ústavu národného zdravia, keď ho poverili vedením Onkologického ústavu v Bratislave. V tom istom roku sa stal vedúcim Katedry vnútorného lekárstva (vtedy IVZ, teraz SZU) a prednostom I. internej kliniky FNsP akademika L. Dérera. Tieto funkcie zastával do roku 2002. Paralelne s touto náročnou činnosťou doc. Pavlovič získaval stále vyššie vedecké a pedagogické hodnosti. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil roku 1981, habilitáciu v odbore vnútorné lekárstvo roku 1985 a roku 1999 bol menovaný hosťujúcim profesorom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Odvtedy ho všetci spolupracovníci a priatelia titulovali profesorom, a pretože si to právom zaslúžil, prakticky vo všetkých zmienkach o ňom sa tento titul pri jeho mene objavoval. Mimoriadne bohatá bola a je činnosť profesora Pavloviča v odborných slovenských, ale aj českých a kedysi československých spoločnostiach, a to najmä internistickej, nefrologickej a kardiologickej. V rámci týchto spoločností pôsobil ako člen výboru, člen prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, vedecký sekretár aj viceprezident. Za svoju prácu sa stal čestným členom slovenských odborných spoločností – internistickej, kardiologickej a hypertenziologickej.
Viac ako desaťročie pôsobil ako hlavný odborník MZ SR pre vnútorné lekárstvo. Bol členom vedeckých rád MZ SR, LF UK, SPAM, FZSP Trnavskej univerzity a členom viacerých komisií MZ SR. Pracoval ako člen redakčnej rady Vnitřního lékařství, ale aj ako člen redakčných rád ďalších piatich medicínskych časopisov, bol predsedom redakčnej rady časopisu Diagnóza.
Za svoju zodpovednú a neúnavnú činnosť dostal mnoho vyznamenaní a ocenení, z ktorých uvádzam iba niektoré: Pamätná plaketa Predsedníctva SAV, pocty a ceny SLS – Strieborná a Zlatá medaila „Propter Merita“, Medaila 150. výročia založenia společnosti slowansko-lékařské v Pešti a Dérerova cena. Odborné spoločnosti SLS ocenili prácu prof. Pavloviča udelením Čestného členstva – Slovenskej internistickej spoločnosti, Slovenskej kardiologickej spoločnosti a Slovenskej nefrologickej spoločnosti. Významná je aj Cena Slovenskej internistickej spoločnosti za najlepšiu publikáciu a cena Vydavateľstva Osveta Martin za zostavovateľskú činnosť trojzväzkovej knižnej publikácie „Vnútorné lekárstvo“.
Jeho publikačná činnosť odrážala jeho prácu, publikoval vyše 120 originálnych článkov v odbornej literatúre doma aj v zahraničí. Je autorom statí a kapitol v 15 monografiách, na niektorých sa podieľal ako jeden z hlavných zostavovateľov. Pôsobil ako prísny, ale spravodlivý oponent – recenzent v redakčných radách rozličných odborných časopisov a nakladateľstiev. Oponoval desiatku kandidátskych a doktorandských dizertačných prác a niekoľko habilitačných spisov. K jeho publikačnej činnosti patrí aj uverejnenie veľkého počtu súhrnov a prednesenie vyše 300 prednášok na domácich aj zahraničných podujatiach.
Veľkú pozornosť venoval výchove mladých lekárov a už dnes môžeme hovoriť o škole vnútorného lekárstva, ktorú vybudoval. V rámci postgraduálnej výchovy rád prednášal internistickú, kardiologickú a nefrologickú problematiku v rámci katedier, či subkatedier SZU. Vychoval 13 kandidátov vied, viacerí z jeho spolupracovníkov získali pedagogickú hodnosť docent alebo profesor.
V nemalej miere sa angažoval aj v otázkach organizácie a riadenia zdravotníctva. Úspešne pôsobil v mnohých komisiách a poradných zboroch MZ SR, či už ako člen alebo vedúci predstaviteľ. Pracoval ako dlhoročný člen atestačnej komisie, bol predsedom kategorizačnej komisie a pôsobil v mnohých ďalších organizačných a riadiacich útvarov. Pracoval aj ako predseda Centra pre medicínsku terminológiu a štandardy zdravotníckej terminológie pri Národnom centre zdravotníckych informácií.
Profesor Pavlovič nás opustil, ale jeho príklad, jeho osobný aj pracovný odkaz s nami zostane navždy. Musíme si brať príklad z jeho prístupu k pacientom a ku každému pacientovi osobitne. Jeho prístup bol vždy veľmi profesionálny, pritom citlivý a láskavý. Klinike sa venoval s plným zaujatím a bezmedzne. V práci bol vždy korektný, bol mimoriadne disciplinovaný a náročný k sebe aj k ostatným. Problémy, či už medicínske, alebo medziľudské riešil vždy pokojne a s noblesou. Bol všestranne vzdelaný, pritom však zostával skromný, aj v najzložitejších situáciách charakterný a vždy pripravený pomôcť. Nemalú časť svojho života zasvätil pedagogickej práci. A bol výborný učiteľ, čo bezvýhradne dokladuje jeho klinická aj vedecká škola, ktorá ovplyvnila myslenie celej generácie našich lekárov. Oporou pre takéto pôsobenie v medicíne mu bolo usporiadané rodinné zázemie, kde vždy našiel porozumenie a podporu.
S profesorom Milanom Pavlovičom sme sa rozlúčili 30. augusta 2018 v Slávičom údolí v Bratislave. Smútok v duši nám ostáva z jeho nečakaného odchodu, bude nám chýbať, no vždy budeme na neho s úctou a vďakou spomínať.
Česť jeho pamiatke!
Prof. MUDr. Marián Bernadič, CSc.
za Redakčnú radu Lekárskeho obzoru
a Prezídium Slovenskej lekárskej spoločnosti
