Asociácia kardiometabolických a behaviorálnych rizikových faktorov a kardiovaskulárnych chorôb

Martin SAMOHÝL, Katarína HIROŠOVÁ, Diana VONDROVÁ, Ľubica ARGALÁŠOVÁ, Ivana KACHÚTOVÁ, Jana JURKOVIČOVÁ

Ústav hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava, prednostka prof. MUDr. J. Jurkovičová, CSc.

SÚHRN
Východisko: Cieľom práce bolo porovna prevalenciu kardiometabolických a behaviorálnych rizikových faktorov v skupine pacientov s už diagnostikovanou kardiovaskulárnou chorobou (KVCH) a v kontrolnej skupine, zisti mieru vplyvu jednotlivých rizikových faktorov na vznik KVCH a súčasne zhodnoti úspešnos liečby a dosahovanie cieľových hodnôt v skupine pacientov.
Súbor a metódy: Súbor tvorilo 406 respondentov (38,2 % mužov) v priemernom veku 44,6 ± 9,8 roka (30 – 69 rokov). Respondentov sme rozdelili na skupinu 176 pacientov s diagnostikovanou KVCH a kontrolnú skupinu 230 respondentov bez diagnostikovanej KVCH. Na zistenie prevalencie behaviorálnych rizikových faktorov KVCH sme využili modifikovaný dotazník Cardiovascular Risk Assessment Questionnaire. Objektívne vyšetrené kardiometabolické parametre sme získali zo zdravotnej dokumentácie.
Výsledky: Zistili sme významné rozdiely medzi skupinou pacientov a kontrolnou skupinou v zmysle vyššej prevalencie fajčenia, nadváhy/obezity, diabetu, pozitívnej rodinnej anamnézy, horších parametrov lipidového spektra a hodnôt TK u pacientov. Potvrdila sa významná asociácia telesnej inaktivity (p < 0,001), dlhšieho trvania spánku (> 8 h/deň; p < 0,05), častej konzumácie vyprážaných (p < 0,001) a sacharidových (p < 0,05) jedál a nedostatočnej konzumácie zeleniny
(p < 0,05) s KVCH. Vysoký podiel pacientov nedosahoval cieľové hodnoty liečby. V kontrolnej skupine v pásme vysokého rizika (SCORE) bolo 12,2 % respondentov a 53,9 % malo 3 a viac rizikových faktorov.
Záver: Potvrdila sa vysoká miera vplyvu kardiometabolických a behaviorálnych rizikových faktorov na vznik KVCH a ich nedostatočná liečba. Odporúčame zlepši terapeutickú starostlivos o pacientov nielen v zmysle lepšej kontroly ich kardiometabolických parametrov, ale aj pozitívneho ovplyvňovania životného štýlu a stravovacích návykov nielen aktuálnych, ale aj potenciálnych pacientov.
Kľúčové slová: kardiovaskulárne choroby, kardiometabolické rizikové faktory, lipidový profil, behaviorálne rizikové faktory, životný štýl, výživové zvyklosti.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 355 – 360

Prevalencia a spektrum vývojových chýb a chromozómových anomálií pri reprodukných stratách

Jana MALOVÁ, Daniel BÖHMER, Andrea PASTORÁKOVÁ, Michaela LAPŠOVÁ, Tatiana BRAXATORISOVÁ

Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislava, prednosta
doc. MUDr. D. Böhmer, PhD.

SÚHRH
Autori vyhodnotili prevalenciu a spektrum vývojových chýb (VCH) u embryí a plodov zo spontánnych a indukovaných potratov a mŕtvonarodených plodov. Ide o retrospektívnu morfologickú a cytogenetickú analýzu súboru 4098 vyšetrených vzoriek reprodukčných strát za roky 1992 – 2017 na Ústave lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LF UK v Bratislave. V 511 prípadoch (12,4 %) sa vyskytovali VCH. Izolované VCH tvorili 41,48 % z celkového počtu vzoriek a viacpočetné VCH tvorili 58,52 %. Vývojové chyby CNS predstavovali najpočetnejšiu skupinu (23,96 %). V súbore bol zistený normálny karyotyp v 181 prípadoch (35,42 %), chromozómové aberácie v 124 prípadoch (24,27 %). Cieľom práce bolo zachyti celkovú frekvenciu VCH, ako aj jednotlivých typov VCH, ktoré sa vyskytovali izolovane alebo ako viacpočetné VCH. Zároveň stanovenie karyotypu nám umožnilo oddiferencova VCH, ktoré sú súčasou monogénových alebo chromozómových syndrómov, a VCH, ktoré sú podmienené multifaktoriálne.
Kľúčové slová: vývojové chyby, reprodukčné straty, spontánny potrat, chromozómové aberácie, karyotyp.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 361 – 367

Hirudoterapia v rekonštruknej chirurgii

Drahomír PALENÁR1, Mária PLIŠOVÁ1, Miroslav MENDEL1, Ondřej BELEJ1, Jerguš KOCOUR2, Jozef BEŇUŠKA3

1Klinika plastickej chirurgie LFUK, SZU a UNB, prednosta MUDr. D. Palenčár, PhD.
2Oddelenie chirurgie ruky UNB, primár MUDr. L. Košál
3I. ortopedicko-traumatologická klinika LF UK, SZU a UNB, prednosta MUDr. A. Švec, PhD.

SÚHRN
Východisko: Liečba pijavicou lekárskou zažíva v posledných rokoch renesanciu. V rekonštrukčnej chirurgii sa používa na záchranu tkanív ohrozených venóznou kongesciou.
Súbor: V práci sú prezentované prípady použitia hirudoterapie pri problematickej venóznej drenáži replantovaných častí alebo voľného laloka. Súbor pacientov tvorí pä prípadov za obdobie dvanástich mesiacov.
Metódy: Štúdia retrospektívne referuje každý z piatich prípadov použitia hirudoterapie s liečebným postupom a výsledkami. Porovnáva sa prežívanie rekonštruovaných tkanív.
Výsledky: V troch prípadoch sa podarilo zachráni tkanivá ohrozené nedostatočným venóznym odtokom. V dvoch prípadoch bola nevyhnutná nekrektómia. V oboch prípadoch šlo o replantované distálne články prstov bez venóznych mikroanastomóz.
Záver: Hirudoterapiu môžeme poklada za dostatočnú pomocnú metódu zlepšenia venóznej drenáže ohrozených tkanív, hlavne v prípade, keď vlastná drenáž venózneho systému bola aspoň čiastočne rekonštruovaná.
Kľúčové slová: hirudoterapia, voľné laloky, replantácie.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 368 – 372

Skríning, indikácia liečby a liečba hyperlipoproteinémie (a)

Alexandra LISOVSZKI1, Eliška FATĽOVÁ1, Eva SZABÓOVÁ2, Alojz RAJNIČ1

1IV. interná klinika UPJŠ LF a UNLP, Košice, prednosta prof. MUDr. I. Tkáč, PhD.
2Angiologická klinika UPJŠ LF a VÚSCH, a.s., Košice, prednosta doc. MUDr. E. Szabóová, PhD.

SÚHRN
Napriek neustálemu pokroku v medicíne je stále bežnou primomanifestáciou kardiovaskulárneho ochorenia náhla a neočakávaná smr. Reštrikcia týchto úmrtí je podmienená jedine primárnou prevenciou a následnou primeranou liečbou. Hoci lipoproteín (a) je pomerne refraktérny na zmeny životného štýlu a liečebné intervencie, sú známe hypolipidemiká, ktoré redukujú hladinu lipoproteínu (a). V článku sú uvedené novšie poznatky o skríningu a indikácii liečby hyperlipoproteinémie (a), ako aj o jej liečebných možnostiach.
Kľúčové slová: lipoproteín (a), skríning, indikácia liečby, liečba hyperlipoproteinémie (a).
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 373 – 377

Pigmentové lézie sliznice ústnej dutiny    

Peter HARICH1, Tatiana KIMÁKOVÁ2, Vladimíra SCHWARTZOVÁ1, Zuzana SCHWARTZOVÁ1, Michal BERNADIČ3

1I. stomatologická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, prednostka MUDr. S. Timková, PhD.
2Ústav verejného zdravotníctva a hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, prednostka doc. MUDr.
K. Rimárová, CSc., mim. prof.
3Klinika chirurgickej onkológie LF SZU a NOÚ, Bratislava, prednosta doc. MUDr. D. Pinďák, PhD.

SÚHRN
Zubní lekári v rámci preventívnej stomatologickej prehliadky často nachádzajú farebné zmeny na slizniciach, ktoré môžu predstavova primárne alebo sekundárne prejavy chorobných procesov. Správna a včasná diagnostika hyperpigmentácií je dôležitá na rozpoznanie malignít od neškodných lézií na sliznici. V práci prezentujeme význam melanocytov v epiteli ústnej sliznice, melanínovú pigmentáciu sliznice a pigmentové lézie na sliznici ústnej dutiny – melanotické makuly, melanocytické névy a sliznicový malígny melanóm. Zaoberáme sa negatívnym vplyvom fajčenia na vznik fajčiarskej melanózy.
Kľúčové slová: sliznica ústnej dutiny, pigmentové lézie, malígny melanóm, fajčiarska melanóza.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 378 – 381

OSTEOARTRÓZA – ZÁPALOVÉ DEGENERATÍVNE OCHORENIE

Jozef ROVENSKÝ1, Jana SEDLÁKOVÁ2, Marián BERNADIČ3

1V. interná klinika LF UK a UNB, prednosta prof. MUDr. J. Payer, PhD., MPH, FRCP
2Národný ústav reumatických chorôb Piešany, Nábrežie I. Krasku, Piešany, riaditeľ prof. MUDr. R. Imrich, DrSc.
3Ústav patologickej fyziológie LF UK, prednosta prof. MUDr. F. Šimko, PhD., FESC

SÚHRN
Osteoartróza (OA) je najčastejším postihnutím pohybového systému a býva aj príčinou bolesti a zníženej funkcie postihnutej oblasti. Zmeny v homeostáze chrupky sa najmä pri aktivovanej artróze približujú zápalovým procesom prebiehajúcim napr. pri reumatoidnej artritíde. V prevencii a liečbe OA sa zdôrazňuje význam poučenia o chorobe, úprave životosprávy a využitia nemedikamentóznych prostriedkov (1). Farmakoterapia je v súčasnosti obohatená o novú skupinu nesteroidových antiflogistík – koxiby. Ich prednos spočíva v tom, že blokujú len cyklooxygenázu 2 (COX-2) a neovplyvňujú cyklooxygenázu 1 (COX-1), ktorá je zodpovedná za časté nežiaduce účinky v oblasti GIT. V chirurgickej liečbe predstavujú budúcnos najmä transartroskopické metódy obnovy chrupky a metódy tkanivového inžinierstva (tissue engineering), transplantácia autológnych chondrocytov alebo priamo chrupky.
Kľúčové slová: osteoartróza, zápalové ochorenie, degeneratívne ochorenie, chrupka.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 382 – 390

FYZIOTERAPIA AKO SÚČASŤ LIEČBY SYNDRÓMU HORNEJ HRUDNEJ APERTÚRY

Katarína MELICHERÍKOVÁ1,3,4, Vladimír ŠEFRÁNEK2, Katarína GAZDÍKOVÁ1

1Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU, Bratislava
2Klinika cievnej chirurgie Lekárskej fakulty SZU, Bratislava
3Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie NÚSCH, a. s., Bratislava
4Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava

SÚHRN
Syndróm hornej hrudnej apertúry (thoracic outlet syndrom – TOS) je jedným z najznámejších kompresívnych syndrómov, pri ktorých dochádza k cievnym a neurologickým symptómom. Prejavuje sa predovšetkým neurologickými a artériovými príznakmi, menej často venóznymi. Symptómy sú väčšinou provokované určitými pohybmi ramien a hlavy.
Kompresia je etiopatogeneticky dôsledkom vrodených anomálií ako nadbytočné krčné rebro a predĺžený priečny výbežok krčného stavca. Aj hypotrofia svalstva ramenných pletencov alebo naopak hypertrofia pri nadmernom preažovaní horných končatín pri niektorých druhoch športu alebo profesií však môžu tiež vies ku kompresii a vyvola symptómy TOS. Prvé referencie o TOS v literatúre sa datujú ku koncu 19. storočia. Historicky, ale aj v súčasnosti v liečbe dominujú chirurgické postupy. Aktuálne skúsenosti z týchto pracovísk vyzdvihujú prínos komplexnej rehabilitačnej liečby pred chirurgickým riešením TOS.
Autori referujú o rehabilitačných metodikách zameraných hlavne na korekciu držania tela a pohybových stereotypov, ďalej o manuálnych technikách, možnostiach fyzikálnej liečby, ako aj o preventívnych opatreniach. Zdôrazňujú význam dobrej spolupráce pacienta a navrhujú algoritmus konzervatívnej liečby TOS.
Kľúčové slová: thoracic outlet syndrom, rehabilitácia, kompresívne syndrómy.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 391 – 394

STO ROKOV LEKÁRSKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE A JEJ VPLYV NA FORMOVANIE SLOVENSKEJ ANGIOLÓGIE

Viera ŠTVRTINOVÁ1, Katarína DOSTÁLOVÁ2, Mária GRÓFOVÁ3, Ján ŠTVRTINA4

1I. interná klinika LF UK a UNB Bratislava, prednostka doc. MUDr. S. Kiňová, PhD.
2Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava
3Archív Univerzity Komenského v Bratislave
4Ústav sociálneho lekárstva a lekárskej etiky, LF UK Bratislava, prednosta doc. MUDr. V. Ozorovský, CSc.

SÚHRN
Vznik Univerzity Komenského (UK) v Bratislave roku 1919 mal veľký význam pre rozvoj slovenskej vzdelanosti, vedy a kultúry. Lekárska fakulta je najstaršou zo všetkých súčasných trinástich fakúlt UK. Uplynulo presne sto rokov, odkedy sa Lekárska fakulta UK zapojila do procesu výchovy lekárov a zvyšovania ich vedeckých znalostí. Slovenská angiológia bola a je významnou mierou spätá s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Existuje malá paralela medzi vznikom UK a slovenskou angiológiou. V oboch prípadoch sa dá pozorova úzka spolupráca s českými kolegami a ich evidentná pomoc. Článok podáva informáciu o formovaní slovenskej angiológie a vplyve profesorov a vedcov z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského na vývoj v tejto oblasti medicíny.
Kľúčové slová: Univerzita Komenského, Lekárska fakulta, slovenská angiológia, Slovenská angiologická spoločnos, Slovenská lekárska spoločnos.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 395 – 399

Od anabolík k bilaterálnemu feochromocytómu

Juraj SMAHA1, Martin KUŽMA1, Ján MALINA2, Juraj PAYER1

1V. interná klinika LF UK a UN Bratislava, prednosta prof. MUDr. J. Payer, PhD., MPH, FRCP
2Klinika chirurgickej onkológie SZU a NOÚ Bratislava, prednosta doc. MUDr. D. Pinďák, PhD.

SÚHRN
Feochromocytóm je zriedkavý neuroendokrinný nádor produkujúci katecholamíny. Tvorí 0,1 – 1 % všetkých príčin sekundárnej hypertenzie. V 10 – 25 % je súčasou hereditárnych syndrómov, ako mnohopočetná endokrinná neoplázia typu 2, Von-Hippel – Lindauova choroba, či neurofibromatóza typu 1. Hereditárne formy sú často multifokálne alebo bilaterálne a objavujú sa v mladšom veku. Do klinického obrazu feochromocytómu patrí trvalá alebo paroxyzmálna artériová hypertenzia, tachykardia, palpitácie, bolesti hlavy a potenie. Pri podozrení na feochromocytóm je najlepšou laboratórnou vyšetrovacou metódou stanovenie voľných metanefrínov a normetanefrínov v sére. Ďalším krokom v diagnostickom algoritme je lokalizácia nádoru pomocou zobrazovacích vyšetrení. Kauzálnou liečbou je adrenalektómia. Kazuistika je o 26-ročnom pacientovi s anamnézou abúzu anabolík, u ktorého abúzus prekrýval skutočnú príčinu sekundárnej hypertenzie.
Kľúčové slová: sekundárna hypertenzia, feochromocytóm, diagnostika, liečba, endokrinný nádor.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 400 – 404

OBOJSTRANNÁ ZADNÁ INVETEROVANÁ LUXÁCIA RAMENA RIEŠENÁ REVERZNÝM IMPLANTÁTOM

Andrey ŠVEC1, Norbert KRAJCSOVICS1, Ján PASIAR1, Silvia VAJCZIKOVÁ2

1I. ortopedicko-traumatologická klinika, LF UK, SZU a UNB v Bratislave, prednosta MUDr. A. Švec, PhD., MPH
2II. ortopedicko-traumatologická klinika, LF UK a UNB v Bratislave, prednosta doc. MUDr. B. Šteňo, PhD., MPH

SÚHRN
Bilaterálna zadná luxácia ramena je zriedkavá a vzniká ako následok úrazu alebo epileptického záchvatu. Zadné luxácie sú často prehliadnuté a nesprávne liečené ako syndróm zmrznutého ramena náročnou rehabilitáciou, čo ešte zhoršuje stav vzniknutých kostných defektov. V tejto kazuistike predstavujeme 67-ročného pacienta, ktorý prekonal epileptický záchvat, utrpel fraktúru tela stavca Th6 a poranenie oboch ramien s prvotne prehliadnutou zadnou luxáciou bilaterálne. Po 7 mesiacoch konzervatívnej liečby bol vyšetrený na našom pracovisku s pretrvávajúcimi ažkosami oboch ramien. Zrealizované CT vyšetrenie preukázalo bilaterálne zadné luxácie s veľkým reverz Hill–Sachsovým defektom. Tento stav sme riešili implantáciou reverzných implantátov. V literatúre existuje viacero kazuistík bilaterálnych zadných luxácii, ale žiadna nebola riešená reverzným implantátom. Reverzná artroplastika ramena bola v prípade nášho pacienta dobrým riešením bilaterálnej inveterovanej zadnej luxácie ramenného kĺbu.
Kľúčové slová: bilaterálna zadná luxácia ramena, prehliadnutá diagnóza, epileptický záchvat, reverzná artroplastika.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 11, s. 405 – 408