Vyšetrenie kyseliny hyalurónovej ako potenciálneho fibromarkera u pacientov s chronickou hepatitídou typu C

Barbora Piteková1, Lukáš Greguš2, Karol Laktiš2, Monika Ďurfinová1, Eva Uhlíková1, Ladislav Turecký1

1Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK, Univerzita Komenského v Bratislave, prednosta
prof. MUDr. L. Turecký, CSc.
2Klinika infektológie a geografickej medicíny LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, prednosta doc. MUDr. I. Stankovič, CSc.

SÚHRN
Fibróza pečene predstavuje dôležitý proces v rozvoji chronickej hepatopatie. Preto aj diagnostika a monitorovanie tohto procesu má veľký význam v klinickej praxi. Jedným z možných spôsobov, ako vyšetri aktivitu fibrogenézy, je aj biochemické vyšetrenie koncentrácie fibromarkerov v krvi. V našej práci sme študovali zmeny koncentrácie kyseliny hyalurónovej v sére pacientov s chronickou hepatitídou typu C. V súbore 45 pacientov s chronickou hepatitídou C sme vyšetrili sérovú koncentráciu kyseliny hyalurónovej na začiatku liečby a porovnali ju s výsledkom bioptického vyšetrenia pečene. V našom súbore pacientov s hepatitídou boli 4 pacienti s fibrózou F0, 29 pacientov s fibrózou F1 – F2 a 4 pacienti s fibrózou F3. Koncentrácia kyseliny hyalurónovej v skupine F0 a F1 – F2 neprekročila referenčné hodnoty. V skupine F3 bola koncentrácia kyseliny hyalurónovej zvýšená, ani u jedného pacienta však neprekročila hodnotu 150 ng.ml–1, ktorá predstavuje signifikantný stupeň fibrózy. Porovnanie hodnôt kyseliny hyalurónovej s hodnotami FibroTestu ukázalo štatisticky významnú pozitívnu koreláciu (korelačný koeficient: 0,57,
p < 0,05). Presnejšie a spoľahlivejšie výsledky však poskytuje len pri závažnejších stupňoch fibrózy.
Kľúčové slová: hepatitída C, kyselina hyalurónová, fibromarker, FibroTest, fibróza pečene, prealbumín.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 12, s. 415 – 420

DIAGNOSTIKA NÁHLYCH CIEVNYCH MOZGOVÝCH PRÍHOD VO VŠEOBECNEJ NEMOCNICI V RIMAVSKEJ SOBOTE

Timea OSTRIHOŇOVÁ, Anna RÁKAYOVÁ

Rádiologické oddelenie, Všeobecná nemocnica, Rimavská Sobota, primárka MUDr. A. Rákayová

SÚHRN
V posledných desaročiach sledujeme prudký rozvoj v možnostiach diagnostiky a liečby náhlych cievnych mozgových príhod, ktoré sú už viac rokov druhou až treou najčastejšou príčinou úmrtia v rozvojových, ako aj vyspelých krajinách. Cieľom prieskumu je analýza realizovaných zobrazovacích vyšetrení a ďalších vybraných údajov v súbore 230 pacientov hospitalizovaných roku 2018 vo Všeobecnej nemocnici v Rimavskej Sobote s náhlou cievnou mozgovou príhodou, z toho 87,8 % s mozgovým infarktom, 9,6 % s mozgovým krvácaním a 2,6 % so subarachnoidálnym krvácaním a iným neúrazovým vnútrolebkovým krvácaním. U 18,3 % pacientov s mozgovým infarktom sme hodnotili úspešnos realizovanej intravenóznej trombolýzy a/alebo mechanickej trombektómie.
Kľúčové slová: náhle cievne mozgové príhody, neurorádiologické zobrazovacie metódy, intravenózna trombolýza, mechanická trombektómia.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 12, s. 421  –  425

KATÉTROVÁ SEPSA U PACIENTOV V PROGRAME DOMÁCEJ PARENTERÁLNEJ VÝŽIVY – RETROSPEKTÍVNA ANALÝZA

Júlia SLEZÁKOVÁ, Mária VOLEKOVÁ

Svet zdravia, a. s., Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota, Stredisko pre domácu parenterálnu výživu, vedúca
MUDr. M. Voleková

SÚHRN
Východisko: Cieľom práce bolo vyhodnoti skúsenosti s katétrovou sepsou a úspešnos jej liečby štandardizovanými postupmi.
Súbor: V stredisku pre domácu parenterálnu výživu vo Všeobecnej nemocnici Rimavská Sobota sme skúmali katétrovú sepsu za obdobie 7 rokov u 44 pacientov zaradených do programu domácej parenterálnej výživy.
Metódy: Štúdiu sme realizovali ako retrospektívnu analýzu, pozorovali sme incidenciu, etiologický agens sepsy, súvislos so základnou chorobou pacienta, úspešnos liečby v záujme zachovania centrálneho žilového katétra, účinok sprísnenia preventívnych opatrení.
Výsledky: Zaznamenali sme 24 prípadov katétrovej sepsy u 44 pacientov s celkovým počtom 25 890 katétrových dní. Incidencia katétrovej sepsy bola 0,92 prípadu na 1000 katétrových dní. Pôvodcami sepsy bol Staphylococcus epidermidis a CoNS (7 prípadov, 25,92 %), Staphylococcus aureus (6 prípadov, 22,22 %), Candida spp. (3 prípady, 11,11 %), Enterococcus spp. (2 prípady, 7,40 %), E. coli (3 prípady, 11,11 %), Enterobacter spp. (3 prípady, 11,11 %), Klebsiella spp. (2 prípady, 7,40 %) a jeden prípad sepsy spôsobenej Citrobacter spp. (3,70 %). Najčastejšie bola katétrová sepsa zistená u pacientov s extrémne krátkym črevom alebo s úplnou intoleranciou perorálneho príjmu potravy. Úspešnos zachovania dlhodobého centrálneho žilového katétra pri liečbe katétrovej sepsy bola 45,83 %. V sledovanom súbore sme zaznamenali len jedno úmrtie na sepsu a septické komplikácie (mortalita 4,16 %). Po sprísnení preventívnych opatrení došlo k poklesu incidencie katétrovej sepsy z 0,99/1000 katétrových dní (roky 2012  –  2016) na 0,77/1000 katétrových dní (roky 2017  –  2018).
Záver: Retrospektívnou analýzou sledovaného obdobia sme potvrdili kvalitu a bezpečnos liečby našich pacientov porovnateľnú s inými domácimi i zahraničnými strediskami.
Kľúčové slová: domáca parenterálna výživa, katétrová sepsa.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 12, s. 426  –  431

STREDISKO PRE DOMÁCU PARENTERÁLNU VÝŽIVU V RIMAVSKEJ SOBOTE – 7 ROKOV SKÚSENOSTÍ

Júlia SLEZÁKOVÁ, Mária VOLEKOVÁ, Richard HRUBÝ

Svet zdravia, a. s., Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota, Stredisko pre domácu parenterálnu výživu, vedúca:
MUDr. M. Voleková

SÚHRN
Východisko: Cieľom práce bolo vyhodnoti prácu prvého Strediska pre domácu parenterálnu výživu, ktoré bolo schválené Ministerstvom zdravotníctva v neakademickom prostredí Všeobecnej nemocnice (VN) v Rimavskej Sobote.
Súbor: Skúmali sme pacientov zaradených do programu domácej parenterálnej výživy za obdobie 1. 1. 2012 až
31. 12. 2018.
Metódy: Štúdiu sme realizovali ako retrospektívnu analýzu. Sledovanými parametrami bol vek pacientov, pohlavie, indikácia na domácu parenterálnu výživu, trvanie programu, typ žilového katétra, prítomnos infekčných a metabolických komplikácií.
Výsledky: Zaradených bolo 44 pacientov, 24 (54,55 %) žien a 20 (45,45 %) mužov s priemerným vekom v čase zaradenia 49,5 roka (v rozpätí 25 – 71 rokov). Indikáciou na zaradenie bolo chronické črevné zlyhanie pri onkologickej chorobe u 19 (43,18 %) pacientov, syndróm krátkeho čreva u 16 (36,36 %) pacientov a proteínovo-energetická podvýživa s nevyhnutnosou parenterálnej výživy u 9 (20,45 %) pacientov. Celkový počet katétrových dní bol 25 890. Priemerný počet katétrových dní onkologického pacienta bol 153,26, pacienta bez malígnej choroby 919,12 katétrových dní. Väčšina pacientov (95,45 %) mala zavedený Hickmanov tunelizovaný centrálny žilový katéter. Incidencia katétrovej sepsy činila 0,92 prípadu/1000 katétrových dní. Hepatopatiu asociovanú s parenterálnou výživou sme potvrdili v 5 prípadoch, osteoporózu v 5 prípadoch. Program domácej parenterálnej výživy ukončilo 31 pacientov. Smr v spojitosti s parenterálnu výživou sme zaznamenali raz (katétrovej sepsa). U 11 pacientov pominula indikácia na domácu parenterálnu výživu, raz bol program ukončený pre nespoluprácu pacienta. Umrelo 16 onkologických pacientov a 3 neonkologickí pacienti.
Záver: Dosiahnuté výsledky sú porovnateľné s výsledkami, ktoré dosahujú strediská s väčším počtom pacientov aj dlhším sledovaným obdobím.
Kľúčové slová: domáca parenterálna výživa, stredisko pre domácu parenterálnu výživu, chronické črevné zlyhanie.
Lek Obz (Med Horizon), 68, 2019, č. 12, s. 432 – 436

NOVINKY V LIEBE RELABUJÚCEHO A/ALEBO REFRAKTÉRNEHO MNOHOPOETNÉHO MYELÓMU SO ZAMERANÍM SA NA PERORÁLNE REŽIMY

Juraj CHUDEJ1, Matej HRNČÁR2, Juraj SOKOL1, Ľubica VÁLEKOVÁ1, Emília FLOCHOVÁ1, Eva MIKUŠKOVÁ3, Tomáš GUMAN4, Monika HLEBAŠKOVÁ4, Ján STAŠKO1

1Klinika hematológie a transfuziológie, Univerzitná nemocnica Martin, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, prednosta prof. MUDr. J. Staško, PhD.
2Onkologická klinika, Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta, Banská Bystrica, primár MUDr. V. Malec, PhD.
3Oddelenie onkohematológie II, Klinika onkohematológie LF UK a NOÚ, Bratislava, prednosta doc. Ľ. Drgoňa, CSc., MHA
4Klinika hematológie a onhohematológie, Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice, prednosta MUDr. T. Guman, PhD.

SÚHRN
Proteazómová inhibícia je základom liečby MM a perorálny proteazómový inhibítor ixazomib predstavuje perspektívnu možnos liečby tohto ochorenia, keďže preukazuje protimyelómovú aktivitu a má zvyčajne dobre znášaný a zvládnuteľný profil toxicity v monoterapii aj ako súčas kombinovanej liečby. Údaje zo štúdie fázy 3 Tourmaline -MM1 ukázali, že ixazomib rozširuje armamentárium liečby R/RMM o ďalšiu možnos s podobným pomerom rizík oproti Rd, aký bol zaznamenaný v iných štúdiách proteazómových inhibítorov v kombinácii s Rd. Ak k tomu pripočítame obmedzenú dodatočnú toxicitu a zachovanie pacientom hodnotenej kvality života, môže perorálne podávanie ixazomibu predstavova jednoduchšiu, menej zaažujúcu a udržateľnú možnos liečby proteazómovým inhibítorom. Obzvláš povzbudivé údaje boli hlásené aj u pacientov so zlou prognózou, ako sú ažko predliečení pacienti a pacienti s vysokorizikovými cytogenetickými abnormalitami. Za pozornos stojí najmä účinnos u pacientov s vysokým cytogenetickým rizikom, pretože títo pacienti potrebujú dlhodobú, súvislú, aktívnu liečbu proteazómovým inhibítorom, ktorá je pravdepodobne s ixazomibom možná. V dobe trojkombinačných režimov liečby sú dôležité výsledky PK štúdií, ktoré preukázali, že ixazomib sa môže v plnej dávke ľahko kombinova s inými liekmi. Pre celosvetovú reálnu populáciu pacientov s MM sú relevantné závery PK štúdií, podľa ktorých sa ixazomib môže podáva v plnej dávke ázijským pacientom a v zníženej dávke 3 mg pacientom s ažkou poruchou funkcie obličiek alebo konečným štádiom ochorenia obličiek a pacientom so stredne ažkou alebo ažkou poruchou funkcie pečene. Ixazomib sa ďalej skúša u pacientov s novodiagnostikovaným MM a s R/RMM, ako dlhodobá udržiavacia liečba a v kombinácii s inými liekmi u pacientov s R/RMM. Na výsledky týchto skúšaní sa so záujmom čaká a budú využité na presnejšie vymedzenie úlohy ixazomibu v liečbe MM z hľadiska optimálnych režimov kombinovanej liečby a terapeutického prístupu v rôznych populáciách pacientov. Možno teda zhrnú, že ixazomib predstavuje účinnú možnos liečby R/RMM a vďaka perorálnemu podávaniu, obmedzenej dodatočnej toxicite a preukázanej možnosti zaradenia do režimov kombinovanej liečby bude pravdepodobne zohráva v dlhodobej liečbe pacientov s MM významnú úlohu.
Kľúčové slová: mnohopočetný myelóm, inhibítory proteazómu, klinická účinnos, znášanlivos, farmakokinetika.
Lek Obzor (Med Horizon), 68, 2019, č. 12, s. 437 – 449