Profesor MUDr. Michal Horňák, DrSc., sa narodil v r. 1929 v Bratislave. Stredoškolské štúdium absolvoval v Novom Meste nad Váhom, maturoval v. r. 1948. Vysokoškolské štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil promóciou v r. 1953. V rokoch 1954 – 1964 pracoval ako sekundárny lekár – urológ v Trenčíne. V tom čase získal atestáciu I. stupňa z odboru chirurgia (1957) a z odboru urológia (1961).
Od r. 1964 doteraz pracuje na Urologickej klinike FNsP akad. Ladislava Dérera, výučbovej základne Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LFUK) a Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny v Bratislave. V r. 1970 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Vyhodnotenie diagnostických metód v rozpoznávaní epitelových nádorov močového mechúra. V r. 1979 sa habilitoval prácou Chirurgická liečba zúženín mužskej močovej rúry a bol menovaný za docenta pre odbor urológia. V r. 1989 obhájil doktorskú dizertačnú prácu Moderný prístup k diagnostike, liečbe a prevencii germinatívnych nádorov testis.
V r. 1991 bol menovaný za profesora pre odbor urológia na LFUK v Bratislave.
Je členom Slovenskej lekárskej spoločnosti (1954), European Association of Urology (1976), čestným členom Československej urologickej spoločnosti (1989) a Českej urologickej spoločnosti, členom korešpondentom Deutscher Gesselschaft für Urologie E. V. (1996), čestným členom Bulharskej lekárskej spoločnosti (1996) a Slovenskej onkologickej spoločnosti (1999). Absolvoval dlhšie študijné pobyty v Institute of Urology v Londýne (1969 a 1972) a na Urologickej klinike v Linköpingu (1982). Publikoval 290 prác, z toho 50 v zahraničných časopisoch. Je autorom a spoluautorom 19 monografií.
Do popredia odborného a vedeckého záujmu urologickej kliniky pri jej vzniku postavil prof. MUDr. V. Zvara, DrSc., aj problematiku urologickej onkológie a vtedy odborného asistenta MUDr. M. Horňáka poveril touto úlohou. Prvé výsledky sa dostavili pri liečbe testikulárnych nádorov. Na ich príklade vidieť, ako spoluprácou viacerých medicínskych odborov a koncentráciou pacientov sa možno vyrovnať v úrovni diagnostiky a liečby zahraničným pracoviskám a prispieť k zníženiu mortality. Nádory močového mechúra a karcinóm prostaty predstavovali ďalší predmet dlhoročného záujmu prof. Horňáka. Z neonkologických ochorení sa venoval riešeniu zúženín mužskej močovej rúry lalokovými plastikami a technike vonkajšej inkontinentnej derivácie moču. Z endoskopických operácií si v zahraničí osvojil techniku transuretrálnej resekcie benígnej prostatickej hyperplázie, zaviedol ju na urologickej klinike ako rutinný postup a dal podnet k jej rozšíreniu na ostatných pracoviskách.
Zastával funkciu vedeckého sekretára a neskôr predsedu Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti a bol hlavným odborníkom MZ SR pre odbor urológie.
Za svoju dlhoročnú úspešnú pedagogickú a vedeckovýskumnú prácu obdržal viacero ocenení doma i v zahraničí: medzi ne patrí aj medaila akad. L. Dérera, ktorú mu udelil v r. 1999 minister zdravotníctva Slovenskej republiky. V r. 2004 mu rektor Univerzity Komenského udelil čestný titul „profesor emeritus“.
