Magdaléna ZÁBORSKÁ1, Tomáš BARCZI2,  Peter MALOVEC2, Libor BAFRNEC3
1Mikrobiologický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave, prednosta Dr.h.c. prof. MUDr. V. Krčméry, DrSc.
2Anatomický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, prednostka doc. MUDr. E. Kubíková, PhD.
3Chirurgická a cievna ambulancia, Vráble

SÚHRN
Infekcie kože a mäkkých tkanív môžu byť rôznej  etiológie a závažnosti. V mnohých prípadoch sa ako bezprostredné riešenie infekcie využíva antimikróbna terapia.
Častou chybou je ale empirické podávanie antimikróbnych látok založené na pravdepodobnej citlivosti predpokladaného vyvolávateľa. Táto skutočnosť potom vedie hlavne k ordinovaniu širokospektrálnych  antibiotík, čo môže  - hlavne po dlhodobom  užívaní - viesť k narušeniu rovnováhy prirodzenej mikroflóry pacienta, čím sa jeho organizmus stáva náchylnejším na recidívy infekcií.

V ostatnom čase sa začína v čoraz väčšom meradle využívať na terapiu chronických alebo recidivujúcich infekcií aj podporná, tzv. imunomodulačná liečba, ktorá vytvára predpoklad na stabilizáciu stavu pacienta.
Bakteriálne imunomodulátory síce nenahrádzajú antibiotiká, ale sa uplatňujú aktiváciou prirodzených obranných mechanizmov organizmu. V práci prezentujeme výsledky liečby autovakcínou u 67-ročného pacienta s chronickou, recidivujúcou infekciou päty trvajúcou s menšími, prechodnými zlepšeniami rad rokov (kazuistika). Pacient bol preliečovaný hlavne od r. 2012 empiricky a to  až do r. 2017, kedy došlo k výraznému zhoršeniu jeho stavu.  Imunomodulačná terapia autovakcínou začala od marca 2018. Tento spôsob terapie, ako sa ukázalo, bol veľmi účinný - výrazne sa zlepšil zdravotný stav pacienta po 6 mesiacoch, po roku bola rana úplne zhojená.
Kľúčové slová: infekcie kože a mäkkých tkanív, antibiotická terapia, empirická terapia, recidivujúca infekcia, imunomodulačná terapia.
Lek obz, 69, 2020, č. 2, s. 140 – 143