SÚHRN
Vazodilatačný šok po kardiochirurgických operáciách s použitím mimotelového behu, charakterizovaný hypotenziou, nízkou systémovou vaskulárnou rezistenciou pri normálnom, alebo zvýšenom srdcovom výdaji, je častou komplikáciou kardiovaskulárnej chirurgie. Na jeho vzniku sa podieľa difúzna systémová zápalová odpoveď organizmu, mechanizmus bunkovej hyperpolarizácie, vysoké hladiny indukovateľného oxidu dusnatého a relatívny nedostatok vazopresínu. Autori podávajú prehľad súčasných možností farmakologickej liečby vazodilatačného šoku.

Pooperačný vazodilatačný – nazývaný aj vazoplegický – šok sa tradične rieši pomocou vazopresorov, z ktorých norepinefrín je liekom prvej voľby, ku ktorému pristupujú následne nekatecholamínové vazopresory, hlavne vazopresín. Cieľom liečby je obnovenie primeraného cievneho tonusu. Alternatívne látky ako metylénová modrá, hydroxykobalamín, kortikosteroidy a angiotenzín II, sú pri obnovení cievneho tonusu tiež použiteľné, ale ich mechanizmy účinku nie sú presne objasnené.
Kľúčové slová: patofyziológia vazodilatačného šoku, kardiochirurgia, mimotelový obeh, oxid dusnatý, norepinefrín, vazopresín.
Lek Obz, 70, 2021, č. 4, s. 126 – 131

Ivan JOB, Imrich BEER, Miroslav FERENČÍK, Radovan ZACHAROVSKÝ

Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, SÚSCCH, a. s., Banská Bystrica
Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach
Klinika kardiochirurgie, SÚSCCH, a. s., Banská Bystrica

Citácia:
JOB I., BEER I., FERENČÍK M., ZACHAROVSKÝ R.:  Mimotelový obeh ako spúšťač vazodilatačného šoku po kardiochirurgických operáciách.  Lek Obz, 70, 2021, č. 4, s. 126 – 131