SÚHRN
Lekársky obzor je vedecko-odborný lekársky časopis určený praktickým lekárom. Vytvára publikačný priestor pre publikovanie pôvodných klinických, experimentálnych a prehľadových prác. Lekársky obzor je súčasou celosvetovej databázy Scopus, jeho citácie sú evidované v systéme SCI. Aj preto sa stal významný pre vedecko-pedagogické postupy, kritériom v rámci plnenia študijného plánu v rámci 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania, či pri posudzovaní žiadostí o granty. Našou ambíciou je postúpi do vyšších databáz PubMed a WOS. Práca prináša dôležité informácie o evaluačných systémoch current contents (CC), impact factor (IF), Hirschov index (HI), ale aj najnovších trendoch hodnotenia časopisov pomocou kvartilov (Q1 – Q4) a zaraďovania časopisov podľa odbornosti do tohto systému.
Autor naznačuje možnosti prestavby časopisu pre vstup do nových databázových systémov. Vyžaduje to spoluprácu všetkých autorov prác do Lekárskeho obzoru a systematickú prácu celého redakčného tímu.
Kľúčové slová: Lekársky obzor, Scopus, impact factor, kvartil, evaluácia lekárskych časopisov.
Lek Obz, 70, 2021, č. 9, s. 294 – 296
Motto:
Život napĺňa to, čo sme urobili,
nie to, čo sme chceli urobiť...
V Lekárskom obzore sme si vytýčili neľahkú a nikdy sa nekončiacu cestu za poznaním, vzdelávaním a publikovaním najnovších poznatkov. Už viac ako 70 rokov chceme by „bránou do sveta vedeckých informácií“, priestorom, kde sa možno podeli so svojimi výsledkami, diskutovať o svojich hypotézach v prehľadových prácach, ale aj publikovať svoje klinické skúsenosti vo forme klinických štúdií či kazuistík – a samozrejme chceme vzdeláva. Najnovšie poznatky každým dňom vstupujú do nášho života, ovplyvňujú svet, informačná diaľnica sa stále zrýchľuje. Aj náš časopis Lekársky obzor chce by aktívne účastný na tomto procese. Úloha a pozícia vedeckých časopisov sa mení. Lekársky obzor už nie je len zdrojom informácií, ale je vo svetových databázach evidovaným časopisom, ktorý je aj pre našu akreditačnú komisiu a vedecko-pedagogické postupy akceptovaným kritériom odbornej zdatnosti autorov. Vybojovať a udržťa si túto pozíciu nie je ľahké. Vyžaduje to dodržiava objektívne recenzné postupy, komunikáciu s autormi, pohľad nielen na dosiahnuté výsledky, ale aj dopredu, aby sme sa dokázali vyrovnať s požiadavkami svetových trendov.
Aj náš časopis uverejňuje výsledky z domácich i zahraničných pracovísk – výsledky práce vedeckých tímov i jednotlivcov. Náš časopis je súčasou domácich i svetových databáz. Žiaľ, naše domáce informačné systémy okrem evidencie prác – zatiaľ nemajú reálny dopad na kvalifikačné postupy našich vedeckých pracovníkov. Oveľa významnejšie sú svetové databázy, resp. celosvetovo akceptované databázy, ako je Scopus, PubMed, WOS a iné. Náš časopis sa etabloval v systéme Scopus a táto databáza sa pravidelne aktualizuje o naše najnovšie publikácie (delay od vyjdenia časopisu po zaradenie do Scopusu je v súčasnosti približne 3 mesiace). Cez Scopus máme mnohonásobnú spätnú väzbu na svet. Poznáme náš vnútorný impact factor, citovanosť, poznáme naše silné aj slabé stránky. Obe možno označiť ako výzvy. Vytvárame pre autorov významnejší priestor, chceme zvýši dosah našich publikácií, zvýši citovanosť, ale na to potrebujeme aj našich autorov. Potrebujeme viac pôvodných klinických a experimentálnych prác, musíme zvýši kvalitu rukopisov, zvýši citovanosť publikovaných prác v našom časopise. Zatiaľ máme odhad, že približne len 25 % prác dosahuje minimum (teda 2) citácie skorších prác autora publikovaných v našom časopise.
Snažíme sa zdokonaliť redakčné prostredie, aby bolo „priateľskejšie“ pre autorov (najmä začínajúcich), snažíme sa dotvára rukopisy do bilingválnej formy (slovenskej, resp. českej/anglickej) Nechceme úplne opusti naše tradície a zmeni poslanie časopisu, ktoré doteraz vždy určovali potreby celoživotného vzdelávania praktických lekárov. Radi uverejníme vo forme Letter to Editor komentáre, najnovšie poznatky, moderné diagnostické a liečebné postupy, aby sme doplnili vzdelávanie o najaktuálnejšie informácie z celého sveta. Iste ste si všimli, že dbáme na to, aby za každou prácou bolo „vyhlásenie o dodržiavaní ľudských práv, informovaný súhlas a vyjadrenie o konflikte záujmov“. Je to základná podmienka, aby sa nám podarilo prekročiť horizont jednej databázy a vkročiť aj do ďalšej. PubMed je pre nás a určite aj pre autorov významnou motiváciou. No nejde len o naplnenie formálnych kritérií. V databázach sa zvyšuje podiel citácií našich prác. Podstatne sa zvyšuje počet rukopisov zasielaných do redakcie, ktoré podstupujú nezávislé posúdenie recenzentmi. Rastie počet odmietnutých prác. Pri sledovaní čítavosti a citovanosti prác sa ukazuje, že doteraz najvyššie hodnotené pôvodné experimentálne práce sú pre rating časopisu nadhodnotené. V časopise Physiological Research sa ukázalo, že najvyšší impakt faktor mali práve prehľadové práce (obdobie 2016 – 2017) – IF 3,22, kým ostatné práce len 1,23. Redakcie prestali obmedzovať počet citovaných prác a stretol som sa aj s prácami „Letter to Editor“, ktoré v zozname použitej literatúry uvádzajú niekoľko desiatok zdrojov. Preto aj my vítame Vaše prehľadové práce (review) na aktuálne témy podložené najnovšími údajmi z vedeckej literatúry.
Všetci si spomíname, že pred rokmi bol na najvyššom stupni hierarchie publikovaných prác Current Contents (CC). Ukazuje sa, že pre vedeckú prácu je najdôležitejší „distribučný priestor“ – teda najširšia uznávaná databáza, aby sa práca dostala k používateľom odborných informácií, ktorí novú informáciu príjmu a následne citujú. V praxi to znamená, že v akomkoľvek informačnom systéme má najvyššiu prioritu práca, ktorá je najviac citovaná. Aj v CC je vyššie hodnotený časopis a práca s IF 7 ako časopis či práca s IF 0,5. Dostávame sa k najnovším trendom hodnotenia kvality časopisov a vedeckých prác – tzv. kvantilovému rozdeleniu (Q1 – Q4).
Evidencia publikačnej činnosti a hodnotenie kvality vedeckých časopisov podľa kritéria zaradenia do kvartilov je podľa scientometrickej databázy Journal Citation Reports (JCR), ktorá vychádza z databázy Web of Science. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) pri výpočte výšky štátnej dotácie na inštitucionálnu vedu, ale aj na pedagogiku významným spôsobom prihliada na publikačnú aktivitu zamestnancov tej-ktorej univerzity. V prípade lekárskych vied až 96 % tejto dotácie sa odvíja od počtu publikácií indexovaných v databáze Web of Science. Len pre zaujímavosť – publikácie v neindexovaných časopisoch a v zborníkoch majú význam približne len v 1 %. Každá jedna kvalitná publikácia prinesie do rozpočtu fakulty sumu v tisícoch eur (pri publikácii v kvartile Q1 je to približne 7500 eur), kým publikácia v zborníku sotva pár desiatok eur. Abstrakty z kongresov sa nezohľadňujú vôbec.
Pri evidencii publikačnej činnosti je novinkou, že od 1. februára 2022 budú akademické knižnice evidovať publikácie podľa nových kategórií, ktoré vyplývajú z Vyhlášky 397 MŠVVaŠ SR z 5. decembra 2020. Pokiaľ sme doteraz podľa kategórií vedeli hneď povedať, či daná publikácia vyšla v indexovanom časopise alebo nie, že ide len o poster z domáceho kongresu, podľa novej smernice to nebude také ľahké. Napr. vedecký výstup kategórie V3 bude zahŕňa všetky vedecké práce bez ohľadu na kvalitu časopisu (aj jednoduché abstrakty a postery z kongresov). Ako sa táto vyhláška prenesie do vedeckého života, ukáže už budúci rok akademický rok.
K problematike kvartilov – MŠVVaŠ SR pri výpočte výšky štátnej dotácie najnovšie prihliada na jedno kritérium časopisu, ktorému sa dosiaľ na Slovensku nevenovala dostatočná pozornosť. Časopisy indexované v databáze Web of Science sú totiž rozdelené do štyroch kategórií, ktoré sa označujú ako kvartily (quartiles, Q1 – Q4). Výška štátnej dotácie za publikáciu uverejnenú v časopise Q1 je štyrikrát vyššia ako v kategórii Q4. Hodnota kvartilu sa overuje v databáze Journal Citation Index (JCR) a je špecifická pre daný vedný odbor. Kvartil je daný pomerom poradia časopisu (od najvyššieho IF po najmenší) a celkového počtu časopisov v rámci príslušnej kategórie/vedného odboru. Nikto si hodnotu kvartilu nemusí počíta sám – stačí si pozrieť, v akom kvartile sa časopisy podľa rôznych vedných odborov nachádzajú. Sú tu vlastne dve možnosti:
Môžeme si zisti zaradenie konkrétneho časopisu do kvartilov (napr. Bratislavské lekárske listy majú if 1,28 a sú v kvartile q3).
Môžete si vyhľadať vednú oblasť (kategóriu) a v rámci nej si pozrie, ktoré časopisy sú zaradené do kvartilu Q1, Q2, Q3 alebo Q4.
Pripomíname, že rovnako ako sa každý rok mení výška IF časopisov, môže sa meniť aj hodnota kvartilov. Impact factor a kvartil môže ma len časopis, ktorý je v databáze Web of Science – iba kvartil podľa JCR sa totiž berie ako univerzálne akceptovaný. Časopisy, ktoré sú indexované len v databáze SCOPUS, preto zákonite nemôžu ma impact factor podľa JCR a nemôžu by ani zaradené do kvartilov. Aj z tohto je zrejmé, prečo sa snažíme dosiahnu ďalšiu databázu Pubmed a WOS.
Najvyššie hodnotené časopisy sú Q1. Otvára sa celý rad otázok – v niektorých odboroch sú určujúce vedecké časopisy s najvyšším IF (British Medical Journal, Lancet, Nature a iné), v iných odboroch však určujúce časopisy (všeobecne akceptované) nedosahujú ani desatinu ich IF. Napriek tomu sú pre odbor významné. Tak vzniká kvantilové rozdelenie rôzne pre rôzne odbory. V našom prípade by sme sa prihlásili do oblasti „praktická medicína“ alebo „všeobecná medicína“. Zo slovenských inpaktovaných lekárskych časopisov sa v tejto oblasti nachádzajú napr. Bratislavské lekárske listy (IF 1,28), ktoré sú v Q3. Ale nemožno povedať, že táto hierarchia je uzavretá. V rôznych databázových systémoch je rôzna – napr. pre Bratisl Lek Listy je to v skupine „general medicine“ v Scopuse Q2, vo WOS Q3. V zásade sa dá povedať, že čím vyššiu špecializáciu skupina zahŕňa, tým do nižšieho Q sa všeobecné časopisy posúvajú. Systém kvantilov pre hodnotenie odborných a vedeckých časopisov sa otvára, ale určite bude trvať niekoľko rokov, ako sa tento systém bude môcť využíva ako objektívny pre kvalifikačné postupy napr. vysokoškolských pracovníkov. Stále ostáva aktuálne hodnotenie podľa zaradenia do databázových systémov, podľa IF a SCI citácií. Toto platí pre medicínu, ale nie pre ostatné – napr. spoločenské vedy.
Tabuľka 1. Kritérium kvality vedeckej publikácie.
A+ špičková medzinárodná úroveň z hľadiska originality, rigoróznosti a dosahu vplyvu výstupu tvorivej činnosti – výstup prináša novú agendu v rámci príslušnej tvorivej činnosti, alebo má zásadný prínos pre rozvoj príslušnej tvorivej činnosti v globálnom kontexte.
Kvartil Q1 a Q2, monografia v renomovanom zahraničnom vydavateľstve, vysoká citovanosť prác.
A významná medzinárodná úroveň z hľadiska originality, rigoróznosti a dosahu vplyvu výstupu tvorivej činnosti – výstup významne prispieva k rozvoju príslušnej tvorivej činnosti v širšom medzinárodnom kontexte, kvartil Q3.
A– kvartil Q4.
B ostatné publikácie vo WoS alebo SCOPUS.
Vážení priatelia, cieľom našej snahy je posilňovať publikačný priestor dostupný každému lekárovi na Slovensku. Chceme sprostredkúva vedecké aj odborné klinické aktivity našich lekárov a dokumentovať smerovanie medicíny u nás. Nestačí však len vytvori publikačný priestor a čakať, čo sa stane. Dnes je doba mimoriadne dynamická, treba tvori nové vízie, motivovať a pracovať.
Obrázok 1. Príklad zaradenia časopisov do príslušných kvartilov.
Q1 Human Brain Mapping
Brain Structure and Function
Frontiers in Neuroanatomy
Journal of Anatomy
Brain Topography
Anatomical Sci Education
Q2 Annals of Anatomy
Clinical Anatomy
Anatomical Sci International
Anatomical Record
Surgical and Radiologic Anatomy
Anatomy and Cell Biology
Q3 Folia Morphologica
Int Journal of Morphology
Italian J of Anatomy and Embryology
Sudebno-Medicinskaya Ekspertisa
Comparative Clinical Pathology
Q4 Ceskoslovenska Patologie
Okajimas Folia Anatomica Japonica
J of the Anatomical Soc of India
Acta Anatomica Sinica
Translational Research in Anatomy
V súčasnosti je kritériom úspešnosti každého časopisu jeho odborná úroveň, prínos pre čitateľa, čítavosť a spätná väzba. Preto každá práca musí by recenzovaná nezávislými odborníkmi, prínos a kvalita by sa mali pretaviť do ich citovania. V habilitačných a inauguračných kritériách sa nepočítajú tzv. autocitácie, ale pozor, pri výpočte impakt faktora časopisu sa počítajú! Táto informácia je známa pre redakcie významných časopisov, ktoré vyzývajú svojich autorov, aby citovali aj svoje skoršie práce v nových publikáciách. Samozrejme vyššiu cenu majú akékoľvek citácie nášho časopisu (aj autocitácie) v iných časopisoch (ale aj tie v našom časopise sa počítajú). Snažíme sa v spolupráci s autormi o to, aby každý autor citoval svoje vlastné práce vydané v Lekárskom obzore. Stále platí, že aj naši autori „ľahšie“ citujú práce zo zámoria ako práce svojich učiteľov, či kolegov z pracoviska. V neposlednom rade musíme dbťa aj o to, aby sa neporušovali autorské práva iných neoprávneným použitím výsledkov, obrázkov, fotodokumentácie a pod. Hektická doba a práca s počítačom ľahšie zvádzajú k porušovaniu copyrightov. Ale vytvorenie vlastných schém, nákresov či obrázkov je súčasťou tvorivej práce, súčasťou tvorby publikácie a často vedie k posunu poznávania v danej oblasti.
Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že aj náš časopis, ktorý sa významne „naštartoval“ a je stále väčšou databázou pre najmä začínajúcich vedeckých pracovníkov na všetkých našich univerzitách s lekárskymi, farmaceutickými a aj prírodovednými študijnými odbormi, bude úspešne stúpa po schodíkoch náročnosti daných IF, zaradením do vyššej hierarchie databázových systémov, či najnovšie kvartilov – na prospech šírenia poznania a na prospech ďalšej úspešnej a náročnejšej vedeckej činnosti našich autorov.
Literatúra u autora.
Do redakcie došlo 24. 6. 2021.
Adresa pre korešpondenciu:
Prof. MUDr. Marián Bernadič, CSc.
šéfredaktor Lekársky obzor
Marián BERNADIČ 1,2
1 Ústav patologickej fyziológie, Lekárska fakulta UK, Bratislava, prednosta prof. MUDr. F. Šimko, PhD., FESC
2 Redakcia časopisu Lekársky obzor, Bratislava, šéfredaktor prof. MUDr. M. Bernadič, CSc.
Citácia
BERNADIČ M.: Odborné a vedecké lekárske časopisy ako objektívne kritérium pre hodnotenie výsledkov vedeckej práce. Lek Obz, 70, 2021, č. 9, s. 294 – 296
