Medzi najvýznamnejšie objavy, ktoré dosiahla vedecká oblasť v predchádzajúcom storočí, je určite potrebné zaradiť poznatok, že správnou výživou možno viacerým chorobám predchádzať a v prípade ich genetickej podmienenosti tieto buď kompenzovať, a tak zmierňovať, alebo aspoň ich nepriaznivé následky na zdravotnom stave jedincov odďaľovať
Na prvý pohľad je to poznanie menej atraktívne, ako sú mnohé prelomové priority z iných vedných odborov, napríklad z transplantácie orgánov, génového inžinierstva, prenosu kmeňových buniek, nových poznatkov molekulovej genetiky, imunológie, biotechnológií a veľa iných. Ide však o poznanie s nedozerným dosahom, ktorý sa týka miliónov ľudí a celých populácií.
V rámci riešenia zdravotnej politiky musí byť prevencia zameraná na naliehavé zdravotné problémy populácie predstavujúce vo vyspelých krajinách sveta rozšírenosť chronických degeneratívnych a metabolických chorôb, pri ktorých závažnosť má vzostupný trend. Pritom dnes presne poznáme 2 kľúčové preventabilné faktory rozšírenosti týchto chorôb – správnu výživu a optimálnu pohybovú aktivitu. Súčasný problém spočíva najmä v skutočnosti, že napriek disponovaniu týmito článkami prevencie ich využitie a uplatnenie závisí jednak od spoločenských podmienok, ale hlavne od individuálneho hodnotového prístupu a tým od ich uplatnení v životospráve, ktoré pri miernom vyjadrení je slabé, resp. zväčša indiferentné. Súčasné vedecké poznanie umožňuje predpokladať, že správna výživa ako ochranný faktor v patogenéze viacerých chorôb sa môže uplatniť v širokom rozpätí 40 – 80 % a podobný efekt sa dá očakávať od priaznivého vplyvu telesnej aktivity vo všetkých vekových skupinách populácie.
Opodstatnená sa tým zdá otázka, kedy začať s prevenciou v živote človeka? Nie je to tak dávno, keď sa počiatky preventívnych snažení presúvali od vyššieho do stredného, neskôr mladšieho veku dospelosti. Až novšie poznatky z patogenézy najzávažnejšej choroby modernej civilizácie – aterosklerózy premietli preventívne prístupy dominantne a opodstatnene do sféry pediatrickej starostlivosti. Najnovšie významné poznatky o vplyve malnutrície plodu v dôležitých etapách jeho vývoja, ktorá sa uplatňuje u novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou (2500 g a menej), a o jej význame pre zvýšenú prevalenciu kardiovaskulárnych a metabolických chorôb, ako je ateroskleróza, artériová hypertenzia, dyslipopretoinémie, diabetes mellitus 2. typu a iné u týchto jedincov v dospelosti, sú prinajmenej prekvapujúce a neočakávané. V rámci hypotézy fetálneho programovania, resp. úsporného fenotypu vystupuje toto ako prediktívny faktor ich neskoršieho vývoja v ďalších etapách života a upriamuje týmto pozornosť na nutnosť prenosu a uplatnenia preventívnych opatrení do prenatálneho vývoja jedinca prostredníctvom optimálnej výživy nastávajúcej matky. V postnatálnom období je táto požiadavka ideálne a optimálne zabezpečená plným dojčením aspoň do konca 6. mesiaca života dojčaťa ako z nutričného, imunologického, tak i epidemiologického hľadiska.
Súčasné premisy vo výžive pramenia z poznatkov epidemiologických a prospektívnych štúdií nekontagióznych chorôb a z ich ďalších rozpracovaní v experimentálnych a klinických prácach, z hlbšieho spoznávania uplatňujúcich sa mechanizmov a kauzálnych vzťahov, ktoré umožňujú rozlišovať úlohu jednotlivých nutričných faktorov – v zmysle benefitných alebo rizikových zložiek v patogenéze viacerých chorôb. V mnohých štúdiách sa uvedené vplyvy výživy uvádzajú vo všeobecnej rovine, vo forme vysokého príjmu potraviny, resp. skupiny potravín, zväčša však bez presnejšej kvantifikácie množstva ich spotreby, pri ktorom nastupuje riziko vzniku a vývoja patologických stavov.
Perspektívne to naznačuje žiaduce smerovanie výskumu k odhadu rizika prostredníctvom postupovurčenia výživového rizika, prípadne stanovenia ADI (acceptable daily intake) pre jednotlivé potraviny a nutričné faktory. Ako zlatá niť sa históriou výživy v súvislosti so zdravím obyvateľstva tiahnu otázky množstva tukov, ich štruktúry a zdrojov, preto sú aj najlepšie preštudované ich rizikové, ale aj ochranné funkcie pri vzniku degeneratívnych i onkologických chorôb.
V tomto smere je potrebné uviesť viaceré zdravotne benefitné účinky monoénových a polyénových mastných kyselín ako prekurzorov významných eikosanoidov s výrazne protektívnymi účinkami na cievy (vazodilatačný, protiagregačný a zlepšujúci reologické vlastnosti krvi) v rámci prevencie kardiovaskulárnych chorôb, vápnika v prevencii osteoporózy, ale i karcinómu hrubého čreva, prírodných antioxidantov vo výžive, vo forme klasických nutričných faktorov (vitamínov), ale aj stopových prvkov (hlavne selénu) a novospoznávaných nutričných faktorov, ako sú flavonoidy – kvercetín, rutín, resveratrol, ale aj koenzým Q10, karotenoidy, sójový izoflavonoid genisteín, betaglukány a iné.
Množstvo štúdií poskytuje poznatky o možnom preventívnom pôsobení výživou ucelenými potravinovými skupinami, ako je zelenina, ovocie, strukoviny, mlieko a jeho výrobky, cereálie a ich produkty pri ich odporúčanej a primeranej spotrebe, ktorá nie je dosiaľ pri každej z uvedených komodít exaktne stanovená.
V medicíne a v oblasti nových problémov súvisiacich s výživou bude potrebné v nastávajúcom období tieto otázky ďalej riešiť, rozširovať a prehlbovať súčasné vedomosti o poznatky molekulovej biológie a hlavne genetiky pri štúdiu metabolických pochodov tkanív, buniek a ich dominantných štruktúr – mitochondrií a prípadných DNA alterácií. Vyžaduje to štúdium regulatívnych pochodov, aktivity viacerých enzýmov, neurohumorálnych vplyvov (napr. novoobjaveného neuroendokrinného orgánu – tukového tkaniva), vytvárania špecifických hormónov a esenciálnych substrátov, ktoré generujú vytváranie ďalších biologicky aktívnych látok.
Možnosti DNA diagnostiky prispejú v mnohých prípadoch rozhodujúco nie iba k liečbe a stanoveniu prognózy, ale rovnako aj k cielenej prevencii viacerých chorôb. Poskytnú prístupy na definovanie molekulovej etiopatogenézy chorôb, bez ktorej nie je a nebude možná účinná a kvalifikovaná diagnostika, liečba a ani prevencia viacerých dedične podmienených závažných chorôb.
Celulárne a subcelulárne poznatky molekulovej biológie a hlavne molekulovej genetiky poskytnú podklady na novú klasifikáciu patologických stavov, a tým aj vedomosti o závažnosti viacerých faktorov a o ich úlohe pri vzniku a podmienenosti choroby. Možno predpokladať, že tieto nové poznatky určite vyvolajú nutné korekcie a revízie v súčasných názoroch na etiopatogenézu viacerých chorôb. Príkladom je problematika metabolického syndrómu v populácii (v našej prevalencia okolo 20 %), o ktorom dnes vieme, že vzniká na základe inzulínovej rezistencie, je predisponovaný aj mutáciou v géne pre inzulínový receptor, sídliaci na chromozóme 19, ale nevieme pritom presne oddeliť závažnosť genetickej determinácie od vplyvu viacerých enviromentálnych rizikových vplyvov.
Presnejšie poznanie tohto podielu pri výskyte metabolického syndrómu, ale i pri ostatných, tzv. civilizačných chorobách určite prispeje k spresneniu viacerých kauzálnych nexov, ako aj k exaktnému posúdeniu viacerých mechanizmov a priamych súvislostí medzi výživou a chorobami závislými od nesprávnej výživy.
Toto sú naše medicínske poznatky, tie je však potrebné adresovať realizačnej sfére potravinárskemu priemyslu a súkromným výrobcom potravín, aby ich uviedli do svojich inovačných výrobných programov. Vzorom v tomto smere je dlhoročná úzka medicínsko-potravinárska spolupráca pri výrobe prípravkov dojčenskej a detskej výživy. Je žiaduce, aby sa nové výrobky, cielene určené jednotlivým skupinám obyvateľstva (dospievajúca a športujúca mládež, tehotné a dojčiace ženy, seniorské skupiny obyvateľstva a iné), rovnako uvádzali na trh až po ich klinickom testovaní, ktoré jedine poskytne exaktné podklady na možnosti hodnotenia ich priaznivého a zdraviu prospešného účinku, ako je to pri schvaľovaní prípravkov dojčenskej a detskej výživy. Výživa má ambivalentnú povahu, môže tak vo svojej podstate pôsobiť ako významný ochranný, ale i ako rizikový faktor.
Ktorá z týchto vlastností sa prioritne uplatní, najpresnejšie vystihol už v prvej polovici 16. storočiaParacelsus svojím dosiaľ neprekonaným citátom: „Sola dosis facit venenum“ – čo konečne neplatí iba vo výžive a medicíne, ale vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.
