Trestný čin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie

Crime of endanger with human immunodeficiency virus

Jozef TÓTH

Podstatou osobitnej časti Trestného zákona je ochrana ľudského zdravia a života pred ohrozením a taktiež aj nakazením vírusom HIV. V § 165 a § 166 sú zakotvené dve skutkové podstaty ohrozenia vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV): 1) úmyselné ohrozenie vírusom HIV, 2) ohrozenie vírusom HIV z nedbanlivosti.

Na spáchanie trestného činu ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie Trestný zákon vyžaduje buď úmyselné alebo nedbanlivostné konanie páchateľa, pričom na vyvodenie zodpovednosti postačuje vydanie iného do bezprostredného nebezpečenstva nakazenia vírusom HIV. Ide tu teda o ohrozovací trestný čin, pri ktorom na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti nie je rozhodujúce, či sa iná osoba aj skutočne nakazila vírusom HIV, ale postačuje aj jej vydanie do bezprostredného nebezpečenstva nákazy na to, aby bol páchateľ potrestaný.

Úmyselné ohrozenie HIV. Kto iného úmyselne vydá do nebezpečenstva nákazy HIV, potrestá sa odňatím slobody na tri až desať rokov. Na vyvodenie zodpovednosti v tomto prípade Trestný zákon vyžaduje úmyselné konanie páchateľa a zároveň vznik bezprostredného ohrozenia HIV. Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo vedel, že svojim konaním môže porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pod pojmom vydať do nebezpečenstva nákazy sa rozumie vydanie iného do bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia (nakazenia) vírusom HIV.

Odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania, alebo na chránenej osobe. Pod chránenou osobou sa rozumie napríklad dieťa, tehotná žena, blízka osoba, odkázaná osoba, chorá osoba, osoba vyššieho veku (nad 60 rokov)…