S obdivom aj úctou gratulujeme ku tvorivému životu Prof. MUDr. Gustáva Čierneho, DrSc. Narodil sa 19. 1. 1924 v prekrásnom Turci v dedinke Bodorová. Vrodené nadanie pre prírodné vedy a úprimné sklony aj citlivé vzťahy ku slovnej aj piesňovej kultúre oslňujú jeho životné príbehy a nadchýnajú početných priateľov na Slovensku aj v Česku doteraz. Ten, kto je blízko pri ňom to dobre vie a vie ako sa prežívajú dojímavé aj úsmevné deje.
Z rozhodnutia neoblomnej distribučnej komisie po promócii na LFUK v Bratislave v roku 1951 nastúpil na Anatomický ústav vtedy neatraktívne pedagogické pracovisko v totálnom bádateľskom útlme, akoby v povojnovom popole. On sa tam uplatnil, zakorenil a stal sa vedúcou vedeckou i pedagogickou osobnosťou až do odchodu do dôchodku. V roku 1952 ho vedenie Lekárskej fakulty vyslalo na trojročný študijný aj výskumný pobyt na Anatomický ústav Lekárskej fakulty Karlovej univerzity k vedúcej osobnosti českej aj slovenskej morfológie Prof. MUDr. Ladislavovi Borovanskému - žargónom jeho žiakov nazývaným "veľký Bóra". Veľký Bóra sa stal jeho náročným ale žičlivým učiteľom aj radcom do konca jeho života. Z vďačnosti k nemu prof. Čierny sa stal vedúcim prekladateľského kolektívu výbornej učebnice systematickej anatómie do slovenského jazyka, ktorú napísal prof. Borovanský so spolupracovníkmi. Vnímavý a nadaný Gustáv Čierny sa v Prahe veľa naučil a na radu prof. Borovanského sa ujal náročnej výskumnej úlohy, zisťovať lokalizáciu motoneurónov v predných rohoch miechy pre svaly končatín a trupu. Táto náročná výskumná práca sa stala celoživotnou bádateľskou témou prof. Čierneho a jeho početných spolupracovníkov. Získané výsledky sa stali spoľahlivým terčom stereotaktických výkonov pri poruchách hybnosti.
Prof. Čierny bol a ešte je čelným predstaviteľom a možno povedať pilierom Slovenskej lekárskej spoločnosti. Jeho uvážlivé návrhy sa doteraz uplatňujú v riadení aj v aktivitách tejto najvýznamnejšej lekárskej spoločnosti. Je čestným členom Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskej a Českej anatomickej spoločnosti ale aj čestným členom niektorých zahraničných lekárskych spoločností. Veľa rokov som s ním spolupracoval a pomáhal ako vedecký sekretár a neskôr ako predseda Slovenskej anatomickej spoločnosti. Vždy bol uvážlivý aj ústretový nielen v konkrétnej práci, ale aj v spoločenských podujatiach organizovaných Anatomickou spoločnosťou.
Prof. Čierny miloval poéziu. Rád recitoval verše krajana Jána Kostru a slávneho stredovekého Villona. Ja zasa Jána Smreka a Jaroslava Seiferta, ale obaja sme si osudovo osvojovali a postupne zamilovávali mikroskopické pozorovanie anatomických súčastí nervového systému. Čierny motorické bunky predných rohov miechy, ja štruktúru nervových vlákien periférneho a bunky a vlákna autonómneho nervového systému. Bolo by dobre, keby sme ešte nejaký čas vydržali. Som o dva roky mladší. Obdivoval som jeho vždy vhodnú rétoriku, príjemný hlas a dokonalú slovenčinu. Mne západniarovi sa pozdávala až javiskovou. Obľúbil som si ju až keď som vycestoval do Turca. Dlhé roky som bol jeho zástupcom vo vedení Anatomického ústavu. Neraz medzi nami iskrilo - iskrilo na lepšie časy. Umožnil samostatný vývin mne aj mojej výskumnej skupine.
Som mu vďačný. Gusto Čierny ži šťastne a nech Ti zdravie slúži.
Prof. MUDr. Karol Kapeller, DrSc.
