Ischemická náhla cievna mozgová príhoda je naďalej jednou z hlavných príčin úmrtia vo vyspelých krajinách.
Rýchlym štandardom diagnostiky akútnej ischémie mozgu je natívne CT, pri ktorom je obraz prvých 24 hodín od vzniku neurologického deficitu v 50 % prípadov normálny.
K tzv. včasným príznakom ischémie (ktoré sa zjavujú od začiatku ischémie) patria: „dense artery sign“- denzná tepna (najčastejšie arteria cerebri media), zmazanie hranice medzi bielou a sivou hmotou v postihnutej oblasti (platí pre mozgový kortex aj pre bazálne gangliá) a vytlačenie sulkov – zníženie gyrifikácie.
V prípade možného podania trombolytickej liečby do 3 – 6 hodín od začiatku iktu je dnes štandardom už aj perfúzne CT s kontrastnou látkou a CT angiografia. Na perfúznom CT sa dajú odlíšiť skoré ischemické zmeny a diferencovať ireverizibilne poškodené jadro infarktu od reverzibilných ischemických zmien – penumbry (zachrániteľná oblasť po podaní trombolýzy). Nevýhodou tohto vyšetrenia je možnosť zobrazenia len 3 cm širokého rezu mozgom a to len supratentoriovo (1, 2, 3).
Po 12 – 24 hodinách vzniká v ischemickej oblasti hypodenzná zóna. V prípade podania k.l. sa od 2. dňa až do 2 mesiacov vysycujú pozd?ž ischemickej oblasti girlandovité lemy (1).
V 15 – 45 % prípadov dochádza k hemoragickej transformácii ischémie v období 24 – 48 hodín od začiatku iktu po rekanalizácii uzavretých tepien (1, 2).
V priebehu 2. – 3. týždňa dochádza k zmenšovaniu ložiska a k zvyšovaniu denzity postihnutej oblasti („fogging effect“) – v CT obraze sa oblasť stáva izodenznou – najskôr následkom ústupu edému s viacpočetnými drobnými krvácaniami. Vzhľadom na rozsah ischémie môže dôjsť k vyhojeniu zmien, alebo k vzniku postischemickej pseudocysty a gliózy s retrakčnými zmenami postihnutej oblasti (v CT obraze hypodenzné zóny, bez vysycovania) (1).
