Súhrn
Cieľ práce: Zistiť prevalenciu sekundárnej baktériovej peritonitídy u pacientov s cirhózou pečene a ascitom.
Súbor pacientov a metodika: Abdominálnu punkciu sme vykonali u 169 cirhotikov s ascitom. Stupeň cirhózy bol stanovený podľa Childovho-Pughovej klasifikácie. Následne sa urobilo biochemické (bielkoviny, albumín, cholesterol, amyláza, triacylglyceroly, bilirubín), cytologické (leukocyty, neutrofilné granulocyty a malígne bunky) a kultivačné vyšetrenie ascitu súčasne s biochemickým (bielkoviny, albumín, cholesterol) a cytologickým (leukocyty a neutrofilné granulocyty) vyšetrením krvi.
Výsledky: Sekundárna baktériová peritonitída sa zistila u 7 pacientov. Jej príčinou bola: elektívna umbilikálna herniotómia u 3 pacientov, urgentná herniotómia u 1 pacienta, nekróza a perforácia kožného krytu umbilikálnej hernie u jednej pacientky, hydrops cholecysty u jednej pacientky a zavedenie CAPD katétra pri tenznom ascite u jednej pacientky. Dvaja pacienti zomreli, u oboch bol priebeh choroby komplikovaný vznikom hepatorenálneho syndrómu 1. typu.
Záver: Sekundárna baktériová peritonitída, vzniknutá buď pooperačne, alebo pri perforácii gastrointestinálneho traktu či pri infekcii brušnej steny, je život ohrozujúcou komplikáciou vyžadujúcou si urgentné riešenie. Jej rozvoj predisponuje k ďalším komplikáciám, ako je hepatorenálny syndróm s ob-zvlášť zlou prognózou v kombinácii s peritonitídou.
Kľúčové slová: sekundárna baktériová peritonitída – cirhóza pečene – hepatorenálny syndróm.Secondary bacterial peritonitis in patients with liver cirrhosis and ascites
Summary
Aim: To determine the prevalence of secondary bacterial peritonitis in cirrhotic patients with ascites.
Patients and methods: Paracentesis was performed in 169 cirrhotic patients with ascites. The severity of cirrhosis was determined by using Child-Pugh scoring. Subsequently, the biochemical (total protein, albumin, cholesterol, amylase, triacylglyceroles and bilirubin), cytological (leukocytes, neutrophiles, malignant cells) and cultivation analysis of the ascites were performed, simultaneously with biochemical blood analysis (total protein, albumin, cholesterol) and cytological (leukocytes, neutrophiles).
Results: Secondary bacterial peritonitis was found in 7 patients. The causes of secondary bacterial peritonitis were: elective repair of the umbilical hernia in 3 patients, emergency repair of the umbilical hernia in 1 patient, necrosis and the overlying skin perforation of the umbilical hernia repair in 1 patient, acute cholecystitis in 1 patient, infected CAPD catheter inserted for tense ascites in 1 patient. Two patients died after developing hepatorenal syndrome type 1.
Conclusions: Secondary bacterial peritonitis that has developed postoperatively or after the spontaneous gastrointestinal perforation is a life threatening complication requiring an emergency treatment, since it may quickly be associated with other complications i.e. hepatorenal syn-drome with particularly poor prognosis.
Key words: secondary bacterial peritonitis – liver cirrhosis – hepatorenal syndrome.
Peter JARČUŠKA, Martin JANIČKO Martin, Mária ZAKUCIOVÁ, Eduard VESELÍNY, Jozef RADOŇAK, Peter ZÁVACKÝ
