Začiatok storočia je významným obdobím pre slovenskú hepatológiu. Jeden z najmladších medicínskych odborov zažíva vďaka viacerým usilovným a nadšeným pracovným skupinám dynamický rozvoj. Každá z pracovných skupín rozvíja vlastné témy, diagnostické a terapeutické postupy, a súčasne dobieha ostatné skupiny v tých oblastiach, ktoré rozpracovali ony. Tak možno uviesť prinajmenšom sedem významných krokov, ktoré sa uskutočnili v ostatných rokoch (priznávam sa, že som ich na sedem zaokrúhlil).
Najväčším krokom v slovenskej hepatológii a azda aj jedným z najvýznamnejších krokov v slovenskej medicíne nového storočia vôbec je obnovenie programu transplantácií pečene. Počet transplantácií pečene aj počet multiorgánových odberov v SR rýchlo narastá. V Banskej Bystrici a v Bratislave sa za deväť mesiacov (2008 – 2009) uskutočnilo 25 úspešných ortotopických transplantácií pečene. Počet slovenských pacientov, ktorí podstúpili transplantáciu pečene, tak prevýšil stovku. Uvádzame skúsenosti s hepatologickou liečbou a sledovaním na jednom z hepatologických pracovísk.
Vírusové hepatitídy B a C sa stali stredobodom záujmu už koncom deväťdesiatych rokov vďaka prudkému rozvoju liečebných možností, ktorý pokračuje dodnes. Dovtedajších niekoľko hepatoprotektív „z rozpakov“ nahradila široká škála účinných protivírusových liekov: pri hepatitíde B peginterferón-a2a, nukleotidové a nukleozidové analógy adefovir dipivoxil, entekavir, lamivudín, telbivudín, tenofovir; pri hepatitíde C peginterferón-a2a a peginterferón-a2b a ribavirín. V našom čísle sa uvádza zaujímavý, široko koncipovaný príspevok k téme hepatitídy B u hemodialyzovaných pacientov od Dražilovej a spoluprac., v Slovensku už dobre rozpracovanej.
Ďalšou chorobou, na ktorú sa sústredila pozornosť po roku 2000, je hepatocelulárny karcinóm, prinajmenšom z dvoch dôvodov: jednak jeho výskyt celosvetovo i u nás rýchlo narastá (viac pacientov sa ho dožíva), jednak terapeutický nihilizmus 90. rokov nahradila možnosť využitia celého spektra liečebných postupov, ktoré zah?ňa chirurgické výkony, ako je resekcia nádoru alebo transplantácia pečene, ďalej ablačné techniky (rádiofrekvenčná ablácia), embolizačné techniky (trans-artériová chemoembolizácia, trans-artériová embollizácia) či medikamentová cielená liečba pokročilého hepatocelulárneho karcinómu sorafenibom. Skladaný a spoluprac. podávajú správu o vlastných skúsenostiach v tejto sľubnej perspektíve.
Nutrícia u pacientov s akútnymi i chronickými chorobami pečene zlepšuje prognózu a preto ju považujeme za samostatnú liečebnú metódu, ktorej treba venovať pri liečbe a sledovaní hepatálnych pacientov osobitnú pozornosť a ktorej modality sa budú rozvíjať aj v najbližšej budúcnosti. Preto prvou témou, ktorej prudkého rozvoja u nás sme svedkami, je enterálna výživa. Požiadavku zachovania perorálneho príjmu u pacientov so zlyhaním pečene „za každú cenu“ z 90. rokov v súčasnosti doplnila rozsiahla ponuka prípravkov enterálnej výživy. Janičko a spoluprac. podávajú správu o skúsenostiach s polymérnou enterálnou výživou pri cirhóze pečene.
Významnou témou hepatológie sú benígne komplikácie cirhózy pečene. Medzi najzávažnejšie patria tie, ktoré vyplývajú z portálnej hypertenzie. Skracujú život mladých chorých od 5. do 7. decénia, ich liečba predstavuje aj v súčasnosti veľký problém. Najvýznamnejšími z nich sú: ascites, krvácanie z pažerákových varixov a hypersplenizmus. Ascitu sa v tomto čísle venujú ďalšie dve práce košických autorov: pôvodná práca so súborom pacientov Jarčušku a spoluprac. a zaujímavá kazuistika Bodnárovej a spoluprac. Ďalšou komplikáciou, ktorá významne zhoršuje kvalitu života, ba môže predstavovať samostatnú indikáciu na transplantáciu pečene, je pruritus pri cholestatických chorobách pečene, ktorého liečbu rozvádza Jarčuška a spoluprac.
Šiestym krokom je rozvíjajúca sa spolupráca s ostatnými medicínskymi odbormi. Depistáž, diagnostika a liečba chorôb spôsobených hepatotropnými vírusmi sa rozvíjala a rozvíja vďaka spolupráci s infektológmi, s psychiatrami-adiktológmi či s lekármi zariadení na výkon trestu. Hepatocelulárny karcinóm je spoločnou témou hepatológa, roentgenológa, chirurga a klinického onkológa. Špecializácie v hepatológii a v gastroenterológii sú si vari najbližšie, veď príprava gastroenterológa na špecializačnú skúšku z hepatológie trvá iba dva roky. Liečbu pažerákových varixov elastickou ligáciou zaviedli v SR hepatológovia a vykonávajú ju spolu s gastroenterológmi. Ďalšia spolupráca sa rozvíja s klinickou farmakológiou v oblasti metabolizmu a toxicity liekov (aj genéza odboru hepatológia v SR je s klinickou farmakológiou úzko spätá), s klinickou toxikológiou najmä pri akútnych otravách, vrátane otráv jedmi a hubami.
Siedmym krokom, ktorý posúva slovenskú hepatológiu dopredu, je informatizácia a inštitucionalizácia. Rozvoj sa zaznamenal najmä v depistáži a v hlásení infekcií hepatotropnými vírusmi, v surveillance pacientov s cirhózou pečene, v riadení transplantačného programu pečene, v spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií. Spomedzi existujúcich inštitúcií vyzdvihnime osobitne Slovenskú hepatologickú spoločnosť SLS, Subkatedru hepatológie KVL FZŠŠ SZU, Národné centrum pre liečbu a sledovanie chronických hepatitíd SZU, Centrá pre liečbu chronických hepatitíd, formujúce sa tri pracovné skupiny pre hepatocelulárny karcinóm, najmenej tri centrá klinickej výživy a ďalšie.
Sedem krokov som nezvolil ako paralelu siedmich dní Stvorenia. Ani v nich nie je, a ani po nich nenasleduje deň odpočinku. Sedem je kompletné (hoci nepárne) číslo. Je zavŕšením mnohých predchádzajúcich úsilí. Nech je pre nás odrazovým mostíkom pre ďalších a ďalších sedem.
Seven steps of Slovak hepatology
Štefan Hrušovský
