Výsledky: Návratnosť dotazníkov bola vysoká – vrátilo sa ich 97,6 % od 537 detí. Populácia matiek sa vekom, vzdelaním, ekonomickým postavením nelíšila od priemernej slovenskej populácie. Aj údaje o tehotnosti sú reprezentatívne. Väčšina žien navštevuje prenatálnu poradňu, 99,8 % rodí v nemocnici, perinatálna patológia je v 4 %. Edukácia pre laktáciu je v prenatálnom období len u 40 % žien a robia ju prevažne zdravotníci. Deti sú ihne? po narodení priložené k prsníku len v 21 %, a viac ako 50 % až po 3 h a neskôr. Až 40 % žien má problémy s nástupom laktácie. Z pôrodnice odchádza plne dojčených 87 % detí, šesť percent na umelej výžive. Potvrdil sa pozitívny vplyv poučenia (p < 0,042), včasného priloženia (p < 0,015), pobytu v rooming-in (p < 0,026) na dojčenie. Signifikantne negatívny efekt mal predčasný pôrod a kriesenie dieťaťa (p < 0,001). Hoci ženy so základným vzdelaním dojčili častejšie (p < 0,001), ženy s vysokoškolským vzdelaním dojčili dlhšie (p < 0,0043). Priaznivý vplyv dojčenia na akútne respiračné a intestinálne choroby bol signifikantný v prvom roku života (p < 0,01 vz. p < 0,05), vo vyššom veku sa významne neprejavil. Nezistili sme významné rozdiely vo frekvencii chronických chorôb detí.

Záver: Štúdia, ktorá je reprezentatívnou sondou stavu prirodzenej výživy v rokoch 1999 – 2002 na Slovensku, potvrdila rezervy v podporných prolaktačných aktivitách pred a po narodení ako u profesionálov (lekárov a sestier), tak aj v neštátnych aj štátnych organizáciách podporujúcich prirodzenú výživu ako základný prvok primárnej prevencie podpory zdravia.

Kľúčové slová: dojčenie – psychosomatický vývoj – prolaktačné programy.

 

Je dlhodobo známou a nespochybniteľnou skutočnosťou, že výživa materským mliekom – dojčenie je limitujúci životný faktor cicavčích mlá?at. Druhovo špecifické materské mlieko (MM) svojím zložením garantuje optimálny prísun všetkých nutritívnych aj biogénnych zložiek potrebných pre optimálny rast a vývoj v ranom detstve (6, 12), zásadne ovplyvňuje vývoj CNS (2) a imunologické zrenie dieťaťa (4, 13, 19). Skladba MM, ale aj samotný akt dojčenia podstatným spôsobom pozitívne ovplyvňujú psychomotorický vývoj, vzťah matky a dieťaťa a aj budúce sociálne vzťahy v rodine (6, 11).

Dokázal sa priamy vplyv dĺžky dojčenia k chorobnosti (ba aj úmrtnosti) detí, nielen v rozvojových (4 – 6, 19), ale aj vo vyspelých štátoch sveta (9, 20). Priaznivý účinok dojčenia perzistuje až do dospelosti (7, 15). Hoci tvorba a sekrécia MM sú riadené neuroendokrinným systémom (2, 18), je všeobecne známa skutočnosť, že tento autonómny regulačný systém je veľmi citlivý hlavne na emocionálny, psychický podnet a stres (2, 8). Dokladom negatívneho pôsobenia je masívny odklon od dojčenia po zavedení systému umelej výživy (50. roky 20. storočia), zmena postojov populácie k dojčeniu (16 – 18), pôsobenie reklamy ap. (1, 8). Naopak, optimalizácia prístupu k ženám v gravidite a počas pobytu v pôrodniciach zavedením rôznych prolaktačných programov (BFHI), osvetou, dokonca placebom či relaktáciou (8, 11, 14) navodí úspešnú tvorbu MM a dojčenie (18).

Je teda možné očakávať, že trend dojčenia sa bude meniť ako v čase, tak aj v priestore podľa stupňa podporných či „supresívnych“ aktivít, tradícií, spoločenského vedomia a jeho podpory. Reflexiou významu týchto skutočností je fakt, že prolaktačný program BFHI sa stal nosným programom SZO a UNICEF a mal by byť základným programom Národného programu podpory zdravia. Všetky kroky prolaktačných aktivít si však vyžadujú nielen realizáciu, ale aj priebežné vyhodnocovanie ich efektivity. Predložená práca je takouto sondou realizovanou na území Banskobystrického kraja.

Materiál a metodika

Za podpory Slovenského výboru UNICEF sa na území Banskobystrického kraja (BBSK) v spolupráci s praktickými lekármi pre deti a dorast (PLDD) zorganizovala retrospektívna štúdia monitorujúca celý rad parametrov vzťahujúcich sa k dojčeniu a chorobnosti detí. Základom štúdie bol autormi (SD, VH) vypracovaný dotazník, uvedený v prílohe č. 1. Zo svojich poistencov vytipovali PLDD respondentov (matky), ktorých deti mali v čase realizácie štúdie 4 roky (narodené v rokoch 1998 až 1999).

Dotazník má dve časti. Prvú vyplnila matka dieťaťa (s. A1 a A2). Úvodná identifikácia matky a dieťaťa je v iniciálkach mien a v dátume narodenia – bez miestnej lokalizácie. Nasleduje časť údajov o gravidite, pôrode a postnatálnej starostlivosti – hlavne vo vzťahu k dojčeniu (osveta, inštruktáž ap.) a praktikám okolo pôrodu a po narodení (včasné priloženie, rooming-in, BFHI). V časti B (po príchode domov) sa sleduje dĺžka dojčenia v mesiacoch, rady lekárov a sestier, začatie zmiešanej výživy, prikrmovanie (čím, odkedy, prečo). V závere dotazníka matky sú údaje o jej vzdelaní, rodine a profesionálnom postavení.

Časť dotazníka B vyplnil praktický lekár pre deti a dorast (PLDD). Okrem opätovnej identifikácie dieťaťa sú otázky orientované na jeho rodinnú anamnézu (chronické choroby v rodine), perinatálnu anamnézu a chorobnosť. V tabuľke je uvedený počet akútnych chorôb prvom až 4. roku života, hospitalizácie. V celkovom vyhodnotení zdravotného stavu sa posudzovala prítomnosť chronických porúch výživy, prípadných neurologických poškodení a alergických chorôb. Dotazníky sa zhromaždili a spracovali na štatistickom úseku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica (FH) podľa otázok položených vo výskume. Hodnotil sa súbor respondentov – matiek z hľadiska ich veku, vzdelania, pracovného zaradenia. V prenatálnom období sa sledovala kvalita prenatálnej starostlivosti (poradňa), spôsob získavania prolaktačných informácií. Po pôrode sa analyzovala včasnosť priloženia dieťaťa, spôsob pobytu (klasika vz. rooming-in), nástup laktácie, prikrmovanie. Po prepustení sa sledovali hlavne parametre výživy a postoje matiek k nej. Štatisticky sa sledovala významnosť vzťahov času priloženia dieťaťa po pôrode, spôsobu pobytu na oddelení šestonedelia, k nástupu laktácie, podielu zdravotníkov a iných na rozhodovaní o dojčení, vzťah vzdelania matky a dojčenia.

 

Výsledky

Spolu bolo PLDD zaslaných 550 dotazníkov s presnou inštruktážou ich vyplňovania. Kompletne vyplnených sa vrátilo 537 dotazníkov (detí), čo znamená, že návratnosť (response rate, RR) bola 97,6 %. Uvedenú skutočnosť možno považovať za veľký úspech spolupráce s PLDD, pretože RR aj v renomovaných štúdiách zo sveta býva okolo 60 – 70 %. Matiek – respondentiek bolo 531. Ich rodinný stav, vzdelanie a ekonomické postavenie uvádza tabuľka 1. Tabuľka dokumentuje reprezentatívne zloženie súboru – ide zväčša o vydaté ženy so stredoškolským vzdelaním, zamestnané. Vyšší podiel uvádzanej nezamestnanosti ide na vrub ich materskej dovolenky. Údaje o tehotnosti a pôrode (tab. 2) opäť odrážajú očakávané výsledky. Väčšina žien absolvuje preventívne prehliadky v gravidite, viac ako 99 % rodí v nemocnici, pôrod je v očakávanom termíne, cca 5 % detí po narodení bolo kriesených.

Tabuľka 3 prezentuje situáciu okolo dojčenia pred a po pôrode. Len niečo nad tretinu žien bolo poučených o dojčení ako takom, 44 % o technike dojčenia, informácie sa týkali hlavne frekvencie (?) dojčenia. Pozornosť venovaná dojčeniu stúpla postnatálne nad 90 %, avšak ťažkosti s dojčením uvádza až 40 % respondentiek. Z nich 60 % tieto ťažkosti prekonalo, vice versa 40 % ich nezvládlo. Informácie o laktačnej edukácii prezentuje tabuľka 4. Základným zdrojom informácií boli zdravotníci – prevažne sestry (v prenatálnom období aj lekári). Táto skutočnosť je významná z dvoch aspektov:

1. Rodina, na ktorú sa často pri dojčení/resp. nedojčení odvolávame, má menej ako 10% význam,

2. Sestra zohráva stále väčšiu úlohu pri osvete rodičiek a musí byť na túto roľu odborne pripravovaná. Podiel rôznych klubov matiek (priateľov dojčenia ap.) je v danej štúdií zanedbateľný. Nástup laktácie rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje včasnosť priloženia k prsníku po pôrode, ktorá aktivuje všetky potrebné neuroendokrinné reflexy a dráhy (17, 18).

Ako z tabuľky 5 vyplýva, ihne? po narodení bolo priložených 21 % detí, ?alších 10 % za hodinu. Avšak viac ako 50 % detí bolo priložených o 3 hodiny a neskôr. Koreluje to so skutočnosťou, že ťažkosti s nástupom laktácie malo viac ako 40 % žien (tab. 3). Z pôrodnice odchádzalo 87 % detí plne dojčených, prikrmovaných bolo 7 % a až 6 % bolo na umelej výžive (tab. 6). Trend dojčenia, prikrmovania a ukončenia dojčenia podľa mesiacov prezentuje tabuľka 7 a grafy 1, 2, 3. Súčet percent je nad 100 % – odráža zmenu, ktorá sa v priebehu toho-ktorého mesiaca udiala. Ako z grafov a tabuľky vyplýva, do 3. mesiaca bolo dojčených 60 %, do 6. mesiaca vyše 30 % detí. V 7. mesiaci bolo dojčených ešte 20 % detí, avšak už v 100 % dostávali aj inú mliečnu dávku. Príčiny prikrmovania sú uvedené v tabuľke 8. Najčastejšie je to „hladné dieťa“, resp. „málo mlieka“ – spolu 90 %.