Základným právnym predpisom v oblasti verejného zdravotníctva je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vo svojej desiatej časti obsahuje úpravu administratívnoprávnej zodpovednosti v oblasti verejného zdravotníctva (2).
Orgány verejného zdravotníctva uplatnia administratívnoprávnu zodpovednosť proti príslušným subjektom, a to v prípade, ak dôjde k:
– porušeniu noriem zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva,
– porušeniu rozhodnutí vydaných orgánmi verejného zdravotníctva.
Orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré vyvodzujú administratívnoprávnu zodpovednosť v rozsahu svojej pôsobnosti podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva, sú:
a) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,
b) regionálne úrady verejného zdravotníctva,
c) Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Slovenská informačná služba (1).
Subjektmi, voči ktorým môže byť vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť v oblasti verejného zdravotníctva, môžu byť:
a) fyzické osoby – môžu spáchať priestupky,
b) právnické osoby – môžu spáchať iné správne delikty.
Priestupkom je zavinené konanie fyzickej osoby (tzv. subjektívna zodpovednosť), ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, pričom nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin. Skutkové podstaty priestupkov sú zakotvené v § 56 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva. Správny orgán môže uložiť fyzickej osobe za priestupok na úseku verejného zdravotníctva pokutu až do 1659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za priestupok sa považuje aj nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, kedy môže správny orgán uložiť pokutu v súhrnnej výške do 331 eur. Priestupky prerokúvajú podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v rozsahu svojej pôsobnosti orgány verejného zdravotníctva (3).
Iným správnym deliktom je protiprávne konanie právnickej osoby ako celku alebo fyzickej osoby – podnikateľa, pri ktorom sa nevyžaduje zavinenie (tzv. objektívna zodpovednosť). Skutkové podstaty iných správnych deliktov právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov sú zakotvené v § 57 ods. 1 až 44 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva. Iné správne delikty prerokúvajú v rozsahu svojej pôsobnosti orgány verejného zdravotníctva, ktoré môžu za ne udeliť pokutu od 165 eur až do 99 581 eur, v závislosti od konkrétnej skutkovej podstaty spáchaného deliktu.
Orgány verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliadajú na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, pričom pri opakovanom protiprávnom konaní subjektu môžu pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Konanie o uložení pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti (subjektívna lehota), najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď ku porušeniu povinnosti došlo (objektívna lehota). Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. V prípade, ak by subjekt stanovenú lehotu nedodržal a pokutu neuhradil, mohol by voči nemu orgán verejného zdravotníctva začať výkon rozhodnutia (exekúciu). Orgány verejného zdravotníctva môžu v odôvodnených prípadoch povoliť odklad splatenia pokuty alebo jej platenie v splátkach. Pokuty uložené orgánmi verejného zdravotníctva sú príjmom štátneho rozpočtu (2).
Na konanie a rozhodovanie o uložení pokuty za iný správny delikt sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (4).
Literatúra
1. TÓTH, K a kol.: Právo a zdravotníctvo. HERBA, Bratislava, 2008, 388 s.
2. Zákon NR SR č. 355 z 21 júna 2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Zákon SNR č. 372 z 28 augusta 1990 o priestupkoch.
4. Zákon NZ ČSSR č. 71 z 29 júna 1967 o správnom konaní.
Administrative-juridical responsibility in Public Health
Jozef TÓTH, Ivana PAGÁČOVÁ, Karol TÓTH
(Z Katedry medicínskeho práva, Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, vedúci prof. JUDr. K. Tóth, PhD., MPH)