SÚHRN

Ochrane environmentálneho zdravia sa v zdravotnom sektore venuje stále málo pozornosti. Súčasný program vlády kladie dôraz skôr na zdravotnú starostlivosť ako na verejné zdravotníctvo. Napriek tomu, že environmentálne riziká sú jasne definované a adresné v rôznych politických dokumen­toch, environmentálne determinanty zdravia majú v krajine nízku prioritu.

Kľúčové slová: environmentálne zdravie – postavenie v SR – inštitucionálna štruktúra – právny rámec.

Lek Obz, 59, 2010, č. 9, s. 364 – 366.

SUMMARY

The protection of the environmental health is poorly reflected in the health sector. The current government programme stresses health care rather than public health. However the environmental health threats are clearly addressed and recognized in many political documents, the environmental determinants of health have been given little priority in the country.

Key words: environmental health – position in Slovakia – institutional set-up – legal framework.

Lek Obz, 59, 2010, 9, p. 364 – 366.

Environmentálne zdravie z hľadiska používanej ter­minológie nie je na Slovensku stále bežne zaužívaným pojmom napriek tomu, že jeho definíciu sformulovala Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) už v r. 1989 na prvej ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví vo Frankfurte (European Charter on Environ­ment and Health, Frankfurt, 1989). Oveľa častejšie sa stretávame s pojmom „vlastnosti životného prostredia a jeho vplyvy na zdravie, vzťahy medzi životným prostredím a zdravím“ (11).

Problematika environmentálneho zdravia na Slo­vensku je súčasťou koncepcie verejného zdravotníctva (9), a teda je súčasťou primárnej prevencie. Ako vyplynulo zo Správy EHPR pre Slovensko (11), prioritou systému zdravotníctva v Slovenskej republike je zdravot­ná starostlivosť, nie verejné zdravie. Z uvedeného vyplýva, že dôraz sa v sektore zdravotníctva kladie na liečebný postup namiesto na preventívne prístupy. Environmentálne determinanty zdravia majú v krajine nízku prioritu, a teda prevencia nimi spôsobených rizík (potencionálne environmentálne hrozby) je v agende zdravotného sektora slabo zastúpená. Postavenie environmentálneho zdravia v koncepcii verejného zdravotníctva (obr. 1) znázorňuje ideálny prípad, kde environmentálne zdravie tvorí ucelený komplex aktivít. Tvorí ho analýza stavu environmentálneho zdravia prostredníctvom jeho determinantov, stanovenie rizík, formulácie priorít na základe poznania príčinných súvislostí medzi životným prostredím a zdravím a ko­nečný návrh opatrení, ktoré tvoria súčasť primárnej prevencie pre environmentálne zdravie vo verejnom zdravotníctve (z toho dôvodu environmentálne zdra­votníctvo, nie environmentálne zdravie, ktoré odráža iba stav zdravia v závislosti od environmentálneho deter­minantu).

Problematika environmentálneho zdravia zahrnuje široké spektrum faktorov, čo si vyžaduje multidisciplinár­ny prístup. Vzťahy medzi životným prostredím a zdravot­ným stavom určitej ľudskej populácie sa síce skúmajú prostredníctvom tradičných disciplín preventívnej medicíny (8), ucelená koncepcia environmentálneho zdravotníctva ako samostatného vedného odboru však v študijných osnovách škôl chýba (11). Odráža sa to v nedostatku špecializovaných odborníkov v tejto oblasti, ako aj v obmedzených kapacitách inštitúcií alokovaných k sektoru environmentálneho zdravotníctva. Absentuje koordinovaný a holistický prístup pri riešení otázok týkajúcich sa životného prostredia a zdravia a v praxi sa stretávame aj s nevôľou niečo v tomto prístupe meniť. Slovenská lekárska spoločnosť neuznáva dostatočne environmentálne determinanty zdravia a úloha lekárov v tomto procese nie je dostatočne jasne definovaná. Ako sa píše v správe EHPR (11), „chýba odborné vzdelávanie o životnom prostredí a zdraví, ktoré by umožnilo efektívne pôsobenie v neustále meniacom sa svete environmentálnych rizík“.

Vplyvom komplexu vlastností životného prostredia a spôsobu života na zdravie sa zaoberá preventívny medicínsky odbor hygiena. Samotným sledovaním už vzniknutých chorôb v dôsledku stavu prostredia sa zaoberá epidemiológia infekčných aj neinfekčných cho­rôb. V rámci vedného odboru hygiena sa problematikou environmentálneho zdravia najviac zaoberá pododbor hygiena životného prostredia. Je to medicínsky odbor zameraný na vplyvy komplexu vlastností životného pro­stredia a spôsobu života na zdravie populácie a jed­notlivca. Cieľom hygieny životného prostredia je vytvárať také podmienky v životnom prostredí, ktoré zabezpečia, resp. prispejú k ochrane zdravia človeka, jeho zdravého vývoja, k fyzickej a psychickej pohode (9, 10). Environ­mentálne zdravie však z hľadiska svojho obsahu zahŕňa oveľa širší diapazón, ktorý prekračuje odbornú náplň a pôsobenie tohto pododboru (9, 10, 12). Znamená to, že problematika environmentálneho zdravia nie je sústre­dená iba na fyzické životné prostredie (t. j. jednotlivé zložky životného prostredia, ako je voda, ovzdušie, pôda) a fyzikálne, chemické a biologické faktory, ale zahrnuje aj nadstavbové oblasti, ktoré sú ovplyvnené týmito determinantmi ako dôsledok tohto stavu (po­travinová bezpečnosť, pracovné riziká atď.). Uplatňujú sa rôzne metodiky, ako hodnotenie rizika, biologicko-medicínske monitorovanie, metódy hodno­tenia zdravot­ného stavu a postupov v oblasti prevencie (1, 10), čo len potvrdzuje potrebu multidisciplinárneho prístupu.

Kým výskum v oblasti environmentálneho zdravia je v EÚ významne podporovaný cez rôzne finančné mechanizmy, v Slovenskej republike je národných grantov na predkladanie projektov v tejto oblasti málo. Takisto chýba národná koordinácia výskumu a užšia spolupráca výskumných inštitúcií so štátnou správou v tejto oblasti.

Inštitucionálna štruktúra

Paleta zainteresovaných na životnom prostredí a zdraví sa skladá z pestrého množstva sektorov, chýba však inštitúcia, ktorá by komplexne zastrešovala procesy v oblasti posudzovania životného prostredia a zdravia. Sledovanie environmentálnych a zdravotných deter­mi­nan­tov vykonávajú rôzne inštitúcie bez jasnej koordiná­cie (11). Zväčša sa stále uplatňuje individuálny prístup, buď environmentálny, alebo zdravotný, v závislosti od sektora, ktorý ho riadi. Chýba cielené sledovanie vybraných ukazovateľov environmentálneho zdravia a následná koordinácia aktivít v jeho prospech. Uplat­ňuje sa multisektorové, ale individuálne riešenie kaž­dého komponentu životného prostredia a zdravia namiesto medzisektorového prístupu.

Hlavnými orgánmi zdravotného sektora, ktoré sú zodpovedné za posudzovanie, hodnotenie zdravotných rizík spôsobených faktormi životného prostredia, sú úrady verejného zdravotníctva zriadené a financované Ministerstvom zdravotníctva SR. Kapacitne ani aloko­vanými financiami však nedokážu pokryť a zabezpečiť implementáciu všetkých potrebných úkonov a opatrení (11).

Základné dokumenty v kontexte Slovenskej republiky

Ako sa píše v správe SZO (11), environmentálne zdravotné riziká sú jasne určené a ako jedna z priorít v oblasti verejného zdravotníctva uvedené v politických dokumentoch rezortu. Hlavným právnym nástrojom v oblasti životného prostredia a zdravia je zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Príslušné aspekty zákona o verejnom zdravotníctve týkajúce sa životného prostredia a zdravia sú životné prostredie ako základný determinant zdravia okrem spôsobu života, genetických faktorov a zdravotnej starostlivosti.

Základnými dokumentmi politického charakteru v rezorte zdravotníctva je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (2006 – 2009), kde sa vláda v kapi­tole zdravotníctvo zaviazala zvýšiť význam verejného zdravotníctva a posilniť jeho aktivity na minimalizáciu pôsobenia rizikových faktorov na zdravie. Ďalej je to nová koncepcia Štátnej politiky zdravia Slovenskej republiky (4), kde jednou zo štyroch prioritných oblastí je prostredie a zdravie.

Medzi dokumenty nelegislatívneho charakteru patrí Národný program podpory zdravia (3). Ten realizuje a bližšie rozpracováva úlohy Štátnej politiky zdravia. Zdravé životné a pracovné podmienky, úrazovosť patria medzi 11 cieľov tohto programu. Najdôležitejším dokumentom, ktorý konkrétne a komplexne rozpracúva problematiku environmentálneho zdravia je, Akčný plán pre životné prostredie a zdravie (2). Môžeme ho označiť za medzisektorový dokument, keďže na jeho vypracovaní a následnej realizácii sa podieľa široké spektrum relevantných zainteresovaných inštitúcií z rôz­nych sektorov. Slúži na harmonizáciu aktivít v oblasti životného prostredia a zdravia a ich jasnejšie defino­vanie, pochopenie priorít a zvyšuje dôraz tejto problematiky v politickej agende.

Ďalším podporným dokumentom je Protokol o vo­de a zdraví (5), ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 2001. Bol vypracovaný na základe medzinárod­ného Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992. Dokument bol prijatý podpísaním väčšiny členských krajín Svetovej zdravotníckej organizácie na Tretej ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví v Londýne v dňoch 16. – 18. júna 1999 a nadobudol platnosť 4. augusta 2005. Cieľom Protokolu je podpo­rovať v rámci trvalo udržateľného rozvoja na všetkých relevantných úrovniach v národnom i medzinárodnom kontexte ochranu ľudského zdravia a blahobytu na individuálnej i kolektívnej úrovni uskutočňovanú prostred­níctvom lepšieho využívania vody (zahŕňa aj ochranu vodných ekosystémov), ako aj prostredníctvom pre­vencie, kontroly a znižovania výskytu ochorení súvisia­cich s vodou.

Snahou o integrovanie zdravotných aspektov do me­dzi­národných a národných iniciatív, stratégií a akčných plánov o trvalo udržateľnom rozvoji je Národná straté­gia trvalo udržateľného rozvoja v SR (6), kde jedným z hlavných cieľov je zlepšenie zdravotného stavu obyva­teľstva, zdravotnej starostlivosti, skvalitnenie životného štýlu a životného prostredia, zmiernenie dôsledkov glo­bálnej zmeny klímy, a Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 – 2010 (2005).

Záver

Je dokázané, že únosnosť prostredia a jeho zaťaženie sa odráža na následnom výskyte chorôb, ktoré sa dávajú do súvislosti so životným prostredím. Napriek tomu, že tieto fakty sú jasne deklarované vo viacerých významných politických dokumentoch, sú značné disproporcie medzi teoretickým zázemím (deklarovanie v samotných dokumentoch) a realitou. Schvaľovanie takýchto materiálov bez náležitej finančnej podpory zo strany štátu nestačí. Vytváranie politického rámca je v tomto smere rozhodne dôležité, ale bez praktickej realizácie napĺňania týchto cieľov a ich podpory je efekt minimálny. Je preto nevyhnutné posilňovať význam problematiky environmentálneho zdravia a jeho preventívneho prístupu v zdravotnom sektore.

Podpora zdravia v prevencii, jej princípy (7) a vy­naložené prostriedky na ňu nám v konečnom dôsledku znižujú nesporne väčšie náklady na samotnú liečbu a zdravotnú starostlivosť. Nemenej dôležité je zlepšovať a posilňovať existujúce kapacity úradov verejného zdravotníctva v oblasti životného prostredia a zdravia, posilniť možnosti ich odborného vzdelávania a výcviku s cieľom vytvoriť lepšie podmienky na plnenie úloh štátu pri ochraňovaní zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Literatúra

1.    ÁGHOVÁ, Ľ., a kol.: Hygiena. Banská Bystrica: Osveta, 1993, 267 s.
2.    MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR: Národný akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľstva SR – III. Bratislava: MZd, 2006, 41 s.
3.    MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR: Národný program podpory zdravia. Bratislava: MZd, 2005, 22 s.
4.    MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR: Nová koncepcia Štátnej politiky zdravia. Bratislava: MZd, 2008, 17 s.
5.    MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR: Protokol o vode a zdraví, (posledná aktualizácia). Bratislava: MZd, 2007, 27 s.
6.    NÁRODNÁ STRATÉGIA TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ŽIVOTA - NSTUR, Bratislava: 2001, 229 s.
7.    OCHABA, R., ROVNÝ, I., BIELIK, I.: Ochrana detí a mládeže: Tabak, alkohol a drogy. 1. vyd. Bratislava: ÚVZ SR, 2009, s. 124 – 126.
8.    REICHRTOVÁ, E.: Čo prináša veda a výskum pre pojem environmentálne zdravie, Životné prostredie, 36, 2002, č. 3.
9.    ROVNÝ, I.: Verejné zdravotníctvo. 1. vyd. Bratislava: Herba, 2009, 128 s.
10.    ŠEVČÍKOVÁ, Ľ. a kol.: Hygiena. Bratislava: UK, 2006, 325 s.
11.    WHO: Environment and Health Performance Review. Bratislava: Slovakia, 2008, 87 s.
12.    WHO: Methodological guidelines for a Core and Extended Set of Indicators. Bratislava: WHO, 2007, 137 s.
13.    Zákon NR SR. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov

Position of the environmental health in Slovak Republic and its institutional set-up

Milada EŠTÓKOVÁ
(Z odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR, vedúca Ing. K. Halzlová, MPH)