Vo vydavateľstve LIEČREH vyšla v r. 2007 publikácia Výchovná rehabilitácia alebo Ako učiť Pilatesa v škole chrbtice. Na predkladanej ploche 112 strán sústreďuje koncentrát vedomostí, ktoré autor pre pacienta získal z literatúry a z každodennej praxe s pacientom trpiacim poruchami pohybového aparátu. Kapitoly sú zoradené v poradí, v akom treba postupovať od chvíle, keď si pacient uvedomí, že má chrbticu (za normálnych okolností si to, že ju má, totiž neuvedomuje). Na stranách tejto knihy sa používa priama reč – osvedčila sa napriek viacerým tendenciám o „pozdvihnutie“ publikácie použitím tretej osoby.
Od školských rokov na lekárskej fakulte je nám známy základný liečebný postup, ktorý sa pri týchto ťažkostiach uplatňuje. Ten hovorí, že najdôležitejšie je odstrániť bolesť. Tu obyčajne snahy väčšiny lekárov končia. Keď pacient prestane mať akútne bolesti, považujú ho za zdravého. Len u malej časti pacientov sa podáva aj fyzikálna liečba. Pacienti túto zložku liečby prijímajú pozitívne len dovtedy, pokiaľ nevyžaduje z ich strany aktivitu.
Aj dnes sa stretávame s dobre mienenými radami, ktoré však majú nesprávny obsah. Lekári, ale aj v súčasnosti vydávané publikácie odporúčajú „posilňovať svalový korzet“ a pod. Takto formulované odporúčanie je zavádzajúce a demonštruje neznalosť problematiky. Ako sa dozviete z publikácie, svaly nemožno cvičiť len posilňovaním, treba ich na cvičenie aj správne pripraviť a hlavne zariadiť aj ich uvoľňovanie, vyváženie. Navyše, a to je najdôležitejšie, musíme pacienta nacvičiť, ako realizovať všetky pohybové aktivity v dennom živote predpísaným spôsobom.
Zdravotnícky personál popri množstve iných starostí často nemá ani chuť, ani trpezlivosť, aby pacienta získal pre aktívny prístup k jeho ťažkostiam. Pacient vo chvíli, keď je prepustený z nemocnice alebo sa ukončí ambulantná starostlivosť, obyčajne skončí s cvičením, prípadne cvičí len dovtedy, kým si ešte chrbticu „uvedomuje“, kým ho pobolieva, kým ho niečo omína. Na svoj aktívny prístup zabudne v to ráno, keď sa prebudí, vstane a nič ho (dočasne) nebolí. Tento stav možno hodnotiť ako časovanú bombu, ktorá vybuchne, keď to dotyčný najmenej čaká.
Seknutie v krížoch, ktoré vzniklo náhle, je ako pretečený pohár: postihnutý si doňho prikvapkával chorobné zmeny postupne po celý doterajší život – nesprávnym preťažovaním chrbtice, nedostatočne aktívnym životom, presiľovaním svalstva, ktoré zabezpečuje sed alebo stoj, a naopak jednorazovým nadmerným zaťažovaním svalov zabezpečujúcich športovú alebo záujmovú činnosť (záhradka, chata, športovisko).
V súčasnosti sa v škole chrbtice venujeme najmä liečebnému hľadisku. Prevažná väčšina pacientov má možnosť sa s ňou stretnúť až v rámci výchovnej rehabilitácie, t. j. vtedy, keď sa už akútna alebo chronická choroba naplno prejavila. Hlavné zameranie školy chrbtice by malo smerovať z tejto terciálnej prevencie do oblasti sekundárnej a hlavne primárnej prevencie. Každý nový pacient, ktorý príde do ambulancie s ťažkosťami s chrbticou, by mal odchádzať vyzbrojený potrebnými vedomosťami – a na to existujú dve cesty: buď mu venujete drahocenný ambulantný čas, alebo opisovanú knihu.
Koordináty na publikáciu nájdete na stránke www.rehabilitacia.sk
F. Schmidt
