SÚHRN

Pod pojmom endodoncia sa najčastejšie rozumie oblasť zubného lekárstva zaoberajúca sa liečbou koreňového kanálika zuba za pomoci rôznych nástrojov s následným zaplnením koreňovou výplňou. Hlavným cieľom endodontickej terapie je redukcia mikroorganizmov a ich vedľajších produktov z koreňového systému zuba. Napriek tomu, že existuje viacero techník pre opracovanie a výplach koreňového kanálika, na jeho povrchu často zostáva vrstvička drviny, ktorú je nevyhnutné dôkladne odstrániť vhodným opracovaním a vý­plachom, čím významne obmedzujeme a občas eliminujeme baktérie z kanálika. Na odstránenie baktérií z koreňového kanálika možno použiť laser, ktorý efektívne odstraňuje aj vrstvičku drviny z jeho povrchu. Laser produkuje svetelnú energiu úzkeho frekvenčného rozsahu. Z praktických dôvodov sa môže produkované svetlo považovať za monochromatické. Vo väčšine prípadov sú lasery pomenované podľa aktívneho prvku, ktorý prechádza stimulovaným kvantovým prechodom a ktorého výsledkom je svetelný lúč. Jeho vlnová dĺžka, nepriamo frekvencia, je charakteristická pre konkrétny aktívny prvok.

Cieľom tohto článku je zhrnúť možnosti aplikácie lasera v endodoncii vrátane využitia pri diagnóze stavu zubnej drene, pri liečbe dentínovej hypersenzitívnosti, prekrytí pulpy a pulpotómii, pri sterilizácii koreňových kanálikov, ich opracovaní a zaplnení výplňou. Uvádzajú sa aj účinky lasera na steny koreňového kanálika a periodontálne tkanivá.

Kľúčové slová: endodontická liečba – dezinfekcia – lasery – terapeutické využitie lasera – liečba koreňového kanálika.

Lek Obz, 59, 2010, č. 7-8, s. 299-286

SUMMARY

Endodontics is mostly perceived as treatment of the root canal of the tooth with various files and the placement of a root filling. The primary goal of endodontic therapy is the re­-duction or elimination of micro-organisms and their by-products from the root canal system. Although a number of instrumentation and irrigation techniques exist, debris is often left behind in the root canal system, therefore proper canal cleaning, shaping and irrigation is essential to significantly reduce and sometimes eliminate bacteria from canals. Laser can be used to eliminate bacteria in root canals. It also effectively removes smear layer and debris from the canal wall. Lasers produce light energy within a narrow frequency range. For most practical purposes, the light produced by lasers can be considered to be monochromatic. Typically, lasers are named according to the active element within them that goes through the stimulated quantum transitions, which create the light. The wavelength (or, inversely, the frequency) of the light that a laser produces is characteristic of the particular active element.

The purpose of this article is to summarize laser applications in endodontics, including their use in pulp diagnosis, dentinal hypersensitivity, pulp capping and pulpotomy, sterilization of root canals, root canal shaping and obturation. The effects of laser on root canal walls and periodontal tissues are also reviewed.

Key words: endodontic therapy, disinfection, lasers, laser therapy use, root canal treatment.

Lek Obz, 59, 2010, č. 7-8, s. 299-286

Úvod

Endodoncia, jedna z disciplín zubného lekárstva, sa zaoberá tvarom a funkciou endodontu a etiológiou, epi­demiológiou, patológiou, prevenciou, diagnózou a lieč­bou ochorení endodontu – t. j. zubnej drene a s ňou súvisiacich tkanív – dentínu a parodontu, ktoré tvoria z vývojového hľadiska jednotný anatomický a funkčný celok. Endodontické ošetrenie predstavuje súhrn ošetro­vacích postupov a techník, ktorých cieľom je zachovať zdravú a vitálnu zubnú dreň – pulpu. V prípadoch, keď došlo k ireverzibilnému poškodeniu alebo nekróze pulpy, cieľom terapie je zachovať devitálny zub ako plne funkčnú jednotku v ústnej dutine, pretože endo­donticky ošetrený zub je tým najlepším implantátom, aký v ústnej dutine môže byť.

Prvým predpokladom úspešnej endodontickej terapie je čo najdokonalejšie odstránenie a vyčistenie obsahu koreňového kanálika zuba. Ide o infikované, vitálne či nekrotické tkanivo pulpy, prípadne o jej skolikvované zvyšky, baktérie s ich toxickými produktmi metabolizmu, antigénne látky, organické látky, plyny, alergény a pod., ktoré môžu byť prítomné nielen v dre­ňovej dutine, ale aj v predentíne či dentíne. Cieľom ošetrujúceho je vždy čo najväčšia redukcia týchto potenciálne nebezpečných tkanív v koreňovom systéme kanálikov, predovšetkým mechanickými prostriedkami. Napriek veľkej snahe o zbavenie všetkých častí koreňového systému ich nebezpečného obsahu, nikdy nie je isté, či v niektorej časti zložitého systému kanálikov nezostali baktérie alebo ich katabolity. Preto je veľmi dôležité kombinovať mechanické ošetrenie koreňových kanálikov s chemickým pôsobením látok, ktoré majú antibakteriálne vlastnosti. Ide predovšetkým o dezinfekčný výplach roztokom chlórnanu sodného (1 – 5% NaOCl), ktorý sa používa pri opracovaní a od­straňovaní detritu z kanálika. Ďalej sú to dezinfekčné vložky, ktoré sa aplikujú pri silno infikovaných kanáli­koch počas 10 – 14 dní (pasta Ca(OH)2). Na to, aby tieto prostriedky boli účinné i v oblastiach, ktoré sú pre koreňové nástroje nedostupné (kolmé bočné kanáliky, tenké spojky medzi hlavnými kmeňmi, pulpo­paro­dontálne spojky a pod.), je nevyhnutné spriechodnenie a vypracovanie hlavných koreňových kanálikov na dostatočný priemer a až k foramen fysiologicum.

Žiadna zo súčasných metód mechanicko-chemic­kého opracovania koreňového systému nie je schopná odstrániť všetky baktérie z vnútra zuba. Jednou zo sľubných metód účinnej dezinfekcie koreňových kaná­likov v rámci endodontickej terapie by mohlo byť použitie lasera.

Princíp činnosti lasera

Laser je zariadenie, ktoré transformuje svetlo rôz­nych frekvencií na chromatické žiarenie vo viditeľnom, infračervenom a ultrafialovom pásme schopnom pri sústredení všetkých vĺn na malú plochu mobilizovať obrovské teplo a energiu. Funguje na princípe, že svetlo dopadá na cieľový materiál a energia fotónov je ná­sledne absorbovaná elektrónmi atómu, ktoré prechádzajú do vyšších energetických hladín a atóm do stimulovaného stavu. Tento stav je nestabilný a atóm sa rýchlo vráti do svojho pôvodného stabilného stavu za uvoľnenia fotónov. Tento proces je známy ako spontánna emisia. Vzniká reťaz fotónov, ktoré spôsobujú vznik silného monochromatického svetelného lúča, už smerujúcich rovnakým smerom, s rovnakou vlnovou dĺžkou a v jed­notnej fáze (t. j. koherentne) (13).

Vo väčšine prípadov sú lasery pomenované podľa aktívneho prvku, ktorý prechádza stimulovaným kvan­tovým prechodom a ktorého výsledkom je svetelný lúč: argónový (Ar), laser oxidu uhličitého (CO2), neodým: ytrium-hliník-granátový laser (Nd:YAG). Jeho vlnová dĺžka, nepriamo frekvencia, je charakteristická pre konkrétny aktívny prvok (tab. 1). Preto napr. všetky Nd:YAG lasery produkujú svetlo s vlnovou dĺžkou 1,064 µm a všetky CO2 lasery s vlnovou dĺžkou 10,6 µm. Vlnová dĺžka svetla produkovaného laserom je kľúčovým fakto­rom, ktorý určuje, do akej miery je svetlo absorbované cieľovým materiálom – v našom prípade tkanivom úst (4).

V závislosti od tkaniva rôzne typy laserov prenikajú rôzne hlboko. Čím hlbšie energia lasera preniká, tým väčšmi je rozptýlená a distribuovaná tkanivom. Okrem vlnovej dĺžky je určujúcim faktorom tohto javu aj výkon lasera a doba expozície. Optické vlastnosti tkaniva zohrávajú svoju úlohu iba pri vlnových dĺžkach svetla, ktoré sú charakterizované nízkou absorpciou alebo, na­opak, vysokou penetráciou v tkanive. Prenos a rozptý­lenie energie do nižších oblastí tkaniva môžu nastať len v prípade, že predtým došlo k jej absorpcii. V dôsledku toho dochádza k týmto javom iba zriedkavo pri laseroch, ktorých energia je veľmi alebo príliš rýchlo absorbovaná na povrchu. Keď nastane absorpcia svetla, následne sa svetelná energia premieňa na teplo. Jeho termické účinky závisia vo veľkej miere od zloženia tkaniva – množstva vody, organických a anorganických zložiek tkaniva a od času, počas ktorého bol laserový lúč sústredený na cieľové tkanivo. Expozičná doba spôso­buje teplotné prírastky, ktoré môžu zapríčiniť zmeny v štruktúre a zložení tkaniva. Tieto zmeny môžu byť v rozsahu denaturácie až po odparovanie a zuhoľnate­nie, ba dokonca roztavenie nasledované rekryštalizáciou v prípade tvrdých zubných tkanív.

Okrem tepla generovaného laserovým lúčom treba mať na zreteli, že teplo môže vznikať i zo samotného laserového prístroja. Napr. dotyk špičky impulzového Nd:YAG lasera môže dodať teplo do tkaniva z dvoch zdrojov: povrchové teplo z horúcej špičky vlákna a in­terné teplo z absorpcie po preniknutí a rozptýlení svetelnej energie prechádzajúcou špičkou vlákna.

Energia lasera môže byť uvoľňovaná buď kontinuál­ne, alebo impulzovo a môže mať za následok odlišné účinky na tkanivá organizmu. Lasery s kontinuálnym uvoľňovaním môžu energiu dodávať do tkanív vo veľkých množstvách, v ustálenom nepretržitom prúde, zvyčajne s nízkymi až strednými intenzitami. Impulzové lasery zväčša dodávajú do tkaniva menšie množstvá energie v prerušovaných zhlukoch, často v omnoho vyšších intenzitách než lasery s kontinuálnym či synchronizovaným uvoľňovaním (3). Účinok lasera na tvrdé zubné tkanivá (sklovina, dentín a kosť) sa môže prejaviť týmito zmenami:

1.    Chemickými: ide o zmeny chemických a fyzikálnych vlastností tkaniva (t. j. o dezintegráciu molekúl).
2.    Termickými: podľa tepla vznikajúceho v tkanive môže ísť o hypertermiu nastávajúcu pri teplote 45 °C, medzi 45 až 65 °C nastáva denaturácia proteínov a koagulácia, pri teplote nad 100 °C sa odparuje voda z tkaniva a pri presiahnutí 200 °C dochádza ku dezintegrácii.
3.    Mechanickými: tvrdé tkanivo vystavené vysokej ener­gii lúča môže podstúpiť plazmatické zmeny, pričom tlaková vlna spôsobí deštrukciu okolitých tkanív (13).

Účinok lasera na mikroorganizmy v koreňovom kanáliku sa prejavuje jeho baktericídnym pôsobením formou tepelnej sterilizácie. Laser možno okrem sterilizácie koreňových kanálikov výhodne aplikovať aj na ich opracovanie a obturáciu, ďalej na pulpektómiu a resekciu koreňového hrotu. V rámci opracovania koreňového kanálika má laser tú výhodnú vlastnosť, že dokáže odstrániť organickú i anorganickú zložku smear layer, čo následne umožňuje lepšiu obturáciu kanálika koreňovou výplňou (9). Laser možno ďalej využiť na remineralizáciu počiatočného zubného kazu, na odstránenie zubného kazu, redukciu dentínovej hypersenzitívnosti a na pečatenie jamiek a fisúr (2).

Na našej klinike disponujeme diódovým GaAlAs laserom, ktorý patrí medzi najpoužívanejšie infračervené terapeutické lasery v súčasnosti (obr. 1) hlavne preto, že má možnosť voľby širokého spektra vlnových dĺžok. Rôzna vlnová dĺžka do značnej miery určuje hĺbku prie­niku lasera. Široký rozsah vlnových dĺžok tohto lasera (od 700 do 900 nm) umožňuje jeho aplikáciu na mnohé tkanivá organizmu s využitím nielen v zubnom lekárstve.

Terapia hypersenzitívnosti dentínu laserom

Hypersenzitívnosť dentínu môže vznikať ako následok nesprávnej techniky čistenia zubov, atrofie ďasien, nevhodnej diéty a vplyvom ďalších faktorov. Udáva sa, že až 18 % zo všetkých pacientov pociťuje určitý stupeň citlivosti dentínu. Existuje široká škála terapeutických postupov s cieľom zmierniť tento stav (12). Vo všeobecnosti sa akceptuje názor, že vnímanie bolesti zuba súvisí s otvorenými dentínovými tubulmi na povrchu jeho koreňa. Prenášanie bolestivého podnetu do zubnej drene naprieč dentínom pri hypersenzitív­nych zuboch môže byť spôsobené hydrodynamickým mechanizmom. Terapia hypersenzitívnosti dentínu by mala byť nedráždivá proti tkanivu zubnej drene, pri aplikácii relatívne bezbolestná, ľahko uskutočniteľná, rýchlo dosiahnuteľná, účinná na dlhý čas a bez následného efektu zafarbenia tvrdých zubných tkanív. Väčšina existujúcich terapeutických postupov doteraz nespĺňa jedno alebo viacero z týchto kritérií. Použitie lasera môže v tomto prípade poskytnúť vhodnú a spo­ľahlivú alternatívu liečby. V literatúre sa uvádza jej viac ako 90% úspešnosť (8).

Lasery používané na liečbu dentínovej hyper­senzitívnosti sa rozdeľujú na dve skupiny: nízkovýkonné lasery (He-Ge a GaAlAs lasery) a lasery so stredným výstupným výkonom (Nd:YAG a CO2 lasery).

Viacerí autori skúmali He-Ne laser s vlnovou dĺžkou 632,8 nm, výkonom 6 mW a dobou aplikácie 1 až 3 minúty. Účinnosť liečby dosahovala takmer 90 %. GaAlAs laser sa skúmal s najčastejšie aplikovanými vlnovými dĺžkami 780 a 830 nm, s výkonom 30 mW a dobou použitia 0,5 – 3 minút. Účinnosť terapie predstavovala 80 %. Nd:YAG laser s vlnovou dĺžkou 1,064 µm sa skúmal s celkovým výstupným výkonom v rozpätí 1,8 až 25 J. Výsledky preukázali jeho účinnosť v priemere pri 72 % prípadov. Použitie CO2 lasera s výstupným výkonom v rozmedzí 0,5 až 3 W viedlo k viac ako 90 % úspešnosti (8). Tabuľka 2 uvádza rôzne typy laserov, ktoré možno použiť pri terapii dentínovej hypersenzitívnosti.

Mechanizmus umožňujúci zníženie dentínovej hypersenzitívnosti použitím lasera je zväčša neznámy, ale pre každý typ lasera je odlišný. V prípade nízkovýkonných laserov (He-Ne a GaAlAs lasery) iba malý zlomok laserovej energie, prenášaný cez sklovinu alebo dentín, dosiahne tkanivo zubnej drene (15). Výskumy s He-Ne laserom poukazujú na skutočnosť, že vystavenie nervovej recepčnej siete alebo nervového zväzku nociceptorov zubnej drene jeho účinkom ne­mení ich spontánnu či evokovanú nervovú aktivitu a ani akčný potenciál (7). GaAlAs laser s vlnovou dĺžkou 830 nm potláča bolesť blokovaním depolarizácie aferentných C vlákien (14).

Nd:YAG laserový lúč s vlnovou dĺžkou 1064 nm prechádza dentínom a vyvoláva tlmenie bolesti vníma­nej zubnou dreňou. Použitie CO2 lasera so stredným výkonom spôsobuje zväčša utesnenie dentínových tubulov, a tým zníženie permeabilnsti samotného dentínu. Pri vyšších výkonoch môže CO2 laser spôsobiť vysušenie dentínu s výraznou dočasnou úľavou od dentínovej hypersenzitívnosti. Vysoký výkon lasera však môže vyvolať exsudatívne zápalové zmeny s hyperé­miou a lokálnou degeneráciou odontoblastov ihneď po ožiarení, čo je istým negatívom tohto spôsobu terapie.

Vo všeobecnosti je účinnosť lasera v porovnaní s inými metódami vyššia, avšak vo veľmi bolestivých prípadoch je menej účinná. Nevyhnutné je preto zvážiť závažnosť dentínovej hypersenzitívnosti pred samotným použitím lasera (8).

Prekrytie pulpy a pulpotómia

Možnosti liečby zubnej drene pri zuboch trvalého chrupu s ukončeným vývojom zahŕňajú prekrytie zub­nej drene s jej ponechaním alebo terapiu koreňového kanálika s jej odstránením. Výsledok prekrytia zubnej drene, priameho alebo nepriameho, je nepredvídateľný a udávaný úspech uvedeného postupu sa pohybuje v rozsahu 44 až 97 %. Exstirpácia zubnej drene (t.j. úplné odstránenie) a terapia koreňového kanálika sú indikované pri ireverzibilnom postihnutí jej tkaniva. Devitalizácia a terapia koreňového kanálika zuba nie sú vhodné, kým nie je dokončený vývoj hrotu koreňa zuba s následným uzatvorením. Endodontická terapia zahŕňa okrem priameho či nepriameho prekrytia zubnej drene i postupy, akými sú pulpotómia (t.j. čiastočné odstrá­nenie) a následná aplikácia hydroxidu vápenatého. Ak sa na uvedené postupy použije laser, ľahšie sa dosiahne zastavenie krvácania pulpy vplyvom odparovania a koagu­láciou jej tkaniva a utesnením drobných krvných ciev. Navyše povrch liečenej rany bude sterilizovaný (8).

Využitie lasera pri liečbe obnaženej zubnej drene prvýkrát opísal Melcer. Skúmal účinky CO2 lasera na obnaženej dreni na psoch s cieľom dosiahnuť hemostá­zu (11). Následne Ebihara skúmal účinok Nd:YAG lasera na psoch a potkanoch. Zistil, že tvorba obranného terciárneho dentínu, čo je cieľ prekrytia zubnej drene, nastala v prie­behu 4 až 12 týždňov po výkone (5). Obaja autori pritom dospeli k záveru, že laser prispieva k uľahčeniu liečby tkaniva zubnej drene. Prvú laserovú pulpotómiu aplikovanú na psoch použitím CO2 lasera uskutočnil Shoji. Nezistil žiadne detegovateľné poško­denie ožiarenej zvyšnej zubnej drene nachádzajúcej sa v koreňovom kanáliku. Na základe toho sa uskutočnilo veľa ďalších výskumov s rovnakým záverom. Výsledky laserovej pulpotómie sú veľmi úspešné, a to i v prí­padoch rozsiahlych obnaže­ných oblastí zubnej drene vystavených baktériovej kontaminácii počas niekoľkých dní.

Pre využitie lasera v indikáciách prekrytia zubnej drene a pulpotómie je potrebné stanoviť vhodný parameter výkonu a času na aplikáciu konkrétneho typu lasera. Ak je výstupný výkon lasera príliš vysoký, liečba bude neúspešná (8).

Sterilizácia koreňových kanálikov

Mnoho štúdií zaoberajúcich sa sterilizáciou koreňových kanálikov sa uskutočnilo s CO2 a Nd:YAG lasermi. Úspešnejším je Nd:YAG laser, pretože jeho tenký optický systém umožňuje aplikáciu i do úzkych koreňových kanálikov. Pre tento účel sa skúmali i mno­hé ďalšie typy laserov, ako napr. XeCl laser s vlnovou dĺžkou 308 nm, Er:YAG laser s vlnovou dĺžkou 2,64 µm, diódový laser s vlnovou dĺžkou 810 nm a Nd:YAP s vlnovou dĺžkou 1,34 µm. Všetky typy laserov vykazujú baktericídny účinok pri vysokom výkone, ktorý závisí od konkrétneho typu. Sterilizácia koreňových kanálikov použitím lasera je problematická pre možné termické poškodenie periodontálnych tkanív. Nevyhnutné je preto zvoliť primerané parametre lasera (8).

Preparácia koreňového kanálika zuba a jeho zaplnenie

Dôležitý krok v rámci endodontickej terapie predstavuje preparácia koreňového kanálika, ktorej cieľom je odstrániť organické tkanivá z koreňového systému, umožniť jeho vyplachovanie a následné zaplnenie. Na dosiahnutie uvedených cieľov sa odporúčajú viaceré metódy, ktoré zbavia steny koreňového systému nepravidelností. Skúmalo sa využitie Er:YAG lasera na rozšírenie ústia koreňového kanálika. Po ožiarení Er:YAG laserom sa povrch koreňového kanálika javil pod svetelným mikroskopom ako hladký, avšak s využitím SEM ako šupinatý. Pri použití Nd:YAG lasera možno dosiahnuť jeho čistý a pravidelný povrch stien, čo predurčuje jeho použitie na opracovanie koreňového kanálika (10).

Zaplnenie koreňového kanálika s využitím lasera možno uskutočniť aplikáciou živice s obsahom kamforchinónu, ktorý po aktivácii Ar laserom s vlnovou dĺžkou 477 a 488 nm spustí polymerizačnú reakciu a následné tuhnutie živice. Výsledky svedčia pre to, že Ar laser pripojený k optickému vláknu zavedenému do kanálika by mohol predstavovať užitočnú metódu v endodontickej terapii. Na zaplnenie koreňového kanálika sa okrem sealeru (najčastejšie živica) používa i gutaperča. Na zmäkčenie gutaperče s jej následnou aplikáciou do koreňového kanálika sa použili lasery Ar, CO2 a Nd:YAG. Ar laser vykazuje najlepšie utesnenie v oblasti hrotu koreňa.

Steny koreňového kanálika je ťažké ožiariť. Po ožiarení laserom je povrch stien drsný a nerovný. Nevyhnutné je preto doriešiť úpravu špičky laserového vlákna, aby bolo možné rovnomerne ožiariť všetky oblasti systému koreňového kanálika (8).

Účinok na periodontálne tkanivá

Koreň zuba je v kontakte s alveolovou kosťou prostredníctvom periodontálneho ligamentu. Pri použití lasera vo vnútri koreňového kanálika môže vznikajúce teplo poškodiť periodontálne tkanivá. Viacero štúdií skúmalo laserom indukované termálne vplyvy na zubnú dreň, ale len niekoľko štúdií sa zaoberá účinkami energie zavedenej do koreňového kanálika na periradikulárne tkanivá. Eriksson a Albrektsson zistili, že prahová úroveň pre prežitie kosti bola 47 °C počas 1 minúty (6). Prvé pokusy s účinkami Nd:YAG lasera na periodontálne tkanivá sa uskutočnili na psoch. Výsledky preukázali, že zuby ošetrené laserom vykazovali ankylózu, lýzu cementu a významnú remodeláciu kosti (1). Parametre použité v tejto štúdii však boli prehnané (3 W a 25 pps počas 30 s) a nasledujúce štúdie uskutočnené na psoch a potkanoch použitím prime­raných parametrov nepreukázali žiadne nepriaznivé účinky na periodontálne tkanivá.

Na to, aby endodontická liečba s využitím lasera bola úspešná, je potrebné zvážiť jeho účinky na periodontálne tkanivá. Opäť platí, že pri použití lasera je potrebné zvoliť vhodné parametre a metódu. Nevýhodou lasera je skutočnosť, že existuje možnosť rozšírenia baktériovej infekcie z ošetrovaného koreňového kanálika na pacienta a na zdravotný tím dymom, ktorý produkuje laser. Pri používaní lasera v koreňovom kanáliku je preto na zabránenie rozšírenia infekcie vhodné preventívne používať silnú vákuovú pumpu (8).

Záver

Využitie lasera v endodoncii skúmalo viacero výskumníkov. V súčasnosti je jeho použitie v tejto oblasti zubného lekárstva obmedzené hlavne rizikom vzniku tepelného poškodenia periodontálnych tkanív. Tomu možno zabrániť vhodnou kontrolou výstupného výkonu laserového lúča. Je známe, že bezpečné roz­pätie laserových parametrov pre tieto účely kolíše v zá­vislosti od typu lasera a od znečistenia stien systému koreňového kanálika. Použitie lasera ako doplnku endodontickej liečby na zabezpečenie dezinfekcie koreňového kanálika pred jeho zaplnením je metódou s mnohými pozitívnymi vlastnosťami. Žiarenie vysoko­výkonných laserov má schopnosť penetrácie do okoli­tých tkanív a má dezinfekčný účinok. Nový typ koncov­ky v tvare ohybného svetlovodu umožňuje prechod laserového lúča koreňovým kanálikom a nielen aplikáciu žiarenia na okolité tkanivá, ale i prienik do bočných spojok zubného koreňa a periapikálnych tkanív.

Literatúra

1. Bahcall, J., Howard, P., Miserendino, L., Walia, H.: Preliminary investigation of the histological effects of laser endodontic treatment on the periradicular tissues in dogs. J Endod, 18, 1992, s. 47-51.
2. Brucoli, H. C.P., Arita, E.S., Eduardo, C.P.: In vitro radio­graphic analysis of Nd:YAG-laser-irradiated dentin. Lasers Med Sci, 20, 2005, č. 2, s. 89-94.
3. Dederich, D.N., Bushick, R.D.: Lasers in dentistry: Separating science from hype. J Am Dent Assoc, 135, 2004, č. 2, s. 204-212.
4. Dederich, D.N.: Laser/tissue interaction: what happens to laser light when it strikes tissue? J Am Dent Assoc, 124, 1993, č. 2, s. 57-61.
5. Ebihara, A., Sekine, Y., Takeda, A., Suda, H.: Application of Nd: YAG laser irradiation to the experimental direct pulp capping. Jpn J Conserv Dent, 35, 1992, s. 876-886.
6. Eriksson, A.R., Albrektsson, T.: Temperature threshold levels for heat-induced bone tissue injury: a vital-microscopic study in the rabbit. J Prosthetic Dent, 50, 1983, s. 101-107.
7. Jarvis, D., MacIver, M.B., Tanelian, D.L.: Electrophysiologic recording and thermodynamic modeling demonstrate that helium-neon laser irradiation does not affect peripheral A delta or C-fiber nociceptors. Pain, 43, 1990, č. 2, s. 235-242.
8. Kimura, Y., Wilder-Smith, P., Matsumoto, K.: Lasers in endodontics: a review. Int Endod J, 33, 2000, s. 173-185.
9. KOVÁČ, J., KOVÁČ, D.: Použitie laserov v endodontickej terapii. Stomatológ, 18, 2008, č. 4, s. 12-15.
10. Levy, G.: Cleaning and shaping the root canal with a Nd: YAG laser beam: a comparative study. J Endod, 18, 1992, s. 123-127.
11. Melcer, J., Chaumette, M.T., Melcer, F.: Dental pulp exposed to the CO2 laser beam. Laser Surg Med, 7, 1987, s. 347-352.
12. Midda, M.: Lasers in periodontics. Periodontal Clin Invest, 14, 1992, s. 14-17.
13. Moshonov, J., Peretz, B., Brown, T., Rotstein, I.: Cleaning of the root canal using Nd:YAP laser and its effect on the mineral content of the dentin. J Clin Laser Med Surg, 22, 2004, č. 2, s. 87-89.
14. Wakabayashi, H., Hamba, M., Matsumoto, K., Tachibana, H.: Effect of irradiation by semiconductor laser on responses evoked in trigeminal caudal neurons by tooth pulp stimulation. Lasers Surg Med, 13, 1993, s. 605-610.
15. Watanabe, H.: A study of He-Ne laser transmission through the enamel and dentine. J Jpn Soc Laser Dent, 4, 1993, s. 53-62.

Laser application in dentistry during endodontic therapy

Ján KOVÁČ, Daniel KOVÁČ
(Z Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LFUK a OÚSA Bratislava, prednosta prof. MUDr. V. Javorka, PhD.)