Abstrakt
Úvod: Táto štúdia hodnotí realizovateľnos implementácie modelovania fiškálnych dôsledkov v zdravotníctve v desiatich krajinách strednej a východnej Európy: Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Srbsko, Slovensko a Slovinsko. Takéto modelovanie je kľúčové pre pochopenie ekonomických dopadov zdravotných politík a investícií, najmä v transformujúcich sa ekonomikách, kde sa zdravotnícke systémy vyvíjajú. Cieľom štúdie je posúdi pripravenos týchto krajín na prijatie komplexných prístupov fiškálneho modelovania pri rozhodovaní v zdravotníctve.
Metodika: Štúdia vyvinula CEE FISCAL Index na posúdenie dostupnosti a kvality údajov v ekonomických a zdravotníckych oblastiach. Krajiny boli hodnotené na základe prístupnosti a spoľahlivosti kľúčových ekonomických ukazovateľov (ako sú priemerný a mediánový príjem, miera zamestnanosti, daňové príjmy a HDP na odpracovanú hodinu) a zdravotníckych metrík (vrátane úmrtnosti, incidencie chorôb, platenej práceneschopnosti, údajov o invalidite a výdavkov na zdravotníctvo). Zdroje údajov boli vyhodnotené pomocou bodovacieho systému, ktorý umožnil porovnanie medzi krajinami. Metodika zahŕňala dôkladnú revíziu národných štatistických databáz, repozitárov medzinárodných organizácií a konzultácie s miestnymi odborníkmi na zabezpečenie komplexného pokrytia údajov. Ako pilot slúžilo ochorenie mnohopočetný myelóm.
Výsledky: Litva a Chorvátsko sa umiestnili najvyššie s celkovým skóre 86,3%, čo indikuje silnú dostupnos údajov v ekonomických aj zdravotníckych metrikách. Slovinsko, Slovensko a Estónsko nasledovali tesne za nimi, každé so skóre nad 84%. Česko a Maďarsko vykazovali o niečo nižšiu úroveň dostupnosti zdravotníckych údajov, so skóre 78,4% a 76,5%, napriek dobre zastúpeným ekonomickým údajom. Bulharsko a Srbsko dosiahli najnižšie skóre 72,5% a 66,7%, najmä kvôli významným medzerám v dostupnosti zdravotníckych údajov. Štúdia odhalila konzistentný vzor vo väčšine krajín: zatiaľ čo ekonomické údaje sú všeobecne dobre zdokumentované a prístupné, mnohým krajinám chýbajú komplexné a spoľahlivé klinické údaje potrebné pre robustné fiškálne modelovanie v zdravotníctve.
Závery: Štúdia odhalila významné rozdiely v dostupnosti údajov medzi ekonomickými a zdravotníckymi oblasami v krajinách regiónu. Zatiaľ čo ekonomické údaje sú všeobecne dobre zdokumentované, mnohým krajinám chýbajú komplexné klinické údaje potrebné pre robustné fiškálne modelovanie. Táto diskrepancia predstavuje výzvy pre presné posúdenie ekonomických dopadov investícií do zdravotníctva. Riešenie týchto medzier v údajoch prostredníctvom zlepšených metód zberu, štandardizácie zdravotníckych dátových metrík a medzisektorovej spolupráce je kľúčové pre zvýšenie presnosti a užitočnosti fiškálnych modelov pri rozhodovaní v zdravotníctve. Štúdia odporúča prioritizova vývoj integrovaných informačných systémov, ktoré kombinujú ekonomické a klinické údaje, investova do budovania kapacít zdravotníckych inštitúcií v oblasti správy údajov a podporova medzinárodnú spoluprácu pri harmonizácii údajov. Tieto snahy by mohli významne zlepši schopnos krajín regiónu modelova fiškálne dôsledky v zdravotníctve, čo by viedlo k informovanejším politickým rozhodnutiam a efektívnejšiemu rozdeľovaniu zdrojov (tab. 4, obr. 4, lit. 35). Text v PDF www.lekarskyobzor.sk.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: ekonomika zdravotníctva, modelovanie dopadov, stredná a východná Európa, dostupnosť údajov, fiškálna politika, zdravotná politika, transformujúce sa ekonomiky.
Lek Obz 2024, 73 (12): 452-465
Feasibility analysis of disease impact modeling in central and eastern europe - cee fiscal index: unlocking the linkages between health outcomes and country´s economic performance
Abstract
Introduction: This study evaluates the feasibility of implementing fiscal consequence modeling in healthcare across ten Central and Eastern European (CEE) countries: Bulgaria, Croatia, Czechia, Estonia, Hungary, Latvia, Lithuania, Serbia, Slovakia, and Slovenia. Such modeling is crucial for understanding the economic impacts of health policies and investments, particularly in transitional economies where healthcare systems are evolving. The study aims to assess the readiness of these countries to adopt comprehensive fiscal modeling approaches in healthcare decision-making.
Methodology: The study developed a CEE FISCAL Index to assess data availability and quality across economic and healthcare domains. Countries were scored based on the accessibility and reliability of key economic indicators (such as mean and median income, employment rates, tax revenue, and GDP per hour worked) and healthcare metrics (including mortality rates, disease incidence, paid sick leave, disability data, and healthcare spending). Data sources were evaluated using a simple scoring system to enable cross-country comparisons. The methodology involved a thorough review of national statistical databases, international organizations‘ repositories, and consultations with local experts to ensure comprehensive data coverage. The pilot area was multiple myeloma.
Results: Lithuania and Croatia ranked highest with an 86.3% overall score, indicating strong data availability across both economic and healthcare metrics. Slovenia, Slovakia, and Estonia followed closely, each scoring above 84%. Czechia and Hungary showed somewhat lower levels of healthcare data availability, scoring 78.4% and 76.5% respectively, despite well-represented economic data. Bulgaria and Serbia scored lowest at 72.5% and 66.7% respectively, primarily due to significant gaps in healthcare data availability. The study revealed a consistent pattern across most countries: while economic data is generally well-documented and accessible, many countries lack comprehensive and reliable clinical data necessary for robust fiscal modeling in healthcare.
Conclusions: The study revealed significant disparities in data availability between economic and healthcare domains across CEE countries. While economic data is generally well-documented, many countries lack comprehensive clinical data necessary for robust fiscal modeling. This discrepancy poses challenges for accurate assessment of healthcare investments‘ economic impacts. Addressing these data gaps through improved collection methods, standardization of healthcare data metrics, and cross-sector collaboration is crucial for enhancing the accuracy and utility of fiscal models in healthcare decision-making. The study recommends prioritizing the development of integrated information systems that combine economic and clinical data, investing in capacity building for healthcare institutions in data management, and fostering international cooperation for data harmonization. These efforts could significantly improve the ability of CEE countries to model fiscal consequences in healthcare, leading to more informed policy decisions and more efficient resource allocation (Tab. 4, Fig. 4, Ref. 35). Text in PDF www.lekarskyobzor.sk.
KEY WORDS: Fiscal modeling, healthcare economics, Central and Eastern Europe, data availability, economic policy, health policy, transitional economies.
Lek Obz 2024, 73 (12): 452-465
Robert BABELA 1,2, Silvester KRCMERY 3, Matej MISIK 4
1 Slovak Medical University, Bratislava, rector Dr.h.c. prof. MUDr. P. Šimko, CSc.
2 Project HealthCare (PHC), Healthcare Think-Tank, Bratislava
3 HRS4R Department, Comenius University Bratislava, head prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.
4 Health Economist, Bratislava
