Abstrakt
Úvod. Osteoartróza prvého karpometakarpového kĺbu atrapézovo-skafoidovéhokĺbu predstavuje častú, no prehliadanú formu degeneratívneho postihnutia ruky. Napriek jej klinickému významu zostáva úloha trapézovo-skafoidovej artrózy v symptomatológii zápästia a jej súvislosť s postihnutím prvého karpometakarpového kĺbu málo preskúmaná. Cieľom štúdie bolo zistiť výskyt klinicky symptomatickej osteoartrózy prvého karpometakarpového a trapézovo-skafoidového kĺbu, ktorá bola rádiologicky potvrdená ako stupeň podľa Kellgrenovej – Lawrenceovej klasifikácie. Ďalej sme porovnávali jej výskyt podľa veku a pohlavia a hodnotili vzájomný vzťah postihnutia oboch kĺbov u pacientov liečených v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch.
Metodika. Retrospektívne sme analyzovali súbor 585 pacientov vyšetrovaných v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch. Klinicky symptomatická osteoartróza bola diagnostikovaná podľa kritérií ACR/EULAR v kombinácii s rádiologickým nálezom minimálne 2. stupňa podľa Kellgrenovej – Lawrenceovej klasifikácie. Vyhodnotili sme prevalenciu postihnutia jednotlivých kĺbových skupín vrátane prvého karpometakarpového a trapézovo skafoidového kĺbu so zreteľom na vek a pohlavie pacientov.
Výsledky. Osteoartróza prvého karpometakarpového kĺbu sa vyskytovala u 33,5 % pacientov, pričom jej výskyt významne stúpal s vekom (p = 0,031). Trapézovo-skafoidová artróza bola prítomná u 6,7 % pacientov a jej výskyt sa s vekom nezvyšoval. Súbežné postihnutie oboch kĺbov bolo zaznamenané u 3,9 % osôb a bolo štatisticky významné.
Záver. Osteoartróza prvého karpometakarpového kĺbu je častejšia a viac závislá od veku ako artróza trapézovo-skafoidového kĺbu. Významná časť pacientov s trapézovo-skafoidovou artrózou má súčasne aj postihnutie prvého karpometakarpového kĺbu čo podporuje hypotézu o funkčnej a biomechanickej previazanosti týchto štruktúr. Výsledky poukazujú na potrebu systematického hodnotenia trapézovo-skafoidového kĺbu pri rádiologickom vyšetrení rúk, najmä u pacientov so symptómami v oblasti bázy palca (tab. 4, lit. 12). Text v PDF www.lekarskyobzor.sk.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: osteoartróza ruky, karpometakarpový kĺb trapézovo-skafoidový kĺb, osteoartróza, prevalencia.
Lek Obz 2025, 74 (9): 338-342
Prevalence and Clinical Impact of Carpometacarpal Joint Osteoarthritis
Abstract
Introduction. Osteoarthritis of the first carpometacarpal (CMC1) joint and the trapezioscaphoid joint is a common but often overlooked form of degenerative hand disease. Despite its clinical relevance, the role of trapezioscaphoid osteoarthritis in wrist symptomatology and its relationship to CMC1 joint involvement remains poorly understood. The aim of this study was to assess the prevalence of clinically symptomatic osteoarthritis of the CMC1 and trapezioscaphoid joints, confirmed radiographically as Kellgren – Lawrence grade ≥ 2. We also analyzed the distribution of joint involvement by age and sex, and evaluated the association between the two joints in patients treated at the National Institute of Rheumatic Diseases in Piešťany.
Methods. We retrospectively analyzed data from 585 patients examined at the National Institute of Rheumatic Diseases in Piešťany. Clinically symptomatic osteoarthritis was diagnosed according to ACR/EULAR criteria in combination with a radiographic finding of at least grade 2 osteoarthritis based on the Kellgren – Lawrence classification. We evaluated the prevalence of joint involvement, with a focus on the CMC1 and trapezioscaphoid joints, in relation to patient age and sex.
Results. Osteoarthritis of the first carpometacarpal joint was present in 33.5% of patients and showed a significant increase with age (p = 0.031). Trapezioscaphoid joint osteoarthritis was identified in 6.7% of patients and did not exhibit a significant age-related trend. Combined involvement of both joints was observed in 3.9% of patients and was statistically significant.
Conclusion. Osteoarthritis of the first carpometacarpal joint is more frequent and more strongly associated with age than trapezioscaphoid joint osteoarthritis. A considerable number of patients with trapezioscaphoid involvement also exhibit osteoarthritis in the first carpometacarpal joint, supporting the hypothesis of functional and biomechanical linkage between these anatomical structures. The findings emphasize the importance of routinely evaluating the trapezioscaphoid joint during radiographic assessment of the hand, particularly in patients with symptoms near the base of the thumb (Tab. 4, Ref. 12). Text in PDF www.lekarskyobzor.sk.
KEY WORDS: carpometacarpal joint, hand osteoarthritis, thumb base OA, radiographic assessment, prevalence.
Lek Obz 2025, 74 (9): 338-342
Veronika FARSKÁ1,2, Ivan RYBÁR1
1Katedra reumatológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity a Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany, vedúci katedry prof. MUDr. I. Rybár, PhD.
2Reumatologická ambulancia, ProSanus, Bratislava
