SÚHRN
Chronická lymfatická leukémia (CLL) bola do nedávnej minulosti chorobou, kde medicína nemala veľké možnosti liečby. Základným princípom prístupu k chorým bola vyčkávacia stratégia „wait and watch – WW“. Najčastejší donedávna používaný liek – alkylačná látka chlorambucil (CLB) – sa indikoval až pri progresii choroby.
Dokázal síce znížiť množstvo lymfocytov (Ly), avšak len výnimočne sa dosiahla remisia choroby. Navyše sa musel CLB podávať trvalo, čo vystavovalo chorého mutagénnym účinkom. Celkové prežívanie liečených a ne-liečených pacientov sa nelíšilo. Deväťdesiate roky minulého storočia priniesli do liečby CLL nový antimetabolit fludarabín (FA). Pri liečbe FA sa dosahovali i kompletné remisie. Predĺžilo sa prežívanie bez choroby, a teda aj bez potreby liečby, čo zlepšilo kvalitu života chorých. Celkové prežívanie sa však významne nepredĺžilo. To pozorujeme až pri kombinovanej liečbe FA s inými cytostatikami.
Úplne nové možnosti prinieslo zavedenie monoklonových protilátok do liečby chronickej lymfatickej leukémie. Využívajú sa protilátky proti antigénom exprimovaným na povrchu B-Ly: protilátka anti-CD20 rituximab a anti-CD52 alemtuzumab. Najmä v kombinácii s cytostatikami sa darí dosiahnuť molekulové remisie choroby u významnej časti chorých. V tomto svetle nie je doterajšia stratégia „WW“, predovšetkým u vysokorizikových chorých, vždy namieste. Na rozdiel od minulosti vieme pacientovi poskytnúť liečbu, ktorá môže dosiahnuť kompletnú remisiu i na molekulovej úrovni. Krátkodobá liečba nemá navyše také mutagénne účinky. Diagnostika i liečba CLL by preto v súčasnosti mali prebiehať na vysoko špecializovaných pracoviskách, ktoré sú schopné zabezpečiť správnu stratifikáciu chorých i modernú liečbu. Časy, keď sa chorí s CLL mohli liečiť prakticky všade, kde im vedeli predpísať chlorambucil, sa skončili.
Kľúčové slová: chronická lymfatická leukémia – lymfoprolifera-tívne choroby – fludarabín – monoklonové protilátky – alemtuzu-mab – rituximab.
SUMMARY
Chronic lymphocytic leukemia (CLL) has been only a few years ago a disease without great treatment possibilities. CLL was a typical example, where less was sometimes more and where it was better not to do any harm at least, when we were not able to help. This is the principle of the „wait and watch“ (WW) strategy. Treatment with chlorambucil (CLB – an alkylating agent) was indicated only at disease progression. CLB was able to reduce the cell number, but a remission has been achieved only exceptionally. Uninterrupted treatment with CLB could have mutagenic effects and survival was not prolonged. Modern treatment with an antimetabolite Fludarabine (FA) has brought more remissions, longer periods without treatment and therefore better quality of life, but survival has not been prolonged. This has been observed only after combination of FA with other cytostatic drugs.
Monoclonal antibodies against antigens commonly expressed on CLL cells as Rituximab (anti-CD20) and Alemtuzumab (anti-CD52) are an example of targeted therapy against the tumour cells. Long term remissions could be achieved. Therefore the WW strategy is no more suitable for all CLL patients. At least for those in the high risk group earlier treatment can be beneficial. Diagnosis and treatment of CLL should be done nowadays only in specialized institutions, where complex diagnosis and modern therapy can be provided. Times, when CLL could be treated by any physician who could prescribe chlorambucil, have finished.
Key words: chronic lymphocytic leukemia – lympho-proliferative disorders – Fludarabine – monoclonal antibodies – alemtuzumab – rituximab.
Mikuláš HRUBIŠKO
Chronic lymphocytic leukemia II. Treatment (from chlorambucil to monoclonal antibodies)
(Z Katedry hematológie a transfúziológie FZŠŠ SZU, FNsP Bratislava, Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, Petržalka, vedúci doc. MUDr. Mikuláš Hrubiško, CSc.)
