SÚHRN

Formaldehyd (bezfarebný, ostro páchnuci plyn, ubikvitárny polutant životného prostredia) sa široko používa v priemysle, tiež na vedecko-výskumné účely. Anatómovia sú jeho účinkom tiež hojne vystavení. Karcinogenita formaldehydu sa skúma posledných 30 rokov. Na základe výsledkov 3 kohortových štúdií u priemyselných robotníkov z r. 2003 - 2004, v júni r. 2004 IARC (International Agency for Research on Cancer) reklasifikovala formaldehyd z potencionálneho karcinogénu (trieda 2A) na humánny karcinogén (trieda 1). Vzhľadom na uvedené by sa mali pri práci s ním dodržiavať špeciálne opatrenia. Na základe súčasne platnej slovenskej legislatívy prácu s formaldehydom upravujú Nariadenia vlády č. 355/2006, 356/2006, 357/2006, §23 zákona č. 163/2001 Zbierky zákonov o chemických látkach a chemických čiastkach a zákony č. 128/2002, 2/2002, 384/2002. Na ich základe sa formaldehyd v SR stále považuje len za možný karcinogén.

Záver: Z uvedeného vyplýva niekoľko záverov: 1. obmedzenie používania formaldehydu v životnom resp. pracovnom prostredí, 2. používanie rôznych účinných ochranných pracovných prostriedkov, 3. potreba právnej reklasifikácie formaldehydu v SR na humánny karcinogén (s ďalšími pracovno-právnymi dôsledkami), 4. pravidelné preventívne zdravotné prehliadky všetkých zamestnancov, ktorí s ním prichádzajú do kontaktu.

Kľúčové slová: formaldehyd - karcinogén.

What should we know about the work with formaldehyde?

ABSTRACT

Formaldehyde (colourless pungent-smelling gas, an ubiquitarian pollutant of environment) is widely used in the industry and for the scientific and research purposes. Anatomists are also strongly exposed to it. Carcinogenicity of formaldehyde was followed up about last 30 years. Based upon the results of 3 cohort studies of industry workers (published in 2003-2004) in June 2004 the IARC (International Agency for Research on Cancer) changed its evaluation from probably carcinogenic (class 2A) to carcinogenic to humans (class 1). According to this special pre-cautions should be taken while working with it. Based upon the Slovak Republic legislature the work with formaldehyde is ruled under the Government Rules No 355/2006, 356/ 2006, 357/2006, §23 of the law No 163/2001 Code of Laws about chemicals and chemical compounds and laws No 128/2002, 2/2002, 384/2002 and according to them formaldehyde is still regarded as only a probable carcinogen.

Conclusion. Several conclusions results from above mentioned facts: 1. restriction of formaldehyde use in environment, 2. use of various effective work protectives, 3. legal re-classification of formaldehyde into human carcinogen (with other legal subsequencies) in Slovakia, 4. regular health check-up of every workers with formaldehyde and its derivates.

Key words: formaldehyde - carcinogen.

Úvod

Formaldehyd (HCHO, chemicky: metanal) je bezfarebná tekutina s charakteristickým prenikavým zápachom. Je ubikvitárnym polutantom ovzdušia s výrazne dráždivými účinkami na dýchacie cesty, oči a pokožku (1), u senzitívnych jedincov môže spôsobiť alergickú reakciu. Široko sa používa v priemysle (výroba gumy, lepeného drevotrieskového nábytku) i na vedecko-výskumné účely (laboratóriá: baktericidum, fixácia tkanivových vzoriek (13), pitevné prevádzky: patológia, anatómia, balzamovanie matvol). Využíva sa hlavne v tekutej forme (na vedecko-výskumné účely ako tzv. formol, formalín, t. j. 40% roztok formaldehydu vo vode = 100% formol), je jednou z najpoužívanejších fixačných tekutín, keďže je pomerne lacný. Priemyselné využitie jeho derivátov je v tab. 1.

Formaldehyd sa môže nachádzať vo vdychovanom vzduchu v domácom aj pracovnom prostredí (2); je súčasťou smogu, výfukových plynov z áut, tabaku, plynových varičov, otvorených ohnísk, priemyselných hnojív, latexu, kože, papiera, drevotriesky, továrensky vyrábaných drevených výrobkov. Zdroje výparov formaldehydu v domácom prostredí znázorňuje obr. 1. Formaldehyd môžeme nájsť v potrave (konzervanciá), kozmetike (šampóny, kondicionéry, deodoranty, ústne vody, vlasové farby, pleťové krémy a make-upy, peny do kúpeľa, laky a peny na vlasy, zubné pasty, očné špirály, mastencový púder, lak na nechty), prostriedkoch v domácnosti (saponáty na riad, aviváž, krém na obuv, čističe kobercov, lepidlá a adhezíva, laky), v antiseptikách aj v liekoch. Do organizmu sa dostáva zväčša vdýchnutím (inhaláciou).

Zdravotné účinky expozície formaldehydu zahaňajú podráždenie očí, nosa, hrdla, dýchavičnosť a kašľanie, únavu, kožný rash (výsev), ťažké alergické reakcie. Vyššie koncentrácie formaldehydu u vnímavých ľudí môžu spustiť astmatický záchvat. Metabolizmus formaldehydu v ľudskom organizme znázorňuje obr. 2. V USA je vystavených účinkom formaldehydu cca 1,5 milióna pracovníkov a okolo 1 milióna v krajinách Európskej Únie (7).

Karcinogenita formaldehydu sa široko skúmala posledných 30 rokov a karcinogénny účinok formaldehydu v pokusoch na zvieratách je evidovaný približne už od r. 1987 (3). Údaje o jeho účinkoch na ľudí boli menej zrejmé. Avšak až v r. 2003 a 2004 sa publikovali výsledky 3 kohortových štúdií priemyselných pracovníkov a v júni roku 2004 IARC (International Agency for Research on Cancer - súčasť WHO) preklasifikovala formaldehyd z potenciálneho karcinogénu (trieda 2a) na ľudský karcinogén (1a) na základe asociácie s výskytom veľmi zriedkavej nazofaryngovej rakoviny. Niekoľko skorších štúdií balzamovačov, patológov a dve z troch neskorších kohortových štúdií predpokladali aj možnú spojitosť medzi expozíciou formaldehydu a výskytom leukémie. Táto informácia vyvolala širokú polemiku medzi výskumníkmi, avšak neskoršie výsledky túto spojitosť nedokázali potvrdiť (11).

In vitro pokusy na ľudských bunkových kultúrach odhalili cytotoxické aj genotoxické účinky v priamej závislosti od dávky. Molekulové zmeny zahaňajú účinok na formovanie a rýchlosť rastu kolónií, zmeny membránovej integrity, akumulácie vitálneho farbiva, úrovne koncentrácie voľných vápnikových iónov v cytozóle, nízku molekulovú hmotnosť, zmeny proteínových tiolov a štruktúry integrity DNA. Formaldehyd tiež ovplyvňuje rôzne enzýmové aktivity zúčastňujúce sa opravy DNA. Synergicky zvyšuje cytotoxický a genotoxický účinok iných agensov (zahaňajúc N-nitrózo zlúčeniny a ionizujúcu radiáciu). Tieto rôzne bunkové účinky formaldehydu korešpondujú s jeho zaradením ako rakovinu vyvolávajúcim agensom, avšak potvrdenie jeho účinkov na rakovinu orgánov vzdialených od miesta inhalácie vyvoláva potrebu výskumu aj mechanizmov jeho nepriamej toxicity (4, 6). Je zaujímavé, že najväčšia spojitosť sa dokázala v súvislosti s rakovinou nosohltana, pričom nosová dutina je prvým miestom kontaktu s najvyššou dávkou expozície inhalovaného formaldehydu (2- až 10-násobne v závislosti od frekvencie dýchania). V pokusoch na zvieratách (potkany, opice makak rhesus) to bol práve predný nos ako miesto najväčšieho výskytu neoplastických lézií. Možným vysvetlením tejto diskrepancie u ľudí je predpoklad určitej špeciálnej senzitívnosti sliznice oblasti nazofaryngu asociovanej s prítomnosťou Epsteinovho-Barrovho vírusu alebo spolupôsobiaca expozícia tabakovému dymu (5).

Stav sledovanej problematiky na Slovensku

V SR prácu s formaldehydom upravuje zákonná norma Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi (12). Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov chemickým faktorom pri práci (vrátane formaldehydu) podľa uvedeného nariadenia sú uvedené v tabuľke 2 a 3. Dodržiavanie najvyššie prípustných expozičných limitov nezabezpečí, že nevzniknú u vnímavých osôb alergické reakcie (12). Meranie koncentrácie formaldehydu v pracovnom ovzduší môžu na Slovensku vykonať len firmy, ktoré disponujú osvedčením ÚVZ SR na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie. Zoznam takýchto oprávnených osôb, resp. firiem je na internetovej stránke http://www.uvzsr.sk.

Meranie na objednávku môžu vykonať aj regionálne úrady verejného zdravotníctva. Cena jedného takéhoto merania na 1 - 2 odberových miestach bola (podľa kalkulácie r. 2007) cca 150 € aj s vypracovaním protokolu o meraní. Opakovanie merania by záviselo od toho, či by sa namerali prekročené koncentrácie danej škodliviny (9).

Podľa súčasnej platnej legislatívy na Slovensku formaldehyd je zaradený karcinogén kategórie 3 a nie ako dokázaný karcinogén. Podľa IARC (The International Agency for Research on Cancer) bol však formaldehyd už v roku 2004 zaradený medzi dokázané karcinogény (8, 10). O zaradení chemického faktora v pracovnom ovzduší medzi kancerogénne a mutagénne faktory sa rozhoduje podľa postupov zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov a v súlade s výnosom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 2/2002 Z. z. na vykonanie zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov (uverejnené ako oznámenie č. 384/2002 Z. z.). Pri novelizácii právnych noriem by naši zákonodarcovia mohli pamätať aj na preklasifikovanie formaldehydu do kategórie dokázaných karcinogénov. Zamestnanci pracujúci na pracovisku s expozíciou formaldehydu by mali byť v SR s účinnosťou od 1. júna 2006 kategorizovaní z hľadiska zdravotných rizík do pracovných kategórií podľa nariadenia vlády č.357/2006 Z. z. o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností (avšak podľa v súčasnosti platnej slovenskej legislatívy zatiaľ nie ako pracujúci s kancerogénom kategórie 3 a nie dokázaným karcinogénom, resp. mutagénom).

Záver

Z vyššie uvedených zdraviu škodlivých účinkov výparov formaldehydu na ľudský organizmus vyplýva, že v záujme ochrany zdravia pracovníkov najlepšou prevenciou by bolo vyhnúť sa akémukoľvek používaniu formaldehydu pri práci vôbec, v nevyhnutnom prípade používať čo najnižšie koncentrácie, zabezpečiť adekvátne pracovné ochranné prostriedky (masky, digestor a pod.) a dobré vetranie pracovného prostredia so zabezpečením aspoň občasného zmerania koncentrácie formaldehydu v pracovnom ovzduší akreditovaným laboratóriom resp. firmou. Zo strany pracovníkov samozrejme vyplýva povinnosť pravidelnej každoročnej kontroly vlastného zdravotného stavu v rámci preventívnych zdravotných prehliadok.

Zora HAVIAROVÁ, Peter KOVÁČ, Pavol FARKAŠ