• Juraj ŠTEKLÁČ, Milan PAVLOVIČ, Ján PODOBA, Ľudmila TREJBALOVÁ, Štefan HRUŠOVSKÝ,  Pavol BLAŽÍČEK, Klára HORNIŠOVÁ
• Rozdiel odpadu katecholamínov v moči za 24 hodín medzi mužmi a ženami s AH ako možná spolupríčina KV rizika
• Lek Obz, 59, 2010, č. 11, s. 436 – 443.

Súhrn

Úvod: Je známe, že kardiovaskulárne riziko pri artériovej hypertenzii u mužov je vyššie ako u žien. K rozdielu v tomto riziku by mohli prispievať katecholamíny ako pôsobky neuroendokrinného systému.

Cieľ práce: porovnať odpad katecholamínov v moči za 24 h u mužov a u žien s primárnou artériovou hypertenziou a posúdiť kardiovaskulárne riziko pri rozdielnom neuro­adrenergnom statuse.

Súbor a metódy: V prierezovej štúdii sme skúmali rozdiely v odpade katecholamínov medzi mužmi a ženami s artériovou hypertenziou alebo bez nej. Zostavili sme súbor 116 pacientov (44 mužov a 72 žien) priemerného veku 53 ± 15 rokov (muži 49 ± 16 rokov, ženy 55 ± 14 rokov). Z probandov malo 98 primárnu artériovú hypertenziu (37 mužov a 61 žien), bez artériovej hypertenzie bolo 18 subjektov (7 mužov a 11 žien). Súbor artériovej hypertenzie sme ešte rozčlenili na podsúbor s komplikáciami a orgánovými zmenami artériovej hyperten­zie a na podsúbor bez nich. Skúmali sme korelácie jednotli­vých parametrov vnútorného prostredia s nameranými hod­notami odpadu katecholamínov adrenalínu, noradrenalínu a dopamínu v moči za 24 hodín.

Výsledky: Celkovo sme zaznamenali vyššie odpady katecho­lamínov v moči za 24 h u mužov oproti ženám: noradrenalín 301 ± 188 oproti 239 ± 117 nmol/24 h (p < 0,00575), adrenalín 42 ± 26 oproti 26 ± 16 nmol/24 h (p < 0,0006234), dopamín 1668 ± 908 oproti 1378 ± 707 nmol/24 h (p < 0.01802). Najvýznamnejšie rozdiely boli v podsúbore artériovej hypertenzie s komplikáciami a orgánovými zmenami, kde odpad noradrenalínu v moči za 24 h bol u mužov 330 ± 200 a u žien 253 ± 123 nmol/24 h (p < 0,01494), adrenalín u mužov 42 ± 26 a u žien 27 ± 16 (p < 0,0007872), dopamín u mužov 1676 ± 913 a u žien 1292 ± 769 (p < 0,001404).

Závery: Výsledky tejto práce naznačujú možnú úlohu katecholamínov pri vyššom výskyte kardiovaskulárnych komplikácií a orgánových zmien pri primárnej artériovej hypertenzii u mužov oproti ženám. Uvedené zistenia môžu prispieť k vytvoreniu rozdielnych algoritmov antihypertenzív­nej liečby u mužov a u žien.

Kľúčové slová: artériová hypertenzia – katecholamíny – kardiovaskulárne riziko – muži – ženy.

Lek Obz, 59, 2010, č. 11, s. 436 – 443.

Difference in 24-hour urinary catecholamines excretions  between men and women with hypertension as a one etiology  of cardiovascular risk

Summary

Background: It is generally well-known that cardiovascular risk in subjects with artery hypertension is higher at men than at women. Catecholamines as the influence of endocrine system could contribute to this risk difference.

Aim of work: To show higher 24-hour urinary catecholamines excretions at men than at women, thus think about different neuroadrenergic stages.

Material and methods: In the study we investigated differences in 24-hour urinary catecholamines excretions between men and women with artery hypertension or without it. We completed a cohort of 116 patients (44 men and 72 women) of average age 53 ± 15 years (men 49 ± 14 years, women 55 ± 14years). 98 probands had primary artery hypertension (37 men and 61 women), 18 patients were without artery hypertension (7men and 11 women). Group with artery hypertension was subdivided into two subgroups. One with complications and organ changes of artery hypertension, the other occurred without changes. The characteristics on the basis of morphometric and laboratory biochemical parameters were performed and possible correlations were investigated. We measured catecholamines (adre­nalin, noradrenalin and dopamine) excretions in urine per 24 h.

Results: On the whole we recorded higher catecholamines excretions at men compared to women – noradrenaline 301 ± 188 nmol/24 h compared to 239 ± 117 nmol/24 h (p < 0.00575), adrenalin 42 ± 26 compared to 26 ± 16 (p < 0.0006234), dopamine 1668 ± 908 compared to 1378 ± 707 (p < 0.01802). After subdivision, significant differences in the subbgroup with artery hypertension with complications and organ changes were recorded, where noradrenalin was at men 330 ± 200 compared to women 253 ± 123 (p < 0.01494), resp. adre­naline 42 ± 26 compared to 27 ± 16 (p < 0.0007872), dopamine 1676 ± 913 compared to 1292 ± 769 (p < 0.001404).

Conclusions: Higher 24-hour urinary catecholamines excretions in men compared to women, mainly with patients suffering from artery hypertension with complications and organ changes, can indicate the higher part of catecholamines in the cardiovascular risk at artery hypertension at men compared to women, mainly at the stage of artery hypertension with complications and organ changes. Our conclusions can contribute to development of different guidelines of antihypertensive therapy between men and women.

Key words: artery hypertension, catecholamines, cardiovascular risk, men, women.

Lek Obz, 59, 2010, 11, p. 436 – 443.

Rozdiely v kardiovaskulárnom riziku medzi mužmi a ženami sú všeobecne známe. V poslednom období sa diskutuje o podiele katecholamínov a sympatikového ner­vového systému v neskorších štádiách artériovej hyperten­zie s orgánovým poškodením (7, 8, 12), nielen v jej prvopočiatkoch, a s tým spojenom kardio­vaskulárnom riziku (5, 6, 9, 20). Pohlavie sa zaraďuje medzi neovplyv­niteľné rizikové faktory vzniku artériovej hypertenzie a kar­diovaskulárneho rizika, je teda známy rozdiel vo výskyte medzi ženskou a mužskou časťou populácie (1, 10). Autori opísali signifikantne vyššiu koncentráciu plazmatických katecholamínov u mužov v porovnaní so ženami (4). Skúmali sme preto, či sú signifikantné rozdiely v odpade katecholamínov za 24 h medzi mužmi a ženami. Zistenie a preukázanie týchto rozdielov by takisto mohlo po­ukazovať na ich účasť na rozdielnom kardiovaskulárnom riziku medzi mužmi a ženami.

Súbor a metódy

Dizajn štúdie. Ide o prierezovú štúdiu, do ktorej boli zaradení pacienti s primárnou artériovou hyper­tenziou a probandi bez artériovej hypertenzie. Celý súbor bol rozdelený do troch podsúborov: 1. pacienti bez artériovej hypertenzie, 2. pacienti s artériovou hypertenziou bez komplikácií a orgánových zmien, 3. pacienti s artériovou hypertenziou s komplikáciami a orgánovými zmenami.

Charakteristika súboru. Súbor pozostáva z pacien­tov, ktorí boli v r. 2004 – 2006 hospitalizovaní na Endokrinologickom úseku I. internej kliniky NsP akad. Dérera (FNsP Bratislava) s podozrením na nadprodukciu katecholamínov, resp. na katecholamínmi podmienenú artériovú hypertenziu. Zaraďovacím kritériom súboru bolo predchádzajúce vylúčenie iných typov sekun­dárnych hypertenzií. Zo súboru boli vylúčení pacienti s dokázaným feochromocytómom a pacienti so známou nefropatiou, u ktorých nebolo jasné, akým spôsobom by sa redukcia obličkových funkcií mohla podieľať na zmene odpadu katecholamínov močom. V súbore sa zisťoval výskyt chronických komplikácií artériovej hypertenzie: hypertenznej angiopatie, hypertrofie ľavej komory a výskyt akútnych komplikácií: infarktu myo­kardu, náhlej cievnej mozgovej príhody, tranzitórneho ischemického ataku, kardiálneho zlyhania a hypertenz­nej krízy. Súbor pozostával z jednotlivcov s primárnou artériovou hypertenziou alebo bez primárnej artériovej hypertenzie, spolu zo 116 pacientov, z toho 44 mužov a 72 žien. Pacientov sme na základe klinických kritérií rozdelili na skupinu 74 pacientov s výskytom kompliká­cií primárnej artériovej hypertenzie (32 mužov a 42 žien), skupinu pacientov s primárnou artériovou hyper­tenziou bez komplikácií – 24 pacientov (5 mužov a 19 žien) a skupinu 18 pacientov bez artériovej hypertenzie tvorilo 7 mužov a 11 žien.

Stanovenie katecholamínov v moči za 24 hodín. Vo fáze vyšetrovania probandi nemali akútnu povahu akéhokoľvek chorobného stavu. Odpad katecholamínov močom/24 h sa stanovoval za podmienok, ktoré sa vyžadujú pre zber katecholamínov (2, 13), a liečba sa upravila tak, aby neinterferovala so zberom a výsledkom vyšetrovania katecholamínov – spomedzi antihyperten­zív sa volili blokátory kalciového kanálika a prazosín (17, 23, 25).

Diagnostika komplikácií. Diagnostika komplikácií primárnej artériovej hypertenzie sa robila podľa rele­vantných, anamnesticky zdokumentovaných údajov – zistenie komplikácií artériovej hypertenzie už v minulos­ti, zaznamenaných alebo nepotvrdených, ako je napr. tranzitórny ischemický atak, náhla cievna mozgová prí­hoda, hypertenzná kríza, zdokumentovaná hypertrofia svaloviny ľavej komory, hypertenzná angioretinopatia, vaskulárna nefroskleróza. Vyžadovalo sa, aby diagnózu angíny pektoris, infarktu myokardu či hypertenznej krízy stanovil internista alebo kardiológ. Pri náhlej cievnej moz­govej príhode alebo tranzitórnom ischemickom ataku sa zasa vyžadovalo potvrdenie diagnózy neuro­lógom. Z dokumentácie sa skúmala relevantnosť kritérií, na základe ktorých sa uvedené diagnózy stanovili.

Patologické zmeny očného pozadia vyšetroval oftal­mológ FNsP Bratislava oftalmoskopom Zeiss HO110. Nález sa vyhodnotil podľa klasifikácie Keitha-Wagenera-Bakera z r. 1939, ktorá sa dodnes najviac používa v očnom lekárstve (14, 15), spolu s klasifikáciou podľa Scheieho z r. 1953, ktorá umožňuje kvantifikovať zmeny spôsobené buď artériovou hypertenziou, alebo artério­sklerózou.

Mikroalbuminúriu, keďže môže byť dôsledkom inej choroby (napr. diabetu mellitu, choroby obličiek sui generis) a nie iba artériovej hypertenzie, sme posudzo­vali vždy i z tohto aspektu. Preto sme výskyt mikro­albuminúrie nepovažovali za limitujúci znak pre zara­denie pacientov do jednotlivých skupín.

Hypertrofiu steny ľavej komory srdca sme v práci hodnotili kvalitatívne podľa echokardiografického vy­šetre­nia. Klasifikovala sa podľa kritérií konsenzu ASE (American Society of Echocardiography) a EAE (Euro­pean Association of Echocardiography) z r. 2005. Pacienta vyšetroval na pracovisku Oddelenia funkčnej diagnostiky FNsP Bratislava ten istý špecialista – kardiológ. Vyšetrenia sa robili na ultrazvukovom prístroji HDI 1500 ATL Phillips.

Dôkaz aspoň jednej z komplikácií artériovej hyper­tenzie podmienil zaradenie pacienta do podsúboru artériovej hypertenzie s komplikáciami a orgánovými zmenami. Pacienti s primárnou artériovou hypertenziou bez dôkazu prejavov poškodenia vysokým krvným tlakom boli zaradení do skupiny bez komplikácií artériovej hypertenzie.

Morfometrické a laboratórne parametre. Pre cha­rakteristiku súboru sme urobili vekové rozloženie v jed­notlivých skupinách a porovnávali sme aj výšku tlaku krvi. Jednotlivé skupiny sme porovnali aj podľa BMI a podľa poruchy metabolizmu tukov, glykémie, kreati­nínu a klírensu kreatinínu, koncentrácií iónov. Vylučo­vacím kritériom bola hypoglykémia a bola potrebná koncentrácia iónov v krvi v referenčnom pásme. Na zaradenie pacienta do súboru sa vyžadovala nezávislosť koncentrácie katecholamínov od týchto faktorov.

Hmotnosť a výšku sme vyšetrovali na kalibrovanom hmotnostnom a výškovom meradle, ktoré bolo kalibrované v Slovenskej legálnej metrológii. Tlak krvi sme pacientovi zmerali v deň prijatia na oddelenie, po jeho upokojení a adaptácii na nové prostredie (3 h od prijatia). Postupovali sme na základe odporučení

ESH/ESC na meranie tlaku krvi (19). Tlak krvi sme merali ortuťovým sfygmomanometrom – ortuťovým stĺpco­vým tlakomerom Tonometer 40, Chirana, Stará Turá. Sfygmomanometer bol taktiež kalibrovaný spoloč­nosťou Slovenská legálna metrológia.

Cieľom biochemických vyšetrení bola snaha o potvr­denie bazálnych podmienok (absencia hypoglykémie a referenčná sérová koncentrácia iónov), úsilie o bližšiu charakteristiku súboru a jeho jednotlivých podskupín, zistenie prípadných korelácií v súbore. Spomedzi bio­chemických parametrov sme vyšetrovali koncentrácie kreatinínu, kalciémiu, natriémiu, kaliémiu, glykémiu, cho­lesterolémiu, LDL a triacylglycerolémiu. Biochemické vyšetrenia sa robili v laboratóriu Synlab, Limbová 5, Bratislava, ktoré je certifikované SAS. Odbery na vy­šetrenie sa urobili v 2. deň hospitalizácie pacienta o 6,00 h. Analyzovali sa na prístroji Dimension RxL Max, pre všetky uvedené biochemické vyšetrenia platí, že ide o spektrofotometrické vyšetrenia.

Vyšetrenie odpadu katecholamínov. Vo všetkých skupinách sme urobili zber moču/24 h na odpad katecholamínov (adrenalínu, noradrenalínu, dopamínu) a zisťovali signifikantné rozdiely. Vyšetrenie katecho­lamínov sa urobilo v laboratóriu TOPMED v Nemocnici ministerstva obrany v Bratislave kvapalinovým chroma­tografom Waters a Baseline (Waters – pumpa 510, autosampler Waters 717, colona C18 MicroBondPack 250 x 4,8 mm, detektor elektrochemický Waters 464, software Baseline 810, zachytenie na kysličník hlinitý na biorex). Laboratórium má akreditáciu SAS.

Štatistická analýza sa urobila programom „R“ (free­software) a programom jmp. Výsledky sa uvádzajú ako priemer a štandardná odchýlka (ak nie je v texte uvedené inak). Premenné boli logaritmicky transfor­mované pre štatistickú analýzu a boli aproximované normálnej distribúcii. Vzťahy medzi premennými sa vyšetrili kalkulovaním Pearsonovej korelácie, vykonala sa Bonferoniho redukcia. Na vyšetrenie vzťahov medzi premennými sa použila mnohopočetná regresná analýza. Rozdiely medzi mužmi a ženami sa vyšetrovali nepárovým T-testom. Výsledky sa korelovali vzhľadom na vek a pohlavie.

Zhoda jednorozmerných pravdepodobnostných premenných jednotlivých druhov katecholamínov v spo­mínaných troch skupinách pacientov bez rozlíšenia aj s rozlíšením pohlavia sa skúmala neparametrickým dvojvýberovým Kolmogorovovým-Smirnovovým testom, ktorý porovnáva empirické distribučné funkcie dvojíc skupín. Určili sa p-hodnoty pre obojstrannú aj jednostrannú alternatívu.

Výsledky

Súbor pozostával zo 116 pacientov, z toho 44 mu­žov a 72 žien. Podsúbor pacientov s primárnou arté­riovou hypertenziou s komplikáciami tvorilo 74 pacien­tov (32 mužov a 42 žien), podsúbor s primárnou artériovou hypertenziou bez komplikácií 24 pacientov (5 mužov a 19 žien) a podsúbor bez artériovej hyper­tenzie 18 pacientov (7 mužov a 11 žien). Početnosť členov súboru v prehľade je v tabuľke 1.

Početnosť žien je v súbore vyššia, a vyššia počet­nosť pacientov je v skupine s artériovou hypertenziou s komplikáciami. V tabuľke 2 – 5 sa uvádzajú morfometrické a biochemické parametre. Hodnotili sme ich v celom súbore, základných troch podsúboroch – u pacientov s artériovou hypertenziou s komplikáciami a orgánovými zmenami, s artériovou hypertenziou bez komplikácií a orgánových zmien, u pacientov bez artériovej hypertenzie.

Najvyšší priemerný tlak krvi sme zaznamenali v skupine artériovej hypertenzie s komplikáciami – systolický 156 ± 24 mm Hg a diastolický 95 ± 15 mm Hg. Najnižší priemerný tlak krvi bol v skupine bez artériovej hypertenzie – systolický 117 ± 10 mm Hg, diastolický 74 ± 7 mm Hg. Frekvencia srdcového rytmu, celkový cholesterol, triacylglyceroly, glykémia, nátrium, kálium, kalcium nevykazovali medzi jednotlivými základ­nými podsúbormi výraznejšiu variabilnosť v priemer­ných hodnotách. Najvyššie priemerné LDL (4,34 ± 0,92 mmol/l) a HDL (1,79 ± 0,07 mmol/l) sme zaznamenali v skupine bez artériovej hypertenzie, najnižšie priemer­né LDL 2,86 ± 1,14 mmol/l v skupine artériovej hypertenzie bez komplikácií, HDL 1,12 ± 0,29 mmol/l u pacientov s artériovou hypertenziou s komplikáciami. Najvyššiu priemernú hodnotu kreatinínu 79 ± 21 mmol/l a najnižšiu hodnotu klírensu kreatinínu 100 ± 35 ml/min sme zistili u pacientov s komplikáciami artériovej hypertenzie. Zostávajúce 2 podsúbory mali hodnoty podobné: 70 ± 13, resp. 69 ± 14 mmol/l, 124 ± 42, resp. 120 ± 47 ml/min.

Porovnaním parametrov u mužov a u žien sa vo väčšine priemerných hodnôt parametrov nezistili významné rozdiely, konštatujeme obdobné priemerné BMI, systolický a diastolický tlak krvi, frekvenciu srdcového rytmu, celkový cholesterol, LDL, klírens kreati­nínu, glykémiu, nátrium, kálium, kalcium. Priemerná sérová koncentrácia kreatinínu bola u mužov vyššia – 89 ± 20 mmol/l oproti 68 ± 15 mmol/l u žien, ale priemerný klírens kreatinínu je bez významného rozdielu – 118 ± 41 mmol/l, resp. 101 ± 38 mmol/l. U mužov sme zaznamenali nižšiu priemernú hodnotu HDL 1,08 ± 0,21 mmol/l a vyššiu priemernú hodnotu triacyl­glycerolov 1,52 ± 0,64 mmol/l, u žien boli zodpovedajú­ce hodnoty 1,34 ± 0,39 mmol/l a 1,18±0,58 mmol/l.

V tabuľke 5 sú parametre spracované na základe Pearsonovej analýzy s použitím Bonferoniho redukcie, opisujú sa tu z hľadiska vzájomných korelácií a ich korelácií s katecholamínami pomocou jednotlivých korelačných koeficientov. Významnosť korelácií je vy­jadrená pomocou p a je označená podľa legendy.

V našom súbore sme zaznamenali signifikantnú pozi­tívnu koreláciu odpadu adrenalínu s vekom (p < 0,036), odpadu noradrenalínu so systolickým aj diastolickým tlakom krvi p < 0,009, resp. p < 0,045. Tiež sme konštatovali pozitívnu koreláciu odpadu noradrenalínu s BMI (p < 0,0045) a glykémiou (p < 0,0405). Pri odpade dopamínu v našom súbore sme konštatovali pozitívnu koreláciu s vekom (p < 0,0045) a klírensom kreatinínu (p < 0,0045). V mnohopočetnej regresnej analýze boli zaradené tieto parametre: vek, pohlavie, BMI, systolický TK, diastolický TK, klírens kreatinínu, glykémia, celkový cholesterol, LDL, Na, K, Ca, nor­adrenalín, adrenalín, dopamín. Premenné teda boli

HT (hypertenzia) = vek * sex * BMI * sTK * dTK * clcrea * gly * chol.c * LDL * Na * K * Ca * NA * A * D

Z regresnej analýzy vyplynuli korelácie, a to odpadu noradrenalínu so systolickým (p < 0,004) a diastolickým (p < 0,02) tlakom krvi a odpadu dopamínu so systolic­kým (p < 0,009) a diastolickým (p < 0,008) tlakom krvi. Analýzy boli upravené s ohľadom na vek a pohlavie. Súbor sme teda mohli považovať za homogénny vo vzťahu k skúmaným parametrom aj z hľadiska rozdele­nia do jednotlivých podsúborov.

Výsledky odpadov katecholamínov nezaznamenali korelácie medzi jednotlivými katecholamínmi. V tabuľke 6 a 7 sú hodnoty katecholamínov: odpad noradreana­línu, adrenalínu a dopamínu v moči/24 h (nmol/24 h) v súbore, v podsúboroch a podľa pohlavia.

Zistili sme vyšší odpad katecholamínov v moči za 24 h u mužov oproti ženám v celom súbore aj vo všet­kých podsúboroch s výnimkou odpadu noradrenalínu a dopamínu v skupine žien s artériovou hypertenziou bez komplikácií, kde je tento rozdiel v prospech žien, ale nevýznamný. Signifikantne vyšší odpad katecho­lamí­nov u mužov oproti ženám sme zaznamenali v celom súbore a v podsúbore artériovej hypertenzie s kompli­káciami: pri noradrenalíne p < 0,01494, pri adrenalíne p < 0,0007872 a pri dopamíne p < 0,001404.

Diskusia

Do súboru sme zaradili pacientov bez artériovej hypertenzie alebo s primárnou artériovou hypertenziou, odoslaných pre nevyhovujúce hodnoty tlaku krvi a pre podozrenie z možnej nadprodukcie katecholamínov. Možno uvažovať, že nami zostavený súbor nemusí byť voči populácii plne reprezentatívny, ale vzhľadom na početnosť probandov, zhodnotenie sledovaných mor­fometrických a laboratórnach parametrov, na ich pri­rodzené hodnotové rozloženie v súbore a po korelácii výsledkov na vek a pohlavie môžeme konštatovať, že aproximácia vo vzťahu k populácii je pravdepodobne možná.

Istým limitujúcim faktorom v súbore by mohla byť nižšia početnosť mužov (44), hlavne v podsúbore artériovej hypertenzie bez komplikácií, čo by sa najskôr mohlo podieľať na znížení „sily“ štatistických analýz v tejto skupine.

Konštatovali sme, že v našom súbore je odpad katecholamínov v moči/24 h u mužov signifikantne vyšší ako u žien. To by mohlo podporovať aj tvrdenie z literatúry, že pri adrenalíne sú signifikantné rozdiely v plazmatických koncentráciách medzi kaukazskou popu­láciou žien a mužov alebo aj oproti ženskej populácii Afroameričanov (4). Rovnako bol opísaný signifikantne vyšší rozdiel mužov oproti ženám v odpade katecho­lamínov (noradrenalín, adrenalín) močom po korelácii na svalovú hmotu (21). Naproti tomu v štúdii so 577 honkonskými obyvateľmi čínskeho pôvodu s metabo­lickým syndrómom sa zaznamenali rozdiely medzi mužmi a ženami v odpade katecholamínov močom (noradrenalín vyšší u mužov, adrenalín u žien), avšak po stepwise regresii tieto zmeny nezáviseli od pohlavia (16). Možno konštatovať, že fyzické cvičenie môže zvyšovať sekrečnú adrenalínovú kapacitu nadobličky, pri čom existujú rozdiely medzi mužmi a ženami (27). Bola opísaná aj nižšia aktivita sympatikoadrenálneho systému u žien medzi pubertou a menopauzou oproti mužom v rovnakej vekovej skupine (11). Dá sa tiež konštatovať, že pohlavie hrá dôležitú úlohu pri stresovej reakcii (18). V experimentálnej štúdii sa zistilo, že chronický stres spôsobuje signifikantné zvýšenie plazmatických kon­centrácií katecholamínov u mužských probandov oproti ženským (24).

Naše výsledky súčasne naznačujú možný diferentný podiel katecholamínov na výskytoch komplikácií arté­riovej hypertenzie a na možný podiel na rozdielnom kardiovaskulárnom riziku medzi mužmi a ženami. V experimentálnej štúdii sa opísala vyššia náklonnosť k adrenalínom indukovanej dysrytmii u mužských pro­bandov (26). Tiež všeobecne platí, že zvýšená sympa­tiková aktivita môže prispievať k vývoju metabolických kardiovaskulárnych faktorov (22).

Je všeobecne známe, že v minulých obdobiach sa zvýšená aktivita sympatikoadrenálneho systému pova­žovala za rozhodujúcu v prvotných štádiách artériovej hypertenzie (v čase „mild hypertension“). Dnes sa pozornosť obracia k neskorším štádiám artériovej hypertenzie, spojeným s komplikáciami a orgánovými zmenami, hlavne s katecholamínmi indukovanou hyper­trofiou ľavej komory srdca (8). Nakoľko je všeobecne známy aj rozdiel v kardiovaskulárnom riziku medzi mužmi a ženami, je možné uvažovať aj o rozdielnom podiele neuroadrenergného systému na ňom. V štúdiách bola opísaná nezávislá asociácia so signifikantne vyšším odpadom noradrenalínu v moči/24 h u mužov s me­tabolickým syndrómom (3).

Poznanie rozdielov v sympatikoadrenálnom statuse medzi mužmi a ženami a spoluúčasti katecholamínov na artériovej hypertenzii (hlavne v jej neskorších štádiách) by mohlo priniesť nové pohľady na artériovú hypertenziu ako chorobu. Tiež by mohlo mať aj prínos vo vývoji nových terapeutických modalít, ako aj vplyv na tvorbu odporučených terapeutických postupov.

Záver

V našom súbore sme potvrdili signifikantný rozdiel v odpade katecholamínov v moči/24 h u mužov oproti ženám v podsúbore s artériovou hypertenziou s kom­plikáciami a orgánovými zmenami aj bez nich. U pa­cientov bez artériovej hypertenzie sme túto diferenciu nepotvrdili. Poznanie týchto rozdielov by mohlo prispieť k objasneniu rozdielneho kardiovaskulárneho rizika medzi mužmi a ženami a k vytvoreniu rozdielnych algoritmov antihypertenzívnej liečby u mužov a u žien. Táto problematika si vyžaduje ďalšie štúdium.

Literatúra

1.    BARRETT-CONNOR, E., STUENKEL, C.: Hormones and heart disease in women: Heart and Estrogen/Progestin Replacement Study in perspective. J Clin Endocr Metab, 84, 1999, s. 1848-1853.
2.    BOOMSMA, F., ALBERTS, G., van EIJK, L., MAN IN’T VELD, A.J., SCHALEKAMP, M.A.D.H.: Optimal collection and storage conditions for catecholamine measurements in human plasma and urine. Clin Chem, 39, 1993, s. 2503-2508.
3.    De PERGOLA, G., GIORGINO, F., BENIGNO, R., GUIDA, P., GIORGINO, R.: Independent influence of insulin, catecholamines, and thyroid hormones on metabolic syndrome. Obesity, 16, 2008, s. 2405-2411.
4.    GONZALES-TRAPAGA, J.L., NELESEN, R.A., DIMSDALE, J.E., MILLS, P.J., KENNEDY, B., PARMER, R.J., ZIEGLER, M.G.: Plasma epinephrine levels in hypertension and across gender and ethnicity. Life Sci, 66, 2000, s. 2383-2392.
5.    GRASSI, G.: Sympathetic and baroreflex function in hypertension: implications for current and new drugs. Curr Pharm Des, 29, 2004, s. 3579-3589
6.    GRASSI, G.: Sympathetic overdrive and cardiovascular risk in the metabolic syndrome. Hypertens Res, 11, 2006, s. 839-847.
7.    GRASSI, G., QUARTI-TREVANO, F., DELL’ORO, R., MANCIA, G.: Essential hypertension and the sympathetic nervous system. Neurol Sci, 29, 2008, Suppl 1, s. S33-S36.
8.    GRASSI, G., SERAVALLE, G., QUARTI-TREVANO, F.: The „neuroadrenergic hypothesis“ in hypertension: current evidence. Exp Physiol, 95, 2010, s. 581-586.
9.    GRASSI, G., SERAVALLE, G., QUARTI-TREVANO, F., DELL’ORO, R., ARENARE, F., SPAZIANI, D., MANCIA, G..: Sympathetic and baroreflex cardiovascular control in hypertension-related left ventricular dysfunction. Hypertension, 53, 2009, s. 205-209.
10.    HSIA, J.A.: Cardiovascular diseases in women. Med Clin North Am, 82, 1998, s. 1-19.
11.    KAJANTIE, E., PHILLIPS, D.I.: The effects of sex and hormonal status on the physiological response to acute psychosocial stress. Psycho­neuroendocrinology, 31, 2006, s. 151-178.
12.    KASSIM, T.A., CLARKE, D.D., MAI, V.Q., CLYDE, P.W., MOHAMED SHAKIR, K.M.: Catecholamine-induced cardiomyopathy. Endocr Pract, 14, 2008, s. 1137-1149.
13.    KEIICHI, M., AYAKO, S.: Effect of urine pH, storage time, and temperature on stability of catecholamines, cortisol, and creatinine. Clin Chemistry, 44, 1998, s. 1759-1762.
14.    KEITH, N.M., WAGENER, H.P., BARKER, N.W.: Some different types of essential hypertension: their course and prognosis. Am J Med Sci, 268, 1974, s. 336-345.
15.    KLEIN, R., KLEIN B.E., MOSS, S.E.: Hypertension and retinopathy arteriolar narrowing, and arteriovenous nicking in a population. Arch Ophtlamol, 112, 1994, s. 92-98.
16.    LEE, Z.S., CITCHLEY, J.A., TOMLINSON, B., YOUNG, R.P., THOMAS, G.N., COCRAM, C.S., CHAN, T.Y., CHAN, J.C.: Urinary epinephrine and norepinephrine interrelations with obesity, insulin, and the metabolic syndrome in Hong Kong Chinese. Metabolism, 50, 2001, s. 135-143.
17.    LOPEZ, L.M., THORMAN, A.D., MEHTA, J.L.: Effects of amlodipine on blood pressure, heart rate, catecholamines, lipids and responses to adrenergic stimulus. Am J Cardiol, 66, 1990, s. 1269-1271.
18.    LUNDBERG, U.: Stress hormones in health and illnes: the roles of work and gender. Psychoneuroendocrinology, 30, 2005, s. 1017-1021.
19.    Mancia, G., de Backer, G., Dominiczak, A., Cifkova, R., Fagard, R., Germano, G., Grassi, G., Heagerty, A.M., Kjeldsen, S.E., Laurent, S., Narkiewicz, K., Ruilope, L., Rynkiewicz, A., Schmieder, R.E., Struijker Boudier, H.A., Zanchetti, A., ESC Committee for Practice Guidelines (CPG): Vahanian, A., Camm, J., de Caterina, R., Dean, V., Dickstein, K., Filippatos, G., Funck-Brentano, C., Hellemans, I., Kristensen, S.D., McGregor, K., Sechtem, U., Silber, S., Tendera, M., Widimsky, P., Zamorano, J.L., ESH Scientific Council: Kjeldsen, S.E., Erdine, S., Narkiewicz, K., Kiowski, W., Agabiti-Rosei, E., Ambrosioni, E., Cifkova, R., Dominiczak, A., Fagard, R., Heagerty, A.M., Laurent, S., Lindholm, L.H., Mancia, G., Manolis, A., Nilsson, P.M., Redon, J., Schmieder, R.E., Struijker-Boudier, H.A., Viigimaa, M.: The 2007 guidelines for the management of arterial hypertension. J Hypertens, 25, 2007, s. 1105-1187.
20.    MANCIA, G., di RIENZO, M., GIANNATTASIO, C., PARATI, G., GRASSI, G..: Early and late sympathetic activation in hypertension. Scand Cardiovasc J, 47, 1998, Suppl., s. 9-14.
21.    MASI, C.M., RICKETT, E.M., HAWKLEY, L.C., CACIOPPO, J.T.: Gender and ethnic differences in urinary stress hormones: the population-based Chicago health, aging, and social relations Study. J Appl Physiol, 97, 2004, s. 941-947.
22.    PENESOVA, A., RADIKOVA, Z., CIZMAROVA, E., KVETNANSKY, R., BLAZICEK, P., VLCEK, M., KOSKA, J., VIGAS, M.: The role of norepinephrine and insulin resistance in an early stage of hypertension. Ann N Y Acad Sci, 1148, 2008, s. 490-494.
23.    PRESTON, R.A., O’CONNOR, D.T., STONE, R.A.: Prazosin and renal hemodynamics: Arteriolar vasodilatation during therapy of essential hypertension in man. J Cardiovas Pharmacol, 3, 1979,
s. 277-286.
24.    RENARD, G..M., SUÁREZ, M.M., LEVIN, G.M., RIVAROLA, M.A.: Sex differences in rats: effects of chronic stress on sympathetic system and anxiety. Physiol Behav, 85, 2005, s. 363-369.
25.    TAKEDA, S., UESHIBA, H., HATTORI, Y., IRIE, M.: Clinidipine, the N- and L-type calcium channel antagonist, reduced on 24-h urinary catecholamines and C-peptid in hypertensive non-insulin-dependent diabetes mellitus. Diabetes Res Clin Pract, 44, 1999, s. 197-205.
26.    TEPLITZ, L., IGIĆ, R., BERBAUM, M.L., SCHWERTZ, D.W.: Sex differences in susceptibility to epinephrine-induced arrhythmias.
J Cardiovasc Pharmacol, 46, 2005, s. 548-555.
27.    ZOUHAL, H., JACOB, C., DELAMARCHE, P., GRATAS-DELAMARCHE, A.: Catecholamines and the effects of exercise, training and gender. Sports Med, 38, 2008, s. 401- 423.

Juraj ŠTEKLÁČ, Milan PAVLOVIČ, Ján PODOBA, Ľudmila TREJBALOVÁ, Štefan HRUŠOVSKÝ,  Pavol BLAŽÍČEK, Klára HORNIŠOVÁ