- Boris RYCHLÝ, Miroslav ŽIGRAI
- Histologické zmeny v dvanástniku pri celiakii
- Lek Obz, 59, 2010, č. 10, s. 423 – 424
Histologické a histochemické vyšetrenie vzorky odobratej z tenkého čreva, napriek tomu, že mu obyčajne pri klinickom podozrení predchádza sérologické vyšetrenie protilátok proti tkanivovej transglutamináze a antiendomýziových protilátok, zostáva kľúčové pre definitívnu diagnózu celiakie. Vo väčšine prípadov stačí odber z hlbokej duodenoskopie (aborálne od Vaterovej papily), ktorý sa môže urobiť počas bežného gastrofibroskopického vyšetrenia.
Celiakia vytvára v dvanástniku charakteristický histologický obraz, ktorého základom je zmnoženie intraepitelových lymfocytov a postupná atrofia klkov. Treba ale zdôrazniť, že v žiadnom prípade nejde o zmeny patognomické. Akýkoľvek dlhodobý zápal spôsobuje atrofiu klkov a intraepitelová lymfocytóza sa vyskytuje pri veľkom množstve ďalších chorobných jednotiek (najčastejšou príčinou tzv. sekundárnej intraepitelovej lymfocytózy v dvanástniku je HP gastritída v antre). V týchto prípadoch (a pri diagnostike komplikácií celiakie, najmä črevného lymfómu) je indikovaný odber z distálnejších častí tenkého čreva pri jejunoskopii (1).
Fyziologicky je vilózno-kryptový index 4 – 5:1 (obr. 1) a malé množstvo intaepitelových lymfocytov, hlavne na báze krýpt, je normálnym nálezom (obr. 2). Názory na hraničné hodnoty intraepitelových lymfocytov sa menili, v súčasnosti sa za signifikantnú intraepitelovú lymfocytózu uznáva 25 lymfocytov/100 enterocytov. Histologickú klasifikáciu celiakie vypracoval Marsh (2), následne ju modifikoval Oberhuber (3). Kategória 0 je normálny nález a je rezervovaná pre dokázané celiakie pri bezlepkovej diéte. Typ 1 (infiltratívny typ), charakterizuje neporušená architektúra sliznice a signifikantná intraepitelová lymfocytóza. Na rozdiel od iných príčin možno pri celiakii pozorovať akcentáciu intraepitelových lymfocytov smerom k vrcholom klkov (obr. 3). Typ 2 je hyperplastický, predlžujú sa krypty, bez zreteľného skracovania klkov. Tento typ je veľmi zriedkavý. Deštruktívny typ 3 delíme podľa stupňa atrofie na kategórie A, B a C (obr. 4, 5, 6, 7) – parciálnu, subtotálnu a totálnu atrofiu. Pôvodná Marshova kategória 4 bola zrušená. V prípade Marsh 4 nálezov prevažne išlo o monoklonovú intaepitelovú proliferáciu lymfocytov, čo už patrí do problematiky non-Hodgkinových malígnych lymfómov. Pri nekomplikovanej celiakii a pri refraktérnej celiakii 1. typu intraepitelovo prevažujú lymfocyty CD8 nad lymfocytmi CD3, tvoria 50 – 100 % intraepitelových lymfocytov (obr. 8). Pokles CD8 pod 50 % sa považuje za aberantný imunofenotyp, 80 % takýchto prípadov predstavuje monoklonovú proliferáciu, ktorá je riziková, pravdepodobne ide o predstupeň rozvoja enteropatického T-bunkového lymfómu.
Literatúra
1. Huorka, M., Vyskočil, M., Lukáč, Ľ., Hvizdáková, A.: Význam jejunoskopie pri diagnostike celiakie. Endoskopie, 15, 2006, č. 4, s. 63-65.
2. MARSH, M.N., CROVE, P.T.: Morphology of the mucosal lesion in gluten sensitivity. Baillieres Clin Gastroenterol, 9, 1995, s. 273-293.
3. OBERHUBER, G., GRANDITSCH, G., VOGELSANG, H.: The histopathology of coeliac disease: time for a standardized report scheme for pathologists. Eur J Gastroenterol Hepatol, 11, 1999, s. 1185-1194.
Duodenal histological changes in celiac disease
Boris RYCHLÝ, Miroslav ŽIGRAI
