SÚHRN

Východiská: V predloženej štúdii sa skúmali parametre pH kože, kožný tuk a vlhkosť kože v súvislosti so saunovaním.

Metodika: Sauna bola aplikovaná 3-krát po sebe 15 minút s priemernou teplotou 89 °C a s relatívnou vlhkosťou 19 %, po parnom náraze aplikácia 200 ml vody v 13. minúte. Po každom pobyte v saune pacienti sa ochladzo­vali v bazéne s teplotou vody 13 °C. Po treťom pobyte odpočívali 1 hodinu na ležadle.

Materiál: U 22 mužov sme sledovali kožné parametre pred a po saunovaní, súčasne s telesnou teplotou, frekven­ciou srdca, krvným tlakom a s telesnou hmot­nosťou.

Výsledky: V súvislosti so saunovaním pri zvýšení telesnej teploty o 1,41 °C sa významne zvýšilo pH kože, ktoré ostalo zvýšené aj po hodine na siedmich meraných miestach. Vlhkosť kože sa významne nemenila. Naproti tomu došlo po saunovaní k významnému zníženiu kož­ného tuku, čo pretrvávalo ešte aj 1 hodinu. Frekvencia srdca sa významne zvýšila o 52,95/min., systolický krvný tlak sa signifikantne nezmenil a diastolický tlak výrazne klesol o 11,86 mm Hg, podobne ako telesná hmotnosť o 1,07 kg.

Záver: Saunovaním vyvolané zmeny kožných parametrov objektivizujú empiricky známe hygienické, kozmetické a preventívne účinky, ktoré sa využívajú aj na liečebné účely.

Kľúčové slová: kožné pH – kožný tuk – kožná vlhkosť – cirkulačné zmeny – kožná hygiena – kozmetika a liečba.

Lek Obz, 59, 2010, č. 7-8, s. 261-265

SUMMARY

Basis: Parameters of skin pH, skin fat and skin humidity in relation to sauna stay were investigated in this study

Methods: Sauna was applied 3 times consecutively, 15 min. each application, with average temperature of 89° C, with a steam impulse in the 13th minute with 200 ml of water. Subjects were cooled off after each sauna cycle in the pool with water temperature of 13° C. The subjects were relaxing for one hour on a deckchair after third sauna cycle.

Material: Skin parameters were observed in 22 men before and after sauna application, while the body temperature, heart rate, blood pressure and body weight were also monitored.

Results: pH of the skin measured on 7 places was significantly increased in relation to sauna application and increased body temperature by 1,41 °C, while the increase persisted also one hour after sauna application. Skin humidity did not change significantly. However, significant decrease of skin fat was observed after sauna stay, while the decrease persisted also one hour after the sauna application. Heart rate was significantly increased by 52,95 / min., systolic blood pressure did not change significantly and diastolic blood pressure decreased significantly by 11,86 mmHg, while the body weight also significantly decreased by 1,07 kg.

Conclusion: Changes of skin parameters induced by sauna application objectify empirically well-known hygienic, aesthetic and cosmetic preventive effects, which are used also therapeutically.

Key words: skin pH - skin fat - skin humidity - circulation changes - skin hygiene - cosmetics - therapy.

Lek Obz, 59, 2010, 7-8, p. 261-265

Úvod

Saunovanie od nepamäti slúžilo k základným hygienickým a spoločenským účelom. S jeho súčasnou renezanciou praktického používania potvrdzujú sa staré empirické skúsenosti aj v oblasti esteticko kozmetickej a medicínskej. Napriek tomu nemáme dostatok základ­ných informácií o mechanizmoch účinkov a niektoré závery priaznivých účinkov sa odvodzujú z iných teplotných experimentov. V predloženej štúdii sledovali sme niektoré parametre kože, ktoré by prispeli k objekti­vizácii dosahovaných efektov saunovania aj v medicínskej oblasti.

Súbor a metódy

Sledovali sme 22 mužov s priemerným vekom 36,5 rokov (27 – 48 rokov) a s body mass indexom 26,42 (19,6 – 36,4) po každom alebo po 3-krát opakovanom 15-minútovom pobyte v saune s parným nárazom v 13. min. (10 ml/m3 vody) s následným 5 minútovým ochla­dením v bazéne a po 60-minútovom odpočinku pri teplote 24 °C a relatívnej vlhkosti 40 %. Teplota sauny v mieste ležania bola 89 °C, relatívna vlhkosť 19 %, teplota vody v ochladzovacom bazéne bola 11,3 °C.

Merali sme hodnoty pH kože, kožného tuku a vlh­kosti kože na prístroji Corneometer CM 820 PC10, Sebumeter SM 810 PC a pH-Meter PH 900 PC (Courage a Khazaka). Merania sme uskutočnili na via­cerých konštantných miestach povrchu tela. Vnútornú teplotu tela sme merali termistorovým teplomerom pod jazykom pri zavretých ústach. Táto stúpla v priemere z 36,76 °C na 38,17 °C po saunovaní a po hodine odpočinku klesla na 36,68 °C. Štatistickú významnosť rozdielov nameraných parametrov sme hodnotili Fried­mannovým neparametrickým testom.

V prvej časti výskumu sme si skríningovo prevero­vali zmeny pH kože na rôznych miestach telesného povrchu vplyvom saunovania. Merali sme ho pred a ihneď po opustení potiarne, ďalej po následnom ochladení v bazéne a po 1 hodine odpočinku, a to na čele, hrudníku, ramene, zápästí ruky, bruchu, stehne a na priehlavku nohy. Získané výsledky znázorňuje tabuľka 1 a obrázok 1, na ordináte sú uvedené namerané hodnoty č. 1 pred saunou, č. 2, 4, 6 po 15-min. pobyte v potiarni, č. 3, 5, 7 po 5-min. ochladení v bazéne, č. 8 po 60 min. odpočinku. Hviezdičky udávajú štatistickú významnosť rozdielov p < 0,001 oproti východiskovým hodnotám pred saunovaním.

Štatistickým vyhodnotením nameraných hodnôt pH na rôznych miestach kože sme namerali najvýznamnej­šie zmeny na čele, hrudníku a bruchu, zatiaľ čo na ramene, ruke, stehne a nohách namerané zmeny sa štatisticky významne neprejavujú. Ostatné miesta ne­preukazujúce konštantné a významné zmeny zodpo­vedajú aj kvantitatívnemu anatomickému rozmiestneniu kožných adnexov, ktoré sa podieľajú na funkcii nami sledovaných parametrov.

Na základe uvedeného skríningu sme pristúpili ku komplexnému skúmaniu dôležitých fyziologických a ochran­ných kožných parametrov na najexpono­vanej­ších a nechránených miestach vplyvom vonkajšieho prostredia, t. j. na čele, pravom a ľavom líci. Sledovali sme pH kože, kožný tuk a vlhkosť kože, a to pred, tesne po skončení 3-násobného pobytu v potiarni s ná­sledným ochladením a po 60 min. odpočinku.

Zmeny pH kože na čele (tab. 2) po saunovaní sa významne zvýšilo oproti hodnote 5,05 pred na 6,50 tesne po saunovaní. P < 0,001, ktoré po 60 min. odpo­činku klesá, ale pretrváva na zvýšenej hodnote oproti začiatku na 5,50 s P <  0,002. Podobné zmeny vidíme na oboch lícach. Vpravo pred saunovaním hodnoty pH 5,30 stúpli na 6,60 tesne po saunovaní, štatisticky významne P < 0,004. Napriek trendu poklesu na hodnotu 5,75 po odpočinku je zvýšenie štatisticky významné s P < 0,003. Podobný trend vidíme aj na ľavom líci stúpnutie pH s 5,30 pred saunovaním na 6,60 tesne po, rozdiel s P <  0,003 ale po odpočinku napriek poklesu na 5,70 pretrváva zvýšené, hoci rozdiel nie je štatisticky významný.

Hodnoty kožného tuku (tab. 3) sa saunovaním me­nili opačným spôsobom. Tesne po saunovaní zaznamenali sme ich pokles z hodnoty 74,50 ?g/cm2 pred, na 28,00 po na pravom líci P < 0,001, ktoré sa po odpočinku temer nezmenili 27,50 ?g/cm2. Podobne zmeny poklesu sme zistili aj na ľavom líci, kde bol pokles z hodnoty 51,50 ?g/cm2 na 16,00 tesne po saune s tren­dom stúpa­nia po 60-minútovom odpočinku na hodnotu 17,50, ale oproti vyššej východiskovej hodnote je rozdiel štatisticky významný s P < 0,001. Najvyššie hodnoty kožného tuku boli na čele 107,50 ?g/cm2, ktoré tesne po saune vý­znam­ne poklesli až na 54,00, P < 0,004 a tie­to sa po od­počinku prakticky nezmenili 53,50 ?g/cm2 P < 0,001.

Prekvapivé výsledky sme zaznamenali v zmenách vlhkosti kože napriek masívnemu poteniu pri saunovaní (tab. 4). Vlhkosť kože na pravom líci pred saunovaním zo 100,00 sa významne nezmenila pri hodnote 103,00 po saune, podobne po odpočinku za 60 minút bola nevýznamná 98,00. Na ľavom líci zmeny taktiež nedo­siahli štatistického významu. Pred saunou boli 93,50, tesne po saune 108,00 a po hodine 98,50. Jedine na čele saunovaním zmeny dosiahli štatisticky hraničné zme­ny tesne po saune 113,00, P < 0.05 oproti výcho­diskovým hodnotám pred saunovaním 104,50, ale po hodine sa vrátili na východiskovú hodnotu 104,50.

Diskusia

Z množstva ochranných a fyziologických funkcií ko­že významnú úlohu zohráva ochrana pred chorobo­plodnými zárodkami (baktérie, plesne, vírusy, kvasinky a iné), vysokou a suchou teplotou, reguláciou pH, vylučovaním potu, tuku a iných látok a tvorbou ochranného povlaku (voda a tukové látky). Niektoré z nich sme sledovali hore uvedenými parametrami (12, 13).

Saunovanie sprevádza významné potenie na začiatku neviditeľné (perspiratio insensibilis) a neskôr viditeľné (perspiratio sensibilis). Potenie je najvýznamnejší faktor v termoregulácii, ale v priaznivej miere ovplyvňuje aj vlhkosť kože sprevádzanú príjemným pocitom sviežosti a hebkosti kože po saunovaní, ako aj zníženie telesnej hmotnosti (12). Na tejto skutočnosti sa spolupodieľa aj zvýšená tvorba mazových žliaz. Získané výsledky vlhkosti kože preukázali, že napriek zvýšenému poteniu v dôsledku termoregulačnej funkcie koža si udržuje fyziologické hodnoty vlhkosti. Hannuksela a Väämänen (8, 9) v experimente na zdravých osobách preukázali totožné výsledky.

Ako to vyplýva z dokumentovaných nálezov objektívne sa saunovaním preukázali významné zmeny v sledovaných parametroch kože. Východiskové hod­noty pH pred saunovaním sa pohybovali v kyslom fyziologickom rozsahu a tesne po saunovaní sa zazna­menal významný posun stúpnutia, ale stále udržal v kyslom rozsahu. Toto stúpnutie bolo prechodné a po hodinovom odpočinku sa vracia k východiskovým hodnotám.

V posledných desaťročiach zaraďovaním saunovania do liečebného programu chronických chorôb vychá­dzajúc z tradovaných ľudových liečiteľských skúsenosti a empirickými skúsenosťami, objektivizujú sa vedeckými metódami (4-6, 13). Skúmanú problematiku využitia v oblasti kožných chorôb s účinkami na urtikáriu sledovali mnohí autori (11, 21), tiež pri atopickej dermatitíde (9, 14, 15). Priaznivé účinky saunovania alergicko-detoxikačných účinkov na profesionálnu pra­covnú expozíciu preukázal Timko (19). Podobné skúse­nosti opisujú použitím saunovania v liečbe psoriázy Benca a spol., Stander a Steinsland (1, 22). Priaznivé účinky saunovaním zaznamenali v liečbe chronickej furunkulózy a zaradili ju do indikačného zoznamu Mikulášek a Richter (16, 17).

Literatúra

1.    BENCA, J. a kol.: Sauna v dermatológii a dermatokozmetike. In: MATEJ, M. a kol.: Sauna v prevencii a liečbe. Martin: Osveta, 1984, s. 228 – 245; 287 s.
2.    FRITZSCHE, W.: Das Sauna Bad. HENTSCHEL H.-D. (Hrsg.): Naturheilverfahren in der ärztlichen Praxis. Koel: Deutscher Ärzte-Verlag, 1991, s. 61-88.
3.    FRITZSCHE, W.: Schwitzen und Schweiß. Int Sauna-Arch, 10, 1993, č. 3, s. 87-99.
4.    GÚTH, A. a kol.: Vyšetrovacie a liečebné metodiky v rehabilitácii. Bratislava: Liečreh, 1998,  400 s.
5.    GÚTH, A.: Rehabilitácia a degeneratívne ochorenia. Rehabilitácia, 44, 2007, č. 2, s. 2.
6.    GÚTH, A., ZÁLEŠÁKOVÁ, J., MATEJ, M., ČELKO, J.: Thermotherapy and coxarthrosis. J Publ Health Soc Work, 12, 2008, č. 3, s. 37-43.
7.    HANNUKSELA, M., VÄÄNÄNEN, A.: The sauna, skin and skin diseases. Ann Clin Res, 20, 1988, č. 4, s. 276-278.
8.    HANNUKSELA, M., VÄÄNÄNEN, A.: The effect of sauna on normal and diseased skin. PLESSEN, J.A.M., ed. Proceedings of IX. International Sauna Congress Utrecht: De Nederlandse Saunavereinigung.1986, Paper No. 22.
9.    IDSON, B.: Water and Skin. J Soc. Cosm Chem, 24, 1973, s. 197-212.
10. ILLIG, L., PAUL, E., BRUCK, K., SCHWENNICKE, H.P.: Experimental investigation on the trigger mechanism of the generalized type of heat and cold urticaria means of climatic chamber. Acta Derm Vener (Stockh), 60, 1980, s. 373-380.
11. LOTMAR, R.: Untersuchungen über das pH der menschlichen Haut. Fundam Balneobioclimat, 1, 1959, s. 160-177.
12. MATEJ, M a kol.: Sauna v prevencii a terapii. Martin: Osveta , 1984, 288 s.
13. MATEJ, M. a kol.: Kožné lekárstvo a dermatokozmetika.  In: MATEJ, M a kol.: Sauna v prevencii a terapii. Martin: Osveta, 2005, 284 s.
14. MENGER, W., FRENZEL U.: Beeinflussung der Funktionen bei Kindern mit Neurodermatitis constitutionalis und Asthma bronchiale in der Sauna. Z Phys Med, 5, 1976, s. 13-18.
15. MENGER, W, MENGER, D., FRENZEL U.: Sauna-Bäder bei Kindern mit Asthma bronchiale und Neurodermatitis constitutionalis – Verträglichkeit und Wirkung. Sauna Arch, 3, 1973, s. 7-16.
16. MIKOLÁŠEK, A.: Sauna v našem živote. Praha: SNTL, 1972, 139 s.
17. RICHTER, R.: Wir baden in Sauna. Berlin; VEB Verlag Volk und Gesundheit; 1972, 86 s.
18. STANDER, M., STEINSLAND, B.: Psoriatiker in der Sauna. Hautartz, 34, 1983, č. 10, s. 512-514.
19. TIMKO, L.: Sauna – detoxikačná prevencia. Rehabilitácia, 1983, (Suppl.). Bratislava: Obzor; s. 236.
20. TEIR, H.: Die Sauna als zentrale Einrichtung der Volksverheilung in der finnischen Überlieferung. Sauna-Archiv, 1, 1980, s. 22-30.
21. UEHARA, M., TAKADA, T.: Use of soap in the management of atopic dermatitis. Clin Exp Dermatol, 10, 1985, s. 419-425.
22. VALTAKARI, P.: Die Entwicklung und Verbreitung der finnischen Sauna. Sauna-Arch, 8, 1978, č. 2, s. 11-17.
23. VALTAKARI, P.: The sauna and bathing in different countries. Ann Clin Res, 20, 1988, č. 4, s. 230-236.

Effects of sauna on skin pH, adipose and humidity characteristics of the skin

Miloš MATEJ, Anton GÚTH, Alojz KOCINGER, Svatoslav ORAVEC
(Z Katedry fyziatrie, balnelógie a liečebnej rehabilitácie, Slovenskej zdravotníckej univerzity,  Bratislava, vedúci prof. MUDr. A. Gúth, CSc., Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, rektor prof. MUDr. M. Karvaj, PhD., Slovthermae, Slovenských liečebných kúpeľov Diamant, Dudince, riaditeľ Ing. M. Kamenský, CSc., MPH a Rehabilitačnej kliniky Dahlener Heide, Schmannewitz, NSR, riaditeľ Dr. ekon. N. Thonig)