Trestný čin zabitia je zaradený do prvého dielu prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, v ktorej sú upravené skutkové podstaty trestných činov proti životu, pričom jeho podstatou je zabezpečiť ochranu života človeka pred jeho usmrtením, ku ktorému prišlo na následky ťažkej ujmy na zdraví alebo ublíženia na zdraví.
V ustanoveniach § 147 a § 148 sú upravené dve formy zabitia:
1. spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví s následkom smrti
2. spôsobenie ublíženia na zdraví s následkom smrti
Na spáchanie trestného činu zabitia Trestný zákon vyžaduje na jednej strane úmyselné konanie páchateľa, ktorý inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví alebo aspoň ublíženie na zdraví a na druhej strane mu svojim konaním sekundárne (následne) z nedbanlivosti spôsobil smrť. Na rozdiel od trestných činov úkladnej vraždy a vraždy, pri ktorých páchateľ chce (má úmysel) usmrtiť iného, pri trestnom čine zabitia konanie páchateľa smeruje k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví alebo aspoň k ublíženiu na zdraví, pričom usmrtenie iného si páchateľ neželal (smrť iného bola spôsobená ako sekundárny následok ťažkej ujmy na zdraví resp. ublíženia na zdraví).
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť). Pod smrťou sa podľa Trestného zákona rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).
Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví s následkom smrti
Kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem až desať rokov. Na vyvodenie zodpovednosti v tomto prípade Trestný zákon vyžaduje úmyselné konanie páchateľa, ktorý spôsobí inému ťažkú ujmu na zdraví a zároveň usmrtenie inej osoby z nedbanlivosti, ktoré vzniklo ako následok ťažkej ujmy na zdraví. Pod ťažkou ujmou na zdraví Trestný zákon rozumie len vážnu poruchu zdravia alebo vážnú chorobu, ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
(Pokračovanie v nasledujúcom čísle)
Karol TÓTH, Jozef TÓTH, Ivana PAGÁČOVÁ
(Z Katedry medicínskeho práva, Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave vedúci: prof. JUDr. K. Tóth, PhD., MPH)