SÚHRN

Ortuť je neodlúčiteľnou súčasťou životného prostredia vo všeobecnosti a v užšom zmysle slova každej zubnej ambulan­cie tak pri zhotovovaní nových amalgámových výplní, ako aj pri odstraňovaní starých. Vplyv ortuti na ľudský organizmus je častou témou mnohých diskusií. Článok uvádza vplyv ortuti na pacientov i ošetrujúci personál a spôsoby príjmu ortuti do ľudského organizmu. Opisuje orgány tela, v ktorých sa ortuť hromadí, a uvádza cesty jej uvoľňovania. Zaoberá sa problematikou ortuti uvoľňovanej z amalgámových výplní, vplyvom na celkový zdravotný stav ľudí prichádzajúcich do kontaktu s ortuťou a vyjadreniami popredných svetových organizácií.

Kľúčové slová: ortuť – amalgám – životné prostredie.

SUMMARY

Mercury is an indissolubleness part of environment in general and every dental office in the narrow sense the term so by amalgam fillings production as by removal old one. The mercury influence on human organism is frequent theme of many discussions. The article states mercury influence on patients also attending staff and then methods of mercury income into human organism. The article describes body organs in which the mercury cumulates and states ways of the mercury release. It deals with mercury releasing problems from amalgam fillings, influence onto overall health public conditions incoming in contact with mercury and comments foremost world organizations.

Key words: mercury, dental amalgam, environment.

Zloženie amalgámovej výplne

Amalgámy sa pripravujú zmiešaním ortuti s práško­vou zmesou kovov. Samotná zmes kovov pre zubné amalgámy nemá toxické účinky, tie však zmiešaním s ortuťou na plastickú hmotu obsahujú toxickú ortuť. Preto v štádiu, kým sa vytvorí väzba ortuti na zmes kovov, prejavuje amalgám isté toxické vlastnosti. Po dokončení týchto reakcií, keď je už ortuť viazaná v intermetalických zlúčeninách, nepôsobí amalgám toxicky. Základnými prvkami každého amalgámu sú Ag, Sn, Cu, a Hg. Všetky ostatné prvky – zinok, stopy zlata a platiny – hrajú vedľaj­šiu úlohu. Fluór ako prísada sa nachádza vo fluoridova­ných amalgámoch.

Ortuť a jej účinky na organizmus

Ortuť, latinsky hydrargyrum, je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosferických podmienok v kvapalnom stave. Ortuť poznali už Féniča­nia, Kartáginci, Gréci a Rimania. Ortuť existuje v 3 for­mách: ako elementárna ortuť (Hg0), anorganické soli ortuti (Hg+ a Hg2+) a organická ortuť. Nachádzame ju v rôznych chemických i fyzikálnych formách.

Účinky ortuti na ľudský organizmus sú známe už mnoho storočí. Toxicitu ortuti a jej zlúčenín opísal Theophrastus z Erestu už 380 rokov pred naším letopočtom.

Ortuť a jej organické zlúčeniny sa ešte v 30. rokoch 20. storočia používali per os pri liečbe niektorých infekčných chorôb, vo forme mastí na lokálnu aplikáciu pri kožných chorobách alebo syfilise. Prakticky nie je známy žiadny pozitívny účinok ortuti na človeka a ortuť nepatrí ani medzi stopové prvky. Vzhľadom na jej značné rozšírenie v celej ekosfére je možné predpokladať, že človek i ďalšie živočíchy sa záťaži ortuťou do istej miery prispôsobili, čo však nevylučuje riziko intoxikácie.

Biologické účinky ortuti a jej zlúčenín sú dané hlavne jej afinitou k síre a ?SH skupinám. Ortuť sa môže viazať na ?SH skupiny bielkovín, biologických membrán alebo enzýmov. Vyvoláva zmenu permeabilnosti bunkových membrán a poškodzuje vnútrobunkové enzýmy. V toxic­kom pôsobení ortuti a jej anorganických a organických zlúčenín na organizmus sú podstatné rozdiely. Jedna forma ortuti však môže prechádzať do inej formy.

Z hodnotenia uverejneného v monografii IARC (The International Agency for Research on Cancer) v r. 1993 vyplýva, že dosiaľ neexistujú dostatočné dôkazy o kar­cinogenite ortuti a jej zlúčenín pre človeka ani o kar-

cino­genite kovovej ortuti pre zvieratá. Žiadne epide-miologic­ké štúdie ani pokusy na zvieratách nedokázali teratogén­ny účinok ortuti.

Elementárna ortuť (Hg0) je pri laboratórnej teplote kvapalná, prechádza však do plynného skupenstva. Ďalej sa vyskytuje v iónovej forme ako Hg2+ a Hg2+. V prírode sa navyše vyskytujú organické zlúčeniny ortuti, napr. metylortuť. Vo všeobecnosti je elementárna ortuť najmenej toxická a organická ortuť je najväčšmi toxická (4, 7, 11).

Ortuť je neodlúčiteľnou súčasťou životného prostredia. Vulkanickou činnosťou, zvetrávaním, eróziou pôdy a priemyselnou produkciou sa do prostredia ročne uvoľňuje 5000 až 10 000 ton ortuti (WHO). Priemyselné využitie ortuti je na ústupe, takže sa zaťaženie životného prostredia znižuje. Odhaduje sa, že stomatológovia v Európskej únii spotrebujú približne 125 ton ortuti, pričom každoročne zhotovia viac ako 200 miliónov amalgámových výplní. Množstvo ortuti v amalgámových výplniach v ústach pacientov Európskej únie predstavuje ako celok viac ako 1100 ton ortuti (21, 24).

Potravinovým reťazcom sa ortuť dostáva do organizmu najčastejšie v organickej forme (ryby, mäso). Prijímame taktiež anorganickú ortuť. Údaje o dennom príjme ortuti sa líšia v závislosti od geografickej polohy a stravovacích návykov. Svetová zdravotnícka organizácia udáva priemerný príjem anorganickej ortuti 4,3 mg/24 h a 2,4 mg metylortuti z rýb za deň. Podiel organickej ortuti pritom predstavuje 1,6 – 2,4 mg denne. Dentálny amal­gám sa podieľa na celkovom príjme ortuti človekom 5 – 20 percentami.

Pacient je zaťažovaný rôznymi formami ortuti. Kovová kvapalná ortuť, ktorá sa používa pri miešaní amalgámu, má toxikologicky len zanedbateľný význam, pretože táto forma ortuti je biologicky indiferentná. Vo vode, rovnako i v žalúdočnej šťave je prakticky nerozpust­ná. Samovražedné pokusy po jej prehltnutí, ako aj pri i. v. aplikácii sú zväčša neúspešné. Týmto spôsobom sa resorbuje len 1 % použitej ortuti.

Plynná elementárna ortuť sa naproti tomu zjavuje pri spracovaní a preparácii amalgámu. Avšak i z definitív­ne stuhnutej amalgámovej výplne sa vo veľmi malom množstve uvoľňujú výpary ortuti, ktoré sa môžu vdých­nuť. Pľúcna resorpcia je veľmi výdatná, pary ortuti prenikajú do krvi pľúcnou membránou, pravdepodobne jednoduchou difúziou. Inhalovaná ortuť sa cez pľúca dostáva do krvi (cca 80 %) a oxiduje sa na Hg2+. V elementárnej forme však môže prestúpiť cez hematoencefalickú bariéru, dostať sa do mozgu a až tam sa oxidovať. Cez túto bariéru sa už späť do krvi nedosta­ne. Resorbovaná Hg0 sa v ionizovanej forme (Hg2+) vylučuje obličkami a sčasti aj stolicou. Priemerný biologický polčas sa pohybuje okolo 60 dní. V obličkách a v niektorých oblastiach mozgu však dochádza k aku­mulácii ortuti.

Ióny anorganickej ortuti, ktoré sa zjavujú pri korozívnych procesoch, pri žuvaní (abrázii) a pri odvŕta­vaní starých amalgámových výplní, sú následne prehltnu­té so slinami. V gastrointestinálnom trakte sa resorbuje 7 – 10 % prehltnutého množstva ortuti. Ióny ortuti nie sú rozpustné v tukoch, majú však vysokú afinitu k –SH skupine. Anorganická ortuť sa po prijatí nemetyluje a usadzuje sa v bunkách pečene a obličiek.

Metylovaná ortuť, ktorá sa prijíma výhradne potravou, sa v tráviacom trakte resorbuje na 90 %. Je lipofilná, viaže sa na erytrocyty a rozptyľuje sa takmer rovnomerne po celom tele. V orgánoch sa sčasti de­metyluje na Hg2+. Metylovaná ortuť je výrazne toxickejšia než anorganická. Cieľovým orgánom je i v tomto prípade mozog.

Polčas vylučovania ortuti z tela závisí od orgánov, z ktorých sa má vylúčiť. Prvá fáza vylúčenia z krvi má polčas 2 – 4 dni a predstavuje vylúčenie 90 % prijatej ortuti. Polčas druhej fázy je 15 – 40 dní. Ortuť, ktorá sa dostala do obličiek, mozgu, štítnej žľazy alebo hypofýzy, má polčas vylúčenia i niekoľko rokov. Vysoká koncentrá­cia ortuti v štítnej žľaze a v hypofýze sa zistila u zubných lekárov a zubných inštrumentárok, i keď už pred mnohý­mi rokmi ukončili profesionálnu expozíciu (21). Ortuť sa z organizmu vylučuje hlavne močom a stolicou, ale i potom a slinami. U piatich dobrovoľníkov, ktorí 11 – 21 minút inhalovali pary Hg197, sa najvyššie koncentrácie namerali v obličkovej oblasti. Z organizmu sa ortuť vylučuje pozvoľne, má dlhý fyziologický polčas rozpadu (4 – 5 týždňov). Medzi skupinou ľudí s amalgámovými výplňami a kontrolnou skupinou bez nich sa nezistili rozdiely vo funkcii obličiek.

Ortuť sa ukladá aj vo vlasoch, nechtoch a slinách. Koncentrácia ortuti v krvi, v moči, vlasoch, nechtoch a slinách sa využíva na biologickú detekciu ortuti. Množstvo ortuti v krvi je skôr ukazovateľom čerstvej expozície, množstvo ortuti vo vlasoch je ukazovateľom integrovanej expozície. Po skončenej expozícii parami ortuti je jej vylučovanie veľmi pomalé a nepravidelné a môže trvať mnoho mesiacov až rokov. Ortuť nachádzame nielen v moči a v krvi, ale i v slinách. Slina na povrchu výplne tvorí ochranný film, ktorý bráni odparovaniu ortuti a obsahuje jednu desatinu ortuti, ktorá sa nachádza v krvi a moči. Organizmus pacientov s amalgámovými výplňami prijme denne asi 1 ?g ortuti.

Zvýšené riziko kumulácie ortuti v organizme je nepochybne u pracovníkov zubných ordinácií. Kumulácia nastáva pri nesprávnej príprave a spracovaní amalgámo­vej výplne. Pri leštení a odpreparovávaní amalgámových výplní za sucha sa preukázateľne zvyšuje množstvo ortuti v ovzduší, čím sa zaťažuje tak pacient, ako aj personál stomatologickej ordinácie.

Pre pracovne exponované osoby, teda nie pre dlhodobú expozíciu obyvateľstva ortuťou, boli stanovené tolerovateľné hranice, pri prekročení ktorých je nutné počítať s chronickotoxickými symptómami. Maximálna prípustná koncentrácia ortuti podľa SZO na pracovisku je 100 ?g/m3, hodnota biologickej tolerancie ortuti na pracovisku je 200 ?g/l pre moč a 50 ?g/l pre krv. Novšie existujú dôkazy, že u citlivých osôb sa zjavujú prvé účinky zvýšenej expoxície ortuti bez rozpoznateľ­ných chorobných príznakov už pri nižších hodnotách, najmä ak sú títo ľudia v práci exponovaní dlhodobo. Exaktný vzťah dávka/účinok teda nie je možné uviesť (8). Výsledky testov, uskutočnených Krönckenom a spo­luprac. na 4 testovaných skupinách osôb (obr. 1, 2), ukazujú, že zubní lekári a sestry i napriek každodennému vystaveniu pôsobenia amalgámu nie sú ortuťou príliš zaťažení (22).

Stolica ako hlavná cesta exkrécie ortuti z organizmu môže slúžiť ako vhodný biomarker expozície človeka. Koncentrácia ortuti v stolici je značne vyššia u pacientov s čerstvo zhotovenými amalgámovými výplňami v po­rovnaní s koncentráciou pred ošetrením. Prechodne vyššie koncentrácie ortuti v stolici po odstránení amalgámových výplní sú spôsobené zvýšenou expozíciou v priebehu vykonávania tohto úkonu (tab. 1) (10).

Prestup ortuti placentou, ovplyvnenie prenatálneho vývoja jedinca, ale i množstvo ortuti v materskom mlieku závisia od typu chemickej zlúčeniny, od spôsobu užitia, množstva, dĺžky a časového priebehu expozície, ale aj od množstva a spôsobu miešania. Prestup ortuti cez túto bariéru alebo cez mliečnu žľazu do mlieka môže byť obmedzený selénom. Pri zvýšenej expozícii matiek ortuťou dochádza i napriek relatívne nízkej koncentrácii v mlieku k zvýšenej akumulácii ortuti v krvi dojčiat. Metylortuť prechádza cez placentu a hematoencefalickú bariéru veľmi ľahko. Jednotlivé zlúčeniny ortuti sa značne líšia spôsobom a množstvom vstrebávania. Z dôvodu zabránenia expozície plodu ortuťou sa neodporúča ošetrenie chrupu amalgámovou výplňou v priebehu tehotenstva a z podobných dôvodov i v priebehu laktácie. Neodporúčajú sa v tomto období ani výmeny funkčných amalgámových výplní za výplne nekovové. Konzultácia celkového zdravotného stavu tehotných žien a dojčiacich matiek s gynekológom s ohľadom na odloženie záťaže organizmu ortuťou pri stomatologickom ošetrení by sa mala stať celkom rutinnou pri tímovej starostlivosti o mat­ku a dieťa (3).

Stále viac pacientov prisudzuje zhoršenie svojho celkového zdravotného stavu toxikologickému účinku ortuti v amalgáme. Mnohé štúdie ukázali, že zväčša ide o psychosomatické problémy, ktoré netreba brať vážne – nesúvisia s amalgámom (1, 9, 15, 18). U psychicky labilných pacientov môže viera v škodlivosť amalgámo­vých výplní vo vlastnom chrupe viesť k zmenám zdra­votného stavu. Napriek tomu, že odstránenie amalgámu z ústnej dutiny nemá priamy liečebný účinok na zdravotný stav ľudského organizmu, môže sa vplyvom placebo­efektu dosiahnuť u niektorých pacientov zlepšenie celkového stavu, či dokonca vymiznutie symptómu. Na druhej strane výsledky sedemročnej nórskej štúdie (Nóri sú známi odporcovia amalgámu) na pacientoch nepotvr­dili hypotézu, že výmena amalgámových výplní zlepší zdravotné ťažkosti pacientov (19).

Väčšina súčasnej populácie má v ústach amalgámo­vé výplne a napriek tomu sa cíti zdravá. Nie je známe, že by amalgám prítomný v ústach bežne spôsoboval cho­roby, a ešte menej to, že by odstránenie amalgámu choroby pacientov vyliečilo. Neexistuje doteraz žiadny vedecký dôkaz, ktorý by dával do súvislosti prítomnosť amalgámových výplní v ústach pacientov s akoukoľvek špecifickou chorobou, s výnimkou veľmi zriedkavých lichenoidných lézií na bukálnej sliznici u pacientov precitlivených na ortuť v dentálnom amalgáme. Pri kontakte amalgámu s inými kovovými materiálmi, ale i pri kontakte čerstvej amalgámovej výplne so starou sa môže zjaviť kovová chuť v ústach a vnímanie elektrických javov na základe krátkodobých elektrochemických dejov (orálny galvanizmus). Po vytvorení pasívnej vrstvy na povrchu výplne príznaky zväčša odznejú (12).

Ortuť a jej zlúčeniny v životnom prostredí

Ekológia je v súčasnosti stredobodom pozornosti obyvateľov na celom svete. Rôzne ekologické poznatky, ale i rozmanité ekologické opatrenia sa publikujú vo všetkých informačných prostriedkoch a stávajú sa ná­metom častokrát rozporuplných diskusií. To všetko, ale najmä časté zmienky o nepriaznivom vplyve životného prostredia na naše zdravie, stúpajúca koncentrácia jedovatých látok v ovzduší, narastajúca dopravná premávka, smog, počet osôb postihnutých civilizačnými chorobami a ďalšie faktory nepriaznivo ovplyvňujú psychiku obyvateľstva. Medzi obyvateľmi vzniká pocit nedôvery. Často nekriticky prijímajú akékoľvek správy spochybňujúce zdravotnú nezávadnosť lieku alebo liečebných postupov a nekriticky zvýhodňujú alternatívne medicínske postupy či vedecky neoverené postupy laických liečiteľov. Niet preto divu, že časť obyvateľov prijala priaznivo správy o zdravotnej a ekologickej škodlivosti amalgámu, najmä ak sa im ako alternatíva ponúka esteticky výhodnejší výplňový materiál.

S ekologickou problematikou súvisí i predpokladané zvýšené zaťaženie obyvateľstva ortuťou v blízkosti krematórií a cintorínov. Amalgámové výplne sa považujú za zdroj zvýšenej koncentrácie ortuti v blízkosti krema­tórií počas kremácie zosnulých s amalgámovými výplňa­mi. Na odparenie všetkej ortuti z amalgámových výplní je potrebná teplota viac ako 800 °C. Podľa stanoviska WHO z r. 1991 je však zložité odhadnúť celkové množstvo pár ortuti uvoľnených z krematórií kvôli nepoznaniu dentálneho statusu, doby úmrtia, ale i frekvencie činnosti krematória. Zvýšená koncentrácia ortuti v blízkosti krematórií sa môže znížiť odstránením amalgámových výplní pred samotnou kremáciou, čo je neprijateľné v praxi. Alternatívou je zachytávanie plynných emisií ortuťových pár pomocou selénových filtrov. Uvedenou problematikou sa zaoberajú aj inštitúcie Európskej únie. Vzhľadom na to, že SR je členom EÚ, likvidácia amalgá­mu ako odpadu je daná zákonom (odlučovač amalgámu, recyklácia amalgámových zvyškov atď.), aby sa mini­malizovali ekologické riziká.

Častejšie ako z dentálneho amalgámu sa do životného prostredia dostáva ortuť v priebehu jej výroby a spracovania, pri spaľovaní fosílnych palív, rôznymi od­padmi i pracovnými postupmi v priemysle a v poľnohos­podárstve, hlavne s intenzívnym využívaním pesticídov. Závažným zdrojom sú tepelné elektrárne, ktoré vo forme pár emitujú do atmosféry 99 % ortuti obsiahnutej v uhlí. Odhaduje sa, že týmito mechanizmami sa do životného prostredia dostane 10 tisíc ton ortuti za rok.

Z hľadiska percentuálneho zastúpenia sa pred­pokladá, že 25 % ortuti sa spotrebuje na výrobu elektród, 20 % na výrobu elektrických zariadení, 15 % na výrobu farbív, 10 % na výrobu meracích a kontrolných zariadení, 5 % v poľnohospodárstve, 3 % v zubnom lekárstve, 2 % v laboratóriách a 20 % sa vynaloží na vojenské účely. Priemyselné využitie ortuti je však na ústupe, takže zaťaženie životného prostredia sa znižuje.

Ortuť v amalgámovej výplni

Už niekoľko rokov sa vedie diskusia, či vplýva amal­gám na celkové zdravie pacientov (5, 23). Amalgámové výplne uvoľňujú malé množstvá ortuti, evidentne nedostatočné na to, aby vyvolali systémové zdravotné poruchy (2, 16, 17, 20, 25). Ortuť z dentálnych amalgá­mov nie je možné jednoznačne spájať s poškodením obličiek, s Alzheimerovou chorobou, sklerózou multiplex a inými chorobami centrálneho nervového systému, „chorobou z amalgámu“, mentálnymi poruchami, poškodením imunitného systému, zvýšenou rezistenciou na antibiotiká alebo škodlivými účinkami na reprodukčné funkcie človeka (6).

Zubní lekári, ktorí sú pri zhotovovaní alebo odstraňovaní amalgámových výplní profesionálne exponovaní ortuti, nevykazujú poruchy v reprodukcii alebo iné systémové zdravotné poškodenia. Spomenutý fakt platí za predpokladu, že personál zubnej ambulancie ovláda a dodržiava bezpečnostné predpisy, súvisiace s manipuláciou s ortuťou a s amalgámom. Prednosť treba dávať kapsulovanému amalgámu, v ambulancii mať funkčné odlučovače ortuti a dodržiavať pracovno-bezpečnostný hygienický režim na pracovisku. Dôležité až nevyhnutné je používanie vodného chladenia pri odpreparovávaní starých amalgámovových výplní a pri leštení amalgámu.

Všetky seriózne svetové stomatologické organizácie a vysoké školy bez akýchkoľvek komerčných záujmov podporujú amalgám ako efektívny a bezpečný výplňový materiál, ak odhliadneme od estetického hľadiska. V správe US Public Health Service a US Food and Drug Administration (2002) je stanovené, že amalgámové výplne, napriek uvoľňovaniu malého množstva ortuti nemajú negatívny účinok na zdravie človeka. Správy o vzťahu amalgámových výplní k nešpecifickým symptó­mom, prípadne o vymiznutí týchto symptómov po odstránení amalgámovej výplne, boli vyhodnotené ako nešpecifické. Alergické reakcie na amalgám sú podľa tejto správy vzácne (13). American Dental Association pokladá dentálny amalgám za bezpečný, efektívny a ekonomicky výhodný výplňový materiál. Amalgám ani podľa tejto spoločnosti nepredstavuje ohrozenie zdravia pacientov. Rovnako Canadian Dental Association uzatvá­ra diskusiu o amalgáme konštatovaním, že amalgámy nespôsobujú otravy ortuťou, ani iné chronické ťažkosti pacientov.

Hoci stanoviská medzinárodne uznávaných organi­zácií, ako sú SZO a FDI, obavy z nežiaducich účinkov amalgámu odmietli, kampane v informačných prostried­koch ovplyvnili v niektorých štátoch verejnú mienku a spôsobili, že sa pacienti dožadovali ošetrenia tzv. alter­natívnymi materiálmi – kompozitnými alebo skloiono­mérnymi výplňami. Najďalej sa v tomto kritickom prístupe dostali škandinávske štáty. V Nórsku je od roku 2008 zakázané používanie dentálneho amalgámu, okrem výnimočných prípadov, kedy je pacient alergický na kompozity, alebo keď sa sanácia chrupu uskutočňuje v celkovej anestézii. Vo Švédsku a v Dánsku je vypraco­vaný program postupného vylúčenia amalgámu, a to v časovom horizonte spracovanom podľa vekových skupín pacientov. Taktiež vo Fínsku došli zodpovedné miesta zdravotníckej politiky k názoru, že amalgámová výplň patrí histórii. Tieto jednotlivé stanoviská výrazne ovplyvnili ekologické aspekty – snahou znížiť zaťaženie životného prostredia ťažkými kovmi.

Záver

Napriek stúpajúcej obľube kompozitných výplňo­vých materiálov zostáva pre laterálny úsek chrupu amalgám i naďalej najdôležitejším a najrozšírenejším výplňovým materiálom. Podľa stanoviska organizácie Council of European Dentists zostáva amalgám v mno­hých indikáciách najlepším výplňovým materiálom, je ľahko spracovateľný, trvanlivý a cenovo výhodný.

Počas celej doby používania amalgámu v stomato­lógii, je ako základný výplňový materiál stredobodom záujmu zubných lekárov, väčšinou je vysoko oceňovaný, ale i napádaný – hlavne v dôsledku obáv z toxického účinku ortuti. Podľa názorov odborníkov na svete neexistuje úplne bezpečná výplňová hmota. Nie je možné absolútne vylúčiť možnosť rizika tak pre pacienta, ako aj pre zdravotnícky personál. Ideálnym perspektívnym rie­šením by nepochybne bolo zubný kaz celkom eliminovať. Účinné preventívne stratégie sú už vypracované, nie sú však dôsledne uplatňované v každodennej praxi. Najlep­šou alternatívou amalgámu a výplňovej terapie vôbec je protikazová prevencia a profylaxia (14). Ak bude dostatočne účinná, nastane situácia, keď buď nebudú kazy, alebo vzniknú nepočetné malé defekty, ktoré sa budú môcť ľahšie ošetriť. Ak budú zuby zdravé, nemusia nás zaujímať vedľajšie účinky výplňových materiálov, pretože nebudú potrebné. Tento cieľ však nemožno dosiahnuť v krátkom čase. Prevencia bude mať šancu na úspech až vtedy, keď všetci pochopia jej zdravotný aspekt a ekonomický prínos.

Is fear from mercury in amalgam filling well-grounded?

Daniel KOVÁČ, Ján KOVÁČ
(Z Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LFUK a OÚSA Bratislava, prednosta prof. MUDr. V. Javorka, PhD.)