- Miroslav ŽIGRAI, Adriana GREGUŠOVÁ, Gabriela BERNASOVSKÁ
- Ultrasonografia transplantovanej pečene: parenchýmové zmeny a tekutinové kolekcie
- Lek Obz, 60, 2011, č. 1, s. 51-52
Miroslav ŽIGRAI, Adriana GREGUŠOVÁ, Gabriela BERNASOVSKÁ - Ultrasonography of transplanted liver: parenchymal changes and fluid collections
- Lek Obz, 60, 2011, 1, p. 51-52
Ultrasonografia má významnú úlohu pri včasnej diagnostike komplikácií po transplantácii pečene vzhľadom na jej neinvazívnosť, opakovateľnosť, nízku cenu a možnosť realizácie aj pri lôžku pacienta. Dvojrozmerné zobrazenie sa využíva na diagnostiku porúch parenchýmu pečene, žlčových ciest, zachytáva ložiská a tekutinové kolekcie v okolí pečene, v brušnej dutine a v malej panve (1-3). Dopplerovským vyšetrením sa hodnotia prietoky v portálnej véne, vo vlastnej pečeňovej artérii, v pečeňových žilách a v dolnej dutej žile (obr. 1 – 3). Duplexné USG vyšetrenie zahŕňa obidve zložky: dvojrozmerné zobrazenie aj dopplerovské vyšetrenie.
Najčastejšou difúznou zmenou parenchýmu pečene je akútna (celulárna) rejekcia, ktorá sa pri duplexnom vyšetrení môže prejaviť zvýšením rezistenčného indexu intrahepatálnych vetiev hepatálnej artérie a vymiznutím fázovej negativity na prietokovej krivke hepatálnych žíl (obr. 4). Jej definitívna diagnóza je však histologická.
Ultrasonografický obraz fibrózy, steatózy alebo cirhózy pečene, ktoré vznikajú po transplantácii pečene často v dôsledku rekurencie základnej choroby, ako je nealkoholová steatohepatitída, chronická hepatitída B alebo C, primárna biliárna cirhóza či primárna sklerotizujúca cholangitída, je zhodný s obrazom hepatopatie, ako ho poznáme u pacientov bez transplantácie pečene.
Ložiskovými parenchýmovými zmenami sú: infarkt s nekrózou pečeňového tkaniva (obr. 5), absces pečene a bilóm. V neskoršom čase po transplantácii pečene sa ojedinele vyskytujú nádory, predovšetkým lymfoproliferatívne. U pacientov transplantovaných pre hepatocelulárny karcinóm možno zistiť recidívu s ultrasonografickým nálezom, ktorý je zhodný s obrazom hepatocelulárneho karcinómu v natívnej pečeni (3) (obr. 6).
Tekutinové kolekcie perihepatálne a intraperitoneálne sú spôsobené pretrvávajúcim ascitom, krvi, žlče alebo lymfy. Obyčajne sa spontánne resorbujú v priebehu niekoľkých týždňov po transplantácii. Pri dlhodobom pretrvávaní alebo mechanickom útlaku okolitých orgánov indikujeme ich punkciu (obr. 7, 8).
Literatúra
1. HRUŠOVSKÝ, Š.: Praktická hepatológia, Bratislava: Herba, 2007, 226 s.
2. WEILL, F.S., HRUŠOVSKÝ, Š.: Imaging of the transplanted liver. Bratisl Lek Listy, 97, 1996, č. 4, s. 208-219.
3. ŽIGRAI, M., HRUŠOVSKÝ, Š., BELAN, V., ŠOKA, A., RYCHLÝ, B., GREGUŠOVÁ, A., PIJÁK, M. R., ULICKÝ, J.: Diagnostika hepatocelulárneho karcinómu. Lek Obz, 58, 2009, č. 1, s. 37-38.
