ULTRASONOGRAFIA TRANSPLANTOVANEJ OBLIČKY: FYZIOLOGICKÝ OBRAZ, AKÚTNA REJEKCIA A HYDRONEFRÓZA

  • Ivana DEDINSKÁ, Juraj MIKLUŠICA, Blažej PALKÓCI, Ľudovít LACA, Marián MOKÁŇ
  • Lek Obz, 60, 2011, č. 11, s. 485 - 486

Ultrasonography of transplanted kidney: Normal image, acute rejection, hydronephrosis

  • Ivana DEDINSKÁ, Juraj MIKLUŠICA, Blažej PALKÓCI, Ľudovít LACA, Marián MOKÁŇ
  • Lek Obz, 60, 2011, 11, p. 485 - 486

Transplantovaná oblička je vzhľadom k svojmu uloženiu veľmi dobre prístupná ultrasonografickému vyšetreniu. Tvar ani veľkosť sa nelíši od natívnych obličiek, ale prvých 6 mesiacov po transplantácii sa veľkosť obličky zväčšuje. Parenchým má echogénnosť porovnateľnú s pečeňou (obr. 1). Využitie duplexnej ultrasonografie umožňuje hodnotenie artériového zásobenia. Pri vyšetrení intrarenálnych vetiev renálnej artérie je možné merať indexy rezistencie – typicky ide o nízkoodporové krivky (2) (obr. 2, 3).

Ultrazvukové vyšetrenie je nevyhnutné aj v diagnostike rejekcie štepu. Pri ultrasonografickom vyšetrení sa transplantovaná oblička pri akútnej rejekcii rýchlo zväčšuje, kontúra sa stáva menej ostrá, parenchým je rozšírený a echogénnosť sa rýchlo zvyšuje. Častým príznakom akútnej rejekcie je zosilnenie steny a zvýšenie náplne panvičky a kalichov (obr. 4). Pri duplexnom ultrasonografickom vyšetrení je zachovaná perfúzia v transplantovanej obličke, mení sa však tvar artériovej krivky – stúpa maximálna systolická rýchlosť a významne klesá diastolická rýchlosť až do obráteného diastolického toku. Krivka je vysokoodporová a indexy rezistencie stúpajú (4) (obr. 5).

Závažnou urologickou komplikáciou transplantácie obličky je obštrukcia s hydronefrózou. Najčastejšou príčinou je obštrukcia ureteru (obr. 6, 7). Pri akútnej hydronefróze je parenchým obličky zachovaný a bez zmien (obr. 8), naopak pri chronickej hydronefróze (podobne ako pri natívnych obličkách) sa parenchým postupne redukuje (3).

Ultrasonografické vyšetrenie je pri nekomplikovanom priebehu transplantácie obličky indikované do 12 h od transplantácie. Umožňuje včas odhaliť chirurgické komplikácie a je vhodné pre dlhodobé sledovanie pacienta. Ultrasonografia sa využíva aj pri biopsii obličky (tak natívnej, ako aj transplantovanej), ktorá umož­ňuje odobrať vzorku parenchýmu obličky na sta­novenie diagnózy a prognózy choroby, čo následne ovplyvňuje výber liečby (1).


Literatúra
1.    Demeš, M., Okša, A.: Biopsia obličky pod ultrazvukovou kontrolou. Lek Obzor, 54, 2005, č. 5, s. 194-197.
2.    FILIPOVÁ, H.: Zobrazovacie metody a transplantace ledviny. In Transplantace ledviny v klinické praxi. Praha: Grada, 2008, 380 s. ISBN 978-80-247-2455-3, s. 351-355.
3.    SUTTON, D.: A textbook of radiology and imaging. Vol. 2. Edinburgh, London, Madrid, Melbourne, New York and Tokyo: Churchill Livingstone, 1993.
4.    VIKLICKÝ, O.: Klinická manifestace a diferenciální diagnostika rejekce. In Transplantace ledviny v klinické praxi. Praha: Grada, 2008, 380 s. ISBN 978-80-247-2455-3, s. 187.