Inervácia ľudského apendix vermiformis
The human vermiform appendix innervation
Petra ŠELMECIOVÁ, Eliška KUBÍKOVÁ, Hisham El FALOUGY, Ján JAKUBOVSKÝ
(Z Anatomického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava, vedúci Doc. MUDr. E. Kubíková, PhD., Ústavu patologickej anatómie, Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava, vedúci Prof. MUDr. Ľ. Danihel, PhD.)
Súhrn
Východisko. Nervové zásobenie ľudského apendixu je z anatomického hľadiska dobre známe. Štúdium inervácie appendix vermiformis v jemných detailoch sa však stáva náročným, keď chceme zistiť podrobnejšie informácie o tejto zdanlivo nenápadnej anatomickej štruktúre. Súčasné metódy identifikácie zložiek centrálneho a periférneho nervového systému spočívajú hlavne v imunohistochemických metódach.
Súbor a metódy. Autori spracovali histologické rezy z 20 biopsií z ľudského appendix vermiformis s diagnózou appendicitis simplex až po appendicitis flegmonosa, spracovaných zvyčajnou formolovo – parafínovou technikou sme farbili hematoxylínom a eozínom. Zložky nervového systému sme identifikovali špecifickými protilátkami. Na dôkaz jemnej inervačnej siete v appendix vermiformis sme si zvolili protilátky proti enoláze špecifickej pre neuróny.
Výsledky. V lymfoidnom tkanive lamina propria mucosae a v seróze sa znázornili pozitívne gangliové vretenové a menej pravidelné bunky s dobre reagujúcou cytoplazmou. Medzi hladkou svalovinou autori našli občas veľké zhluky gangliových buniek s intenzívne reagujúcou cytoplazmou.
Záver. Bunky pozitívne reagujúce s protilátkami proti enoláze špecifickej pre neuróny (anti-NSE) a ich výbežky sa nachádzajú v celej stene ľudského apendixu, ale najmä vo vnútornej vrstve svaloviny.
Kľúčové slová: appendix vermiformis – inervácia – enoláza špecifická pre neuróny.
Lek Obz, 60, 2011, č. 6, s. 236-238.
Summary
Background. The human vermiform appendix nerve supply is from anatomical view well known. Study of its innervation in fine detail, however, becomes difficult when we want to find out details about this seemingly inconspicuous anatomical structure. Current methods of identifying the components of the central and peripheral nervous system lie mainly in the immunohistochemical methods.
Material and methods. Authors process histology from 20 human appendix vermiform biopsies with diagnosis appendicitis simplex to appendicitis phlegmonous, colored with hematoxylline and eosine. Parts of nervous system identified with specific antibodies and fine innervation network in the appendix authors have chosen antibody against enolase specific for neurons.
Results. The lymphoid tissue of lamina propria mucosae and serosa showed positive ganglion spindle and less regular cells with good reacting cytoplasm. Between muscles there were occasionally big knots of the ganglion cells with intensive reacting cytoplasm.
Conclusion. Positive reacting cells with antibodies against enolase specific for neurons (anti-NSE) are in total appendix wound but preferably in the inner muscle layer.
Key words: vermiform appendix, innervation, enolase specific for neurons.
Lek Obz, 60, 2011, 6, p. 236-238.
Úvod
Autonómne inervovanie appendix vermiformis je súčasťou inervácie hrubého čreva. Nervové vlákna parasympatika pramenia z nervus vagus. Nervové vlákna sympatika pre appendix vermiformis prichádzajú z hrudníkového aj z brušného sympatika cestou nervi splachnici. Do steny appendix vermiformis vnikajú vlákna sympatika ako spoločné spleti, ktoré ležia na povrchu ciev. V stene apendixu tvoria, podobne ako v ostatných úsekoch čreva, nervové spleti. Rozčlenia sa pre jednotlivé vrstvy steny appendix vermiformis. Spleti obsahujú taktiež senzitívne nervové vlákna.
Enoláza špecifická pre neuróny znázorní v tráviacom trakte ľudí podľa Westera a spoluprac. (1999) Cajalove bunky v plexus myentericus tenkého čreva. Situáciu v stene apendixu podľa našich vedomostí s anti-NSE protilátkami nikto neopísal (1).
Cieľ práce
Protilátkou proti enoláze špecifickej pre neuróny (NSE) opísať inervovanie steny ľudského apendixu.
Materiál a metódy
Histologické rezy z 20 biopsií z ľudského appendix vermiformis s diagnózou appendicitis simplex až po appendicitis flegmonosa, spracovaných zvyčajnou formolovo – parafínovou technikou sme farbili hematoxylínom a eozínom. Imunohistochemicky sme prítomnosť uvedených protilátok dokazovali metódou podľa tabuľky 1.
Výsledky
Protilátky proti NSE nereagujú so štruktúrami v seróze appendix vermiformis. Vo vonkajšej vrstve svaloviny pod serózou vidno veľmi hrubé intenzívne reagujúce pozdĺžne rezané vlákna a v nich občas jemnú tubulovú štruktúru. V lymfoidnom tkanive lamina propria mucosae sú viditeľné zrnité zhluky pozitívne reagujúcich hmôt aj vretenové či iné, menej pravidelné bunky s dobre reagujúcou cytoplazmou (obr. 1 – 3). Pozitívne gangliové bunky sú aj v seróze. Medzi hladkou svalovinou sa nachádzajú občas veľké zhluky gangliových buniek s intenzívne reagujúcou cytoplazmou. V lamina propria mucosae sú niekedy malé lymfoidné folikuly aj so zárodočnými centrami. V ich tesnej blízkosti sú pozitívne reagujúce vlákna. Tie sa často prepletajú aj medzi lymfoidným infiltrátom lamina propria mucosae (obr. 4, 5).
Tabuľka 1. Postup spracovania experimentálnych materiálov
Table 1. Methods of the experimental materials processing
Primárna protilátka Anti-NSE
monoklonová myšia protilátka
Dodávateľ DAKO
Klon BBS/NC/VI-H14
Izotyp IgG1, k
Katalógové číslo M 0873
Používané riedenie s PBS, pH 7,4 1 : 50
Odparafinovanie Áno
Blokovanie 0,3% roztokom H2O2 v dest. vode
10 minút Áno
Revitalizácia natrávením Dako proteinase K 5 min
Opláchnutie PBS, pH 7,4 1 min
Revitalizácia: teplom indukovaného epitopu v DakoCytomation target retrieval solution
30 min. v chladenom citrátovom tlmivom roztoku Áno, pH 6,2
Opláchnutie PBS, pH 7,4 1 min
Opláchnutie PBS, pH 7,4 3 x 5 min
Inkubácia primárnej protilátky vo vlhkej komôrke pri izbovej teplote 1 h
Opláchnutie PBS, pH 7,4, 3 x 5 minút Áno
Inkubácia: En VisionTM + HRP kit, 30 min.
vo vlhkej komôrke 30 s – 5 min
Oplach H2O2, dofarbenie jadier Mayerovým hematoxylínom 5 – 10 s Áno
Opláchnutie vodou 1 minútu Áno
Vysušenie a montáž Cez xylén do entelánu
Diskusia
Enoláza špecifická pre neuróny NSE je glykolytický enzým, ktorý sa nachádza v centrálnych a aj periférnych neurónoch. Považuje sa za špecifický marker neurónov a difúzneho endokrinného systému, je málo citlivý, najmä ak sa používa samostatne. Napriek tomu pomocou imunohistochemického vyšetrenia sme sa stretli s anti-NSE pozitívne reagujúcimi bunkami a ich výbežkami v celej stene ľudského apendixu, ale najmä vo vnútornej vrstve svaloviny (2). Nezistili sme však ich reaktivitu s bunkami výstelky žliazok ani v lymfoidných folikuloch steny.
Záver
Možno povedať, že metódy, ktoré sme použili na dôkaz nervového systému v stene appendix vermiformis, nemožno považovať ani označiť za nástroj riešenia problému, pretože sa zobrazili aj štruktúry, ktoré k nervovému systému nepatria. Zistenie prítomnosti nervových vlákien v tkanive apendixu však podporuje existenciu reaktívnej glie. Imunofenotypizácia normálnej a reaktívnej enterickej glie môže prispieť k zlepšeniu diagnostiky pri opakovaných bolestiach lokalizovaných v pravej bedrovej jame.
Obrázok 1. Protilátky proti enoláze špecifickej pre neuróny reagujú s cytoplazmou gangliových buniek vo vonkajšej vrstve svaloviny steny appendix vermiformis aj s nervovými vláknami vo vnútornej vrstve svaloviny. Jemné pozitívne reagujúce vlákna vidno občas aj v lamina propria mucosae appendix vermiformis. Protilátky proti NSE. 100 x zväčšené
Figure 1. Neuronspecific enolase antibodies reacts with ganglion cells cytoplasm in outer muscle layer of the appendix vermiform and with neural fibers in the inner muscle layer
Obrázok 2. Protilátky proti enoláze špecifickej pre neuróny reagujú s tenkými nervovými vláknami v lamina propria mucosae appendix vermiformis. Jemné, dobre reagujúce vlákna, vidno osobitne v stenách ciev mikrocirkulácie. Protilátky proti NSE. Jadrá buniek dofarbené hematoxylínom. 400 x zväčšené
Figure 2. Neuronspecific enolase antibodies reacts with thin neural fibers in lamina propria mucosae of the appendix vermiformis
S ohľadom na topograficko-anatomické vzťahy k štruktúram v okolí a na značnú variabilitu polohy patrí appendix vermiformis medzi štruktúry, ktoré sú aktuálne temer vo všetkých odboroch medicíny. Je tomu tak preto, lebo prejavy choroby aj lokalizáciu bolesti v pravej bedrovej jame vidno tak pri nechirurgických, ako aj pri chirurgických chorobách.
Literatúra
1. CARLEI, F., POLAK, J.M.: Antibodies to neuron-specific enolase for the delineation of the entire diffuse neuroendocrine system in health and disease. Semin Diagn Pathol, 1, 1984, č. 1, s. 59-70.
2. FELTEN, S.Y., FELTEN, D.L., BELLINGER, D.L., CARLSON, S.L., ACKERMAN, K.D., MADDEN, K.S., OLSCHOWKA, J.A., LIVNAT, S.: Noradrenergic sympathetic innervation of lymphoid organs. Prog Allergy, 43, 1988, s. 14-36.
3. HAAN, E.A., BOSS, B.D., COWAN, W.M.: Production and characterization of monoclonal antibodies against the brain specific protein 14-3-2 and S-100. Proc Natl Acad Sci USA, 79, 1982, s. 7585-7589.
4. KUBÍKOVÁ, E., BARČÍKOVÁ, A., MIZERÁKOVÁ, P., GULLER, L., KOLENOVÁ, L., LUKÁČ, Ľ., KOPÁNI, M., BEŇUŠKA, J., NOVOTNÝ, J., POLÁK, Š.: Neuron specific enolase in the vermiform appendix wall. In: Morphology 2009, 45th Int. Congress on Anatomy, 46th Lojda Symposium on Histochemistry. Pilsen, 2009, 77 s.
5. MOSES, K.P., BANKS, J.C., NAVA, P.B., PETERSEN, D.: Atlas of Clinical Gross. Anatomy. Philadelphia: Elsevier, 2005, 612 s.
6. MRÁZ, P. (ed): Anatómia ľudského tela II. Bratislava: SAP, 2006, 486 s.
