Oleksandr DOBROVANOV1,2, Karol KRÁLINSKÝ3,4
1Klinika pre deti a dorast A. Getlíka LF SZU a UNB, NsP sv. Cyrila a Metoda, Bratislava, prednostka doc. MUDr. K. Furková, CSc., mim. prof.
2Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o.
3II. detská klinika SZU, DFNsP, Banská Bystrica, prednosta prof. MUDr. K. Králinský, PhD.
4Fakulta zdravotníctva SZU v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici
SÚHRN
Východisko: Vrodené vývojové chyby močových ciest sa vyskytujú v 1 – 3 % zo všetkých tehotností a diagnostikujú sa prenatálnou a postnatálnou sonografickou diagnostikou. Incidencia vrodených chýb obličiek a močových ciest na Slovensku je 3,9/1000 živonarodených detí. Cieľom sonografickej diagnostiky je identifikovať patológiu pred vývojom závažných komplikácií, ako je infekcia močových ciest, tvorba močových kameňov, renálna dysfunkcia alebo insuficiencia. V mnohých prípadoch je sonografické zistenie dilatácií uropoetického traktu prechodným alebo fyziologickým javom a nemá klinický význam. Táto patológia však v niektorých prípadoch predstavuje závažné a život ohrozujúce stavy, ako napríklad chlopne zadnej uretery a iné druhy obštrukčných uropatií. Tieto stavy majú významnú úroveň morbidity a dokonca úmrtnosti. V mnohých prípadoch etiológiu dilatácií uropoetického traktu nemožno určiť pred narodením a je nevyhnutná postnatálna diagnostika s použitím rôznych druhov zobrazovacích vyšetrení. V niektorých vyvinutých krajinách pre identifikáciu dilatácií močových ciest uprednostňujú len prenatálnu diagnostiku, vzhľadom na jej vysokú úroveň. Cieľom nášho úsilia bolo porovnať efektivitu a senzitivitu prenatálnej a postnatálnej diagnostiky v diagnostikovaní vrodených chýb močovej sústavy v Slovenskej republike v priebehu posledných desaťročí, podčiarknuť dôležitosť postnatálneho sonografického skríningu.
Súbor a metódy: Údaje postnatálneho sonografického skríningu vrodených vývojových chýb močovej sústavy za rok 2017 vrátane boli zistené a zároveň aktualizované pomocou dotazníkového prieskumu, do výskumu bolo zapojených 38 496 novorodencov, čo je 66,5 % celej populácie 57 969 novonarodených detí v roku 2017. Ostatné štatistické údaje poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií. Z Národného registra vrodených chýb boli poskytnuté štatistické údaje o podiele prenatálnej diagnostiky v diagnostikovaní vrodených vývojových chýb močovej sústavy za roky 1995, 2000, 2005, 2008 a za roky 2013 – 2016. Na posúdenie rozdielov senzitivity prenatálnej a postnatálnej sonografickej diagnostiky sme použili χ2-test a t-test.
Výsledky: Štúdia dokázala nízku senzitívnosť prenatálnej diagnostiky s jej maximom v roku 2016, keď dosiahla 32,3 % (priemer 24,4 %) a minimom v rokoch 2005 – 2008 (8,0 – 8,4 %), s poukazom na to, že senzitívnosť postnatálnej diagnostiky za vybrané roky vždy bola stabilným ukazovateľom a dosahuje 99,6 %.
Záver: Porovnaním konkrétne prenatálneho a postnatálneho skríningu vrodených vývojových chýb obličiek u novorodencov na Slovensku badať, že prenatálny skríning v súčasnosti nespĺňa naše očakávania, hoci dosť dobre funguje vo veľkých mestách. Zatiaľ má nízku senzitivitu a nemôže odhaliť všetky vrodené vývojové chyby obličiek u novorodencov. Práve preto je na Slovensku hlavným cieľom postnatálneho novorodeneckého skríningu obličiek diagnostikovať vývojové chyby, ktoré sa nezistili prenatálne a treba ich riešiť už v novorodeneckom alebo včasnom dojčenskom veku.
Kľúčové slová: obličky, postnatálna diagnostika, prenatálna diagnostika, skríning, Slovensko, sonografia.
Lek Obz, 69, 2020, č. 4, s. 130 – 133
