Súhrn
Úvod: Salmonelózy patria medzi najčastejšie potravou prenášané ochorenia. Na salmonelózu najčastejšie ochorejú deti vo vekovej skupine 0- až 4-ročných. Salmonelóza má typický sezónny charakter s maximom chorobnosti v letných mesiacoch. V etiológii salmonelóz sa najčastejšie uplatňuje
S. enteritidis, ktorá vyvoláva epidémie. Trend vo výskyte salmonelóz na území Slovenskej republiky má od roku 1998 zostupný charakter.
Cieľ práce bolo vykonať podrobnú epidemiologickú analýzu salmonelových nákaz, na základe analýzy následne odhadnúť prognózy vývoja chorobnosti salmonelóz a navrhnúť opatrenia k riešeniu problematiky salmonelóz v okrese.
Materiál a metodika: Vykonala sa deskriptívna a retrospektívna analýza vývoja salmonelových nákaz v okrese Rimavská Sobota v priereze rokov 1998 – 2007. Primárne epidemiologické údaje sa čerpali z listov epidemiologického vyšetrenia (LEV). Vytvorila sa databáza v programe EpiInfo verzie 3.5.1 for Windows. V uvedenom programe sa vytvorila vstupná maska, v ktorej sa nahralo 2437 údajov. Na štatistické spracovávanie údajov sa použili softwarové programy: EpiInfo, Excel, MS Office, Swiffchart, Stagraphics Centurion XV Professional.
Výsledky: Priemerná chorobnosť na salmonelózy v okrese Rimavská Sobota bola v horizonte 10 rokov 296/100 tis. obyvateľov. Najvyššia chorobnosť bola v roku 1999 a to 579,64/100 tis. obyvateľov. Prognóza chorobnosti salmonelóz v okrese Rimavská Sobota predpovedá aj naďalej konštantný trend vývoja. Chorobnosť na salmonelózy bola u rómskeho etnika 1,05 krát vyššia v porovnaní s ostatným obyvateľstvom. Bol preukázaný štatisticky významný rozdiel v sezónnej chorobnosti. Najvyššia priemerná chorobnosť na salmonelózy bola vo vekovej skupine 0-ročných detí.
Kľúčové slová: epidemiológia – analýza – salmonelóza – časové rady.
ABSTRACT
Introduction: Salmonellosis is one of the most frequently food relayed infection. The most frequently population group because of salmonellosis are children at the age of 0-4 year old. Salmonellosis has a typical seasonal character with maximum in summer months. The most frequently etiology agent is S. enteritidis, which caused the epidemics. Trend of salmonellosis in Slovakia has a decreasing character since 1998.
Objectives: The main aim of this works was to performed detail epidemiological analysis of salmonellosis and assessed the prognosis of sickness development and proposes the arrangements to solution of salmonellosis in the district.
Material and methodology: In this work was performed an descriptive and retrospective analysis of salmonellosis infection development in the district of Rimavska Sobota in years 1998–2007. Primary epidemiological data were available from the list of the epidemiological examination. We created a data-base in the EpiInfo program versions 3.5.1 for Windows. In this program we created an enter mask. The number of dates was 2437. For a statistical data processing we used the software programs: EpiInfo, Excel, MS Office, Swiffchart, Stagraphics Centurion XV Professional.
Conclusion: Average salmonellosis morbidity was 296/100 000 in Rimavská Sobota district in 10-years
horizon. The highest morbidity was in year 1999 (579.64/100000). Prognosis of morbidity in Rimavska
Sobota district predicts constant trend. Salmonellosis morbidity was in the ethnic minority 1.05 times higher than in the other population. It is demonstrated statistically significant difference in the seasonal morbidity. The highest morbidity was in age group 0 years.
Key word: epidemiology, analysis, salmonellosis, time series.
Úvod
Salmonelózy patria medzi najčastejšie potravou prenášané ochorenia. Primárne táto nákaza postihuje všetky domáce aj voľne žijúce zvieratá a ich produkty (vajcia, mäso), prostredníctvom ktorých sú prenášané na človeka. Preto ju zaraďujeme medzi antropozoonózy (7). Na salmonelózu ročne ochorejú tisíce ľudí všetkých vekových skupín obyvateľov, najčastejšími pacientmi sú však predškolské deti a starí ľudia, ktorých organizmus nie je tak odolný (5). Nákaza závisí od infekčnej dávky. Najčastejšie ochorejú deti vo vekovej skupine 0- až 4-ročných, ktorých organizmus je veľmi vnímavý a k nákaze stačí omnoho menšia infekčná dávka v porovnaní s dospelými. Salmonelóza má typický sezónny charakter s maximom chorobnosti v letných mesiacoch. V etiológii salmonelóz sa najčastejšie uplatňuje S. enteritidis, ktorá vyvoláva epidémie (2, 9).
Trend vo výskyte salmonelóz na území Slovenskej republiky má od roku 1998 zostupný charakter. K významnému zvýšeniu výskytu salmonelóz došlo len v rokoch 1994 (zvýšenie o 47 % oproti roku 1993) a taktiež v roku 1998 kedy bola chorobnosť 400,0 na 100 000 obyvateľov a zvýšenie o 83 % oproti roku 1993 (1).
Práve zavedením a dodržiavaním zásad správnej výrobnej praxe (HACCP) došlo v posledných rokoch k poklesu výskytu veľkých epidémií salmonelóz. Problém však aj naďalej vidíme v sporadických výskytoch tohto ochorenia a tiež v malých respektíve rodinných epidémiách. V prevencii choroby je preto nesmierne dôležitá edukácia obyvateľstva, ktorá by mala byť zameraná predovšetkým na ženy/matky. Najčastejším faktorom prenosu nákazy aj naďalej ostávajú vajíčka. Otázne teda ostáva, či veterinárna kontrola potravín v súvislosti s vajíčkami je dostačujúca (9, 11).
Ciele práce
Hlavným cieľom tejto práce bolo vykonať podrobnú analýzu salmonelóz v okrese Rimavská Sobota v rokoch 1998 – 2007. V práci bol analyzovaný výskyt salmonelóz na základe trendov, sezónnosti, cyklickosti, pohlavia, etnickej príslušnosti, ale aj výskyt podľa vekovo špecifickej chorobnosti a topológie. Zhodnotený bol výskyt salmonelóz v okrese Rimavská Sobota a bol porovnaný s výskytom ochorenia v Banskobystrickom samosprávnom kraji a v Slovenskej republike.
Analýza trendov incidencie sa musí vykonávať v zmysle metodík pre časové rady. Jedná sa o ekonometrické metódy, ktoré je možné aplikovať aj v oblasti verejného zdravotníctva. Na základe spomínaných metód sme sa pokúsili určiť prognózu vývoja salmonelózy v okrese Rimavská Sobota pre obdobie najbližších 5 rokov (4, 10).
Metodika
V práci bola vykonaná deskriptívna analýza a zároveň retrospektívna analýza vývoja salmonelových nákaz v okrese Rimavská Sobota v rokoch 1998–2007. Primárne epidemiologické údaje boli čerpané z listov epidemiologického vyšetrenia (LEV) dostupných na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote za roky 1998-2007. Spracovávali sa identifikačné údaje o veku, pohlaví, príslušnosti k etnickej skupine a tiež údaje o etiologických agens, faktoroch prenosu nákazy, formách ochorenia ako aj o trendoch jeho výskytu.
Primárne údaje o zložení obyvateľstva v okrese Rimavská Sobota
Okres Rimavská Sobota patrí rozlohou medzi najväčšie okresy Slovenska a demografická štruktúra je výraznou mierou ovplyvňovaná vysokou proporciou rómskeho etnika, ktoré sa najmä v nižších vekových skupinách pohybuje v rozmedzí 35 – 50 %.
Vytvorila sa databáza v programe EpiInfo verzie 3.5.1 for Windows. V uvedenom programe sa vytvorila vstupná maska, v ktorej sa nahralo 2437 údajov o salmonelových ochoreniach v okrese Rimavská Sobota za roky 1998 – 2007. Demografické údaje za roky 1998 – 2007 boli získané z výročných správ RÚVZ a štatistických ročeniek.
Na štatistické spracovávanie údajov sa použili softwarové programy: EpiInfo, Excel, MS Office, Swiffchart, Stagraphics Centurion XV Professional. Jednotlivé údaje sa štatisticky vyhodnocovali pomocou programu EpiInfo, modulu analýza dát a programu Statgraphics Centurion XV Professional. Na štatistické spracovanie sa použili testy: chi – square test, t-test pre rozdielne rozptyly a testy analýzy časových radov.
Pre kvalitnú trendovú analýzu sa použil program Statgraphics Centurion XV Professional, jeho modul Automatic model selection. Po zadaní dát boli predmetným aplikačným programom automaticky detegované modely trendov časových radov, použiteľné aj k prognózovaniu vývoja chorobnosti pre nasledujúcich 5 rokov v okrese Rimavská Sobota.
Výsledky
1. Analýza zmien v incidencii salmonelóz v okrese Rimavská Sobota v horizonte 10 rokov
Z tabuľky 3 a grafu 1 vyplýva, že najnižšia chorobnosť bola zaznamenaná v roku 2002 a najvyššia v roku 1999. Analýza chorobnosti na salmonelózu v okrese Rimavská Sobota v horizonte 10 rokov preukázala konštantný trend chorobnosti so strednou hodnotou 259,74 prípadov na 100 tis. obyvateľov. Testovaním sa však preukázalo, že uvedený trend nie štatisticky signifikantný na 95% hladine spoľahlivosti (koeficient korelácie je -0,025898 a p = 0,9432; P > 0,05).
Uvedené testovanie predpovedá výskyt salmonelóz v nasledujúcich 5 rokoch. Informácie boli získané na základe analýzy 120 mesačných hodnôt výskytu salmonelóz. Ako najvhodnejší sa použil autoregresný integrovaný model kĺzavých priemerov. Tento model predpokladá, že najpresnejšiu predpoveď získame na základe parametrického modelu, ktorý sa týka porovnania posledných pozorovaných dát k predchádzajúcim dátam a predchádzajúceho šumu. Každá hodnota bola nastavená ešte pred tým než bola do modelu vložená. Prihliadalo sa pri tom na sezónne rozdiely. Z uvedeného vyplýva, že predpokladaná chorobnosť v nasledujúcich piatich rokoch by nemala mať vzostupný, ale ani zostupný charakter.
Testovanie rozdielov chorobnosti na salmonelózu v okrese Rimavská Sobota, v samosprávnom kraji Banská Bystrica a na Slovensku
V uvedenom grafickom zobrazení krabicových grafov je zrejmé porovnanie troch premenných (RS, BBsK, SR). Z grafu je možné vyčítať, že mediány sú umiestnené približne v rovnakej hladine, čo znamená, že medzi sledovanými premennými existujú len minimálne rozdiely v chorobnosti a je teda možné konštatovať, že uvedené rozdiely nie sú štatisticky signifikantné. Z uvedeného grafu č. 4 a tabuľky č. 4 vyplýva, že rozdiel medzi priemernou chorobnosťou pozorovanou v rokoch 1998 – 2007 v okrese RS, BBsK a SR nie je štatisticky významný na hladine spoľahlivosti (HS) 95%, P > 0,05.
Chorobnosť na salmonelózu v okrese Rimavská Sobota v horizonte 10 rokov v etnických skupinách
Chorobnosť v rómskom etniku je 1,05-krát vyššia v porovnaní s ostatným obyvateľstvom v okrese Rimavská Sobota. Stredná hodnota chorobnosti bola u rómskeho etnika 306,06/100 tis. a u ostatného obyvateľstva 292,44/100 tis. Graf 5 znázorňuje vývoj chorobnosti v etnických skupinách v okrese RS v rokoch 1998 – 2007. U ostatného obyvateľstva je viditeľný mierne klesajúci trend vo výskyte ochorenia a u rómskeho etnika je trend stúpajúci. Pokles a vzostup v etnických skupinách nie sú štatisticky signifikantné na 95% hladine spoľahlivosti (ostatné obv. r = -0,12/ P > 0,05; rómske etnikum r = 0,30/P > 0,05).
Štatistickým testovaním (t-test) sa nepreukázal signifikantný rozdiel v chorobnosti medzi rómskym etnikom a ostatným obyvateľstvom.
Chorobnosť na salmonelózu v okrese Rimavská Sobota v horizonte 10 rokov podľa pohlavia
V tabuľke 5 je uvedená chorobnosť na salmonelózu v okrese RS v priereze 10 rokov. Z údajov vyplýva, že priemerná chorobnosť na salmonelózu bola 278,80/
100 tis. a v súbore žien 312,38/100 tis. Chorobnosť v horizonte 10 rokov je u žien 1,12-krát vyššia ako u mužov.
Testovanie rozdielov sezónnej chorobnosti
Z grafu 6 vyplýva, že najvyššia proporcia salmonelózy bola zaznamenaná v mesiacoch august (12,97 %), júl (12,15 %) a október (12,60 %). Naopak najnižšia proporcia bola zaznamenaná v mesiacoch február (3,28 %) a marec (4,27 %).
V tabuľke 7 sú znázornené len mesiace, v ktorých sme štatisticky dokázali rozdiely v chorobnosti na salmonelózu. K identifikácií sezónnosti sa použil program Statgraphics Centurion XV Professional k dekompozícií mesačnej časovej rady na základe ktorej boli vypočítané indexy sezónnosti. Grafické znázornenie tabuľky 8 je v grafe 7.
Z uvedeného vyplýva, že salmonelózy majú výraznú sezónnosť s minimálnym výskytom v mesiacoch január až máj a s maximom výskytu v mesiacoch jún a august. Uvedené rozdiely sú štatisticky signifikantné.
Analýza vekovo špecifickej chorobnostina salmonelózu
K testovaniu rozdielov vekovo špecifickej chorobnosti salmonelóz v okrese Rimavská Sobota bola vypočítaná štandardná vekovo - špecifická chorobnosť pre tieto vekové skupiny: 0, 1 – 4, 5 – 9, 10 – 14, 15 – 19, 20 – 24, 25 – 34, 35 – 44, 45 – 55, 55 – 64, 65+ roční. V tabuľke 8 sú uvedené porovnávané vekové skupiny, v ktorých sme dokázali štatisticky signifikantný rozdiel v chorobnosti na salmonelózu.
K zisteniu rozdielov vekovo špecifickej chorobnosti v jednotlivých vekových skupinách bol zostrojený nasledujúci krabicový graf, z ktorého vyplýva že distribúcia hodnôt vekovo špecifickej chorobnosti je nerovnomerná so značným počtom odľahlých hodnôt. Najvyššia priemerná chorobnosť na salmonelózy bola zaznamenaná vo vekovej skupine 0-ročných detí. Najnižšia chorobnosť vo vekovej skupine 55 – 64 ročných.
Na základe získaných údajov o vekovo špecifickej chorobnosti v rokoch 1998 – 2007 v okrese Rimavská Sobote bolo možné vykonať porovnania vekovo špecifickej chorobnosti a zistiť tak vývoj chorobnosti v jednotlivých vekových skupinách. Výsledky sú uvedené v nasledujúcich grafoch. V grafe 9 je uvedený trend chorobnosti na salmonelózu u 0-ročných detí. Celková priemerná chorobnosť na salmonelózu v horizonte 10 rokov bola
u 0-ročných detí 2059,73/100 tis. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v rokoch 2004 (3955/100 tis.) a 1999 (3190/100 tis.). Najnižšia chorobnosť bola pozorovaná v roku 2002 (106,50) a v roku 1998 (1054,65/100 tis.). Trend vývoja salmonelózy 0-ročných detí má od roku 1998 stúpajúcu tendenciu. Tento vzostup však nebol štatisticky signifikantný (r = 0,293/P > 0,05). Najvyššia chorobnosť na salmonelózu u 0-ročných detí bola zaznamenaná vo veku 5 mesiacov.
Diskusia
Hlavným cieľom tejto práce bolo vykonať podrobnú analýzu salmonelóz v okrese Rimavská Sobota v rokoch 1998 – 2007. V práci sa analyzoval výskyt salmonelóz na základe sezónnosti, cykličnosti, pohlavia, etnickej príslušnosti, ale aj výskyt podľa vekovo špecifickej chorobnosti. Zhodnotili sme výskyt salmonelóz v okrese Rimavská Sobota a porovnali ho s výskytom choroby v Banskobystrickom samosprávnom kraji a v Slovenskej republike. Analýza trendov incidencie sa musí vykonávať v zmysle metodík pre časové rady. Jedná sa o ekonometrické metódy, ktoré je možné aplikovať aj v oblasti verejného zdravotníctva. Na základe spomínaných metód sme sa pokúsili určiť prognózu vývoja salmonelózy v okrese Rimavská Sobota pre obdobie najbližších 5 rokov (4, 10).
Vzhľadom na etnickú štruktúru obyvateľstva sme urobili analýzu zmien v časovej rade chorobnosti podľa etnických skupín. Okres Rimavská Sobota patrí rozlohou medzi najväčšie okresy Slovenska a demografická štruktúra je výraznou mierou ovplyvňovaná vysokou proporciou rómskeho etnika, ktoré sa najmä v nižších vekových skupinách pohybuje v rozmedzí 35 – 50 %. Obce okresu sú väčšinou malé bez potrebnej infraštruktúry, jedná sa predovšetkým o absenciu komunálno-hygienických podmienok.
Porovnaním chorobnosti na salmonelózy v rokoch 1998 – 2007 v okrese Rimavská Sobota, Banskobystrickom samosprávnom kraji a Slovenskej republike sa nezistili signifikantné rozdiely. Na prvý pohľad by sa zdalo, že chorobnosť na salmonelózy v uvedených regiónoch má rovnaké kvalitatívne znaky. Na základe vykonaných analýz sa však zistili rôzne trendy týkajúce sa vývoja chorobnosti v časovej rade pozorovaných rokov 1998 – 2007. Pokiaľ retrospektívna analýza chorobnosti na salmonelózu v okrese Rimavská Sobota preukázala, na základe modelu lineárnej regresie, konštantný trend chorobnosti so strednou hodnotou 259,74 prípadov na 100 tis. obyvateľov, chorobnosť v BBsK a na Slovensku vykazovala trvalý pokles. Z uvedeného vyplýva, že vývoj epidemiologickej situácie vo výskyte salmonelóz v okrese Rimavská Sobota má iné charakteristiky vývoja než situácia v SR a BBsK. Analýzy dát chorobnosti na salmonelózy zistenej v jednotlivých pozorovaných rokoch v okrese RS vykazuje veľký rozptyl hodnôt a značnú nesúrodosť, čo výraznou mierov obmedzuje využitie štatistických metód pre takého hodnotenie. Pri hľadaní matematického modelu časovej rady bolo možné charakterizovať tento model ako stochastický bez výraznej determinácie chorobnosti časovým rozpätím určeným jedným rokom.
Prognóza chorobnosti salmonelóz sa vykonala nielen na základe modelu lineárnej regresie aj prostredníctvom ekonometrickej metódy analýzy časových radov. Prognóza chorobnosti na najbližších 5 rokov predpokladá, že chorobnosť v nasledujúcich piatich rokoch by nemala mať vzostupný, ale ani zostupný charakter na 95% hladine spoľahlivosti a teda vykazuje konštantný trend. Uvedené konštatovanie je dôležité pre manažovanie rizík, resp. preventívnych opatrení. Javí sa nevyhnutnosť doplniť štandardné opatrenia v prevencii salmonelóz ďalšími opatreniami na základe podrobne vykonanej analýzy.
Zisťovali sme chorobnosť na salmonelózu v etnických skupinách. Z výsledkov retrospektívnej analýzy vyplýva mierne vyššia chorobnosť u rómskeho etnika v porovnaní s majoritnou skupinou, ale bez signifikantného rozdielu. Uvedená skutočnosť síce môže odrážať rozdielny životný štýl rómskeho etnika, hlavne v oblasti stravovacích návykov a výrazne horšie komunálno-hygienické podmienky, ktoré by mohli zohrávať významnú úlohu v procese šírenia nákazy, ale tieto faktory v procese šírenia nákazy pravdepodobne nezohrávajú tak významnú úlohu, aby viedli k signifikantnému rozdielu chorobnosti viazanej na etnikum. Je možné, že zlé komunálno-hygienické podmienky z dôvodu, že sú spoločné aj pre majoritnú časť populácie, ovplyvňujú chorobnosť aj v tejto skupine obyvateľstva.
Analyzovali sme rozdiely v chorobnosti na salmonelózy pre jednotlivé pohlavia. Z výsledkov vyplýva, že sa pozorovala vyššia chorobnosť u žien, ale bez štatistickej významnosti. Ako sa uvádza v literatúre aj v našej práci sme potvrdili fakt, že salmonelóza je ochorením, ktoré sa prejavuje výraznou sezónnosťou. Z uvedeného vyplýva, že salmonelózy majú výraznú sezónnosť s minimálnym výskytom v mesiacoch január až máj a s maximom výskytu v mesiacoch jún a august. Uvedené rozdiely sú štatisticky signifikantné. Môžeme to zdôvodniť nesprávnym uskladnením potravín predovšetkým v letných mesiacoch, kedy v potravinách dochádza k rýchlejšiemu pomnoženiu salmonel v dôsledku dosiahnutia optimálnych teplôt (2, 6).
Analýza vekovo špecifickej chorobnosti poukázala na výrazne rozdiely v chorobnosti medzi jednotlivými vekovými skupinami čo je v zhode s literárnymi prameňmi. Najvyššia chorobnosť bola vo vekovej skupine 0-ročných a 1- až 4-ročných čo je opäť v zhode s inými štúdiami a literatúrou. Príčinu toho javu môžeme hľadať predovšetkým vo väčšej vnímavosti detského organizmu, kde stačí aj malá infekčná dávka ktorá spôsobí ochorenie. Zamerali sme sa aj na vývoj chorobnosti u 0-ročných detí podľa mesiaca veku v ktorom došlo k nákaze. Dokázali sme, že najvyššia chorobnosť v tejto vekovej skupine je u 5, 6 a 7 mesačných detí. Za hlavnú príčinu tohto javu považujeme, že práve v tomto období života dieťaťa dochádza po prvý krát k prijímaniu inej stravy ako materského mlieka. Jedná sa predovšetkým o kaše, jogurty a prípravky zo sušeného mlieka, ktoré bývajú významným faktorom prenosu pôvodcov salmonelóz (3, 8).
Záver
Závery tejto práce poukazujú na všeobecne známe skupiny týkajúce sa procesu šírenia nákazy v skupine salmonel. Jedná sa o primárnu antropozoonózu, kde v procese šírenia nákazy zohrávajú významnú rolu skôr faktory prenosu pôvodcu nákazy než faktory, ktoré ovplyvňujú všeobecné komunálno-hygienické podmienky, respektíve pohlavia. Najviac rizikovou skupinou zostávajú 0- a 1- až 4-ročné deti a ďalej osoby staršie ako 65 rokov, pričom trend vývoja chorobnosti v okrese Rimavská Sobota v priebehu posledných 10 rokov ako aj v prognóze 5 nasledujúcich rokov má konštantný charakter. Rozloženie výskytu salmonel vo vzťahu k ich výskytu poukazuje na skutočnosť, že problémovou zostáva oblasť sporadického výskytu a malého výskytu v počte do 3 prípadov v ohnisku. Uvedené súvisí s tým, že všeobecne prijímané zásady na úseku HACCP v oblasti verejného stravovania prinášajú pozitívny efekt, ale na druhej strane pravdepodobne nízka zdravotná uvedomelosť ľudí vedie k prípadom sporadického výskytu respektíve malého výskytu salmonelóz. Tomu nasvedčuje aj zistená výrazná sezónnosť ochorenia. S maximom výskytu koncom leta. Pokiaľ ide o dominantný typu salmonel tým bola, je a ešte bude po dlhé obdobie S. enteritidis.
Prognosis of Salmonellas morbidity for Rimavská Sobota district
Beáta TARAGEĽOVÁ, Michala BÉREŠOVÁ
(Z Trnavskej univerzity v Trnave, Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce, Katedry manažmentu a jazykov, vedúca PhDr. J. Bérešová, PhD., mim, prof.)