Súhrn

Príspevok charakterizuje najčastejšie príčiny úmrtí podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva a najčastejšie príčiny úmrtí ľudí starších ako 65 rokov. Článok poskytuje odhady počtu fajčiarov vo vekovej kategórii 65 a viac na základe amerických štúdií a domácich výskumov, ktoré poukazujú aj na značný počet ľudí, ktorí dokázali prestať fajčiť najmä vo veku 75 rokov a viac. Epidemiologické údaje o výskyte fajče­nia na Slovensku a vo svete potvrdzujú trend znižovania výskytu fajčenia najmä zvyšovaním počtu ľudí, ktorí zanechali fajčenie. Príspevok predstavuje najdôležitejšie nástroje, ktoré vedú k znižovaniu výskytu fajčenia u starších ľudí, najmä edukáciu. V súvislosti s poskytovaním odbornej pomoci príspevok predstavuje účinné metódy, akými je hlavne krátka rada u praktického lekára a špecializované poradenstvo na odvykanie od fajčenia, ktoré sa vykonáva na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.

Kľúčové slová: fajčenie – odvykanie od fajčenia – zdravotné a sociálne dopady fajčenia.

Summary

An article characterizes the most frequent death causes according The Report on Population’s Health Status and the most frequent causes of death in people older then 65 years. It presents smoker number estimates in the age category 65 and more based on US studies and home researches which points to significant number of people who stopped smoking mainly in the age 75 and more. Epidemiological datas on smoking prevalence in Slovakia and in the world confirm decreasing trend of smoking mainly due to the raising number of people who stopped smoking. An article introduces the most important tools which lead to the decreasing trend of smoking in older people which is mainly the education. With regard to providing of a specialized help an article introduces effective methods which are mainly short advice at general practitioners and specialized counseling for smoking cessation which is being carried out at regional public health offices.

Key words: smoking, quit smoke, health and social impact of smoking

Úvod

Fajčenie tabaku predstavuje v súčasnosti jednu z najhlavnejších preventabilných príčin úmrtí vo svete. Tabak, respektíve fajčenie, predstavovalo v dobách pred naším letopočtom u indiánskych kmeňov rozšírený jav, prostredníctvom ktorého si uctievali bohov. U Aztékov sa tabak považoval za posvätnú látku, z ktorej pozostávalo telo ich bohyne Cihuacoahuatl. Po roku 1492 tabak prenikol do Európy, avšak jeho šíreniu prekážalo náboženstvo. Napriek tomu sa užívanie tabaku formou fajčenia, žuvania, šnupania rpzšírilo po celej Európe. Prvým veľkým kritikom tabaku bol na začiatku 17. storočia anglický kráľ Jakub I. Na úze­mie Slovenska a Čiech sa fajčenie dostalo počas tridsaťroč­nej vojny (1618 – 1648), keď cudzie nemecké a švédske žoldnierske vojská priniesli so sebou tabak. V r. 1783 zaviedol cisár Jozef II. tabakový monopol. Rozsiahle štúdie o rizikách a škodlivosti užívania tabakových výrobkov sa začali šíriť v období po II. svetovej vojne. Vôbec prvá zmienka lekára o škodlivosti fajčenia sa datuje do obdobia roku 1859, keď francúzsky lekár Bouisson poukázal na účinky fajčenia na ľudský organizmus na základe štúdie u 68 pacientov nemocnice v Montpelier, ktorí trpeli rako­vinou ústnej dutiny. Prvé protifajčiarske poradne vznikli vo Švédsku v r. 1955, neskôr vznikli v Nórsku, Dánsku, NSR, Veľkej Británii, Kanade a USA. V bývalej ČSSR bola prvá poradňa na odvykanie od fajčenia založená v r. 1959 v Hrad­ci Králové.

Fajčenie spôsobuje rad zdravotných problémov a komplikácií a je s ním spojených 7 z celkom 14 hlavných príčin, ktoré spôsobujú smrť u ľudí vo veku 60 rokov a starších (8). V r. 2008 boli na Slovensku podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva najčastejšou príčinou smrti zo všetkých úmrtí choroby obehovej sústavy (muži 46,9 %, ženy 61,0 %), nádory (muži 24,6 %, ženy 20,3 %), vonkajšie príčiny (muži 9,2 %, ženy 2,4  %), choroby dýcha­cej sústavy (muži 6,1 %, ženy 5,1 %), choroby tráviacej sústavy (muži 6,7 %, ženy 4,6 %).

Niektoré zo štúdií potvrdzujú, že fajčenie spôsobuje vážne zdravotné problémy u starších ľudí, najmä však srdcovocievne choroby, vysoký krvný tlak, žalúdočné vredy a cukrovku (15). Fajčenie v neskoršom veku spôso­buje rad problémov v oblastiach, ako je zvýšený stres, znížená mobilita a spokojnosť v oblasti sociálnych vzťa­hov (7). V USA sa v r. 2000 potvrdilo, že vo veku 65 a viac fajčí okolo 10 % obyvateľov (4) a fajčenie zapríčinilo odhadom 287 000 úmrtí medzi ľuďmi nad 65 rokov (20). Viacero štúdií potvrdilo, že v USA je medzi populáciou nad 65 rokov viac mužov, ktorí prestávajú fajčiť, a v porovnaní s vekovou kategóriu od 18 do 64 rokov je výskyt fajčenia nižší (5). Na Slovensku komplexné údaje nie sú k dispozícii, pretože väčšina prieskumov, ktoré sa vykonávajú Štatistickým úradom SR a v rámci európskych projektov (9), sa týka fajčenia u detí a mlá­deže. Odhadom môže na Slovensku fajčiť okolo 20 % starších ľudí vo veku 65 rokov a viac. Podľa Bartošovičov­ho výskumu (1) v domovoch dôchodcov na Slovensku v r. 1989 fajčilo 12,5 % obyvateľov, o jedenásť rokov neskôr stúpol ich počet viac ako dvojnásobne na 27,1 %. Zároveň v r. 2000 prišlo k zníženiu počtu seniorov, ktorí zanechali fajčenie alebo nikdy nefajčili. Vzostup počtu fajčiarov pozoroval vo všetkých skupinách, najmä však vo vekovej skupine 75-ročných oproti seniorom 74-ročným a mladším. Podľa Zarembu a spoluprac. (25) medzi osobami vo veku 60 rokov a staršími je 17,2 % stálych alebo príležitostných fajčiarov, viac mužov ako žien (26,7 % verzus 11,3 %). Udávajú aj relatívne vysoké zastúpenie bývalých fajčiarov, hlavne medzi mužmi (43,2 %), čo svedčí o tom, že úsilie zanechať fajčenie je často úspešné.

U fajčiarov je 10-násobná pravdepodobnosť, že ochorejú na rakovinu pľúc, oproti tým, ktorí nikdy nefaj­čili. Fajčenie vedie aj k mnohým osobnostným zmenám. Na druhej strane svetlým príkladom pôsobia práve ľudia, ktorí fajčenie prekonali. Až 77 % z populácie fajčiarov sa stáva dennými fajčiarmi do dosiahnutia veku 20 rokov. Z pohľadu vzniku závislosti od tabaku hrá rolu správanie a postoje rodičov a priateľov k fajčeniu (6, 16, 18). Zanechanie fajčenia teda nemusí byť úzko spojené len so skupinou vo veku 15 – 19 rokov, kde najviac responden­tov prestáva fajčiť (10).

Výskyt fajčenia na Slovensku

Štatistický úrad SR počínajúc rokom 1994 periodic­ky v dvojročných intervaloch robí na reprezentatívnej vzorke prieskum o názoroch obyvateľov SR na užívanie drog a tabaku. Od r. 1994 najväčší podiel vo všetkých sledovaných súboroch tvoria nefajčiari. Od r. 2000 stúpa podiel nefajčiarov aj medzi mládežou SR vo veku 15 až 29 rokov. U mládeže z Bratislavy je identický podiel nefajčiarov od roku 1998 – 53 %.

So zvyšujúcim sa vekom respondentov sa zvyšuje podiel tých, ktorí o sebe tvrdia, že fajčia denne. Na druhej strane je u najmladších najvyšší podiel príležitostných fajčiarov. V súbore dospelej populácie SR sa v súčasnosti znížil podiel fajčiarov na úroveň 38 %, čo je od r. 1994 najnižšia nameraná hodnota v tomto súbore. Najviac denných fajčiarov v súčasnosti je vo vekovej kategórii 25- až 29-ročných. Nefajčiari sú najčastejšie zastúpení medzi ženami a respondentmi s vysokoškolským vzde­laním. V r. 2006 sú najpočetnejšou skupinou u dospelých od 18 rokov spomedzi troch sledovaných nefajčiari, pričom po prvýkrát presiahol počet nefajčiarov hranicu 60 %. Podiel nepravidelných fajčiarov ostáva pri porov­naní s ostatnými rokmi na konštantnej úrovni 13 %.

V súvislosti s pohlavnými rozdielmi fajčí na Sloven­sku 49 % mužov a 28 % žien. Za priemerný vek začiatku fajčenia súbor populácie SR označil vek 17,3 roka, pričom u mužov je vek prvej skúsenosti vo veku 16,7 roka a u žien vo veku 18,9 roka. Výskyt fajčenia vo svete. Pri sledovaní výskytu fajčenia tabakových výrobkov u dospelých v Európe sledujeme z viacerých zdrojov a odkazov značne roz­dielne údaje o prevalencii, keďže sa požíva iná metodika zberu a vyhodnocovania dát. Z tohto hľadiska sú porovnateľné údaje Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá vychádza z overenej metodiky (24). Z hľadiska výskytu fajčenia v európskej populácii treba zdôrazniť pretrvávajúce rozdiely v úrovni medzi jednotlivými krajinami. Vo väčšine krajín existujú veľké rozdiely medzi výskytom fajčenia žien a mužov. Spomedzi viac ako 50 krajín európskeho regiónu najnižší výskyt fajčenia tabako­vých výrobkov je v Albánsku, Belgicku, na Islande, v Slovinsku a Švajčiarsku. Na druhej strane medzi krajiny s najvyššou prevalenciou fajčenia tabakových výrobkov sa zaraďuje Rusko, Ukrajinu, Grécko, Srbsko, Bosna a Her­cegovina a Bulharsko. Najväčšie rozdiely z hľadiska fajčenia u mužov a žien sa zistili v Arménsku, Albánsku a v Kazachstane. Najvyššia miera fajčenia u mužov bola v Rusku (70 %) a u žien v Srbsku (40 %).

Možnosti pre intervencie praktického lekára v oblasti podpory zanechania fajčenia

V súvislosti so zvyšovaním motivácie seniorov k zanechaniu fajčenia má veľké možnosti praktický lekár. Pri každej návšteve pacienta ho môže k tomu motivovať. Podľa odporúčaní SZO (23) liečbu tabakovej závislosti, ktorá zahŕňa aj krátku intervenciu u praktického lekára, môžu vykonávať aj vyškolení lekári v iných vedných odboroch, ako je psychiatria, avšak musia postupovať v súlade s medicínskymi poznatkami o liečbe tabakovej závislosti. Krátka rada od lekára môže motivovať k za­nechaniu fajčenia až 30 % fajčiarov v porovnaní so žiad­nou intervenciou (11).

Zanechanie fajčenia v akom­koľvek veku znižuje riziko vzniku choroby a smrti. Ak ľudia vo veku 60 až 64 rokov, ktorí fajčili denne jednu škatuľku cigariet, prestanú fajčiť, znížia riziko úmrtia v budúcich 15 rokoch o 10 %. Medzi fajčiarmi vo veku 65- a viacročnými odhadované relatívne riziko vzniku rakoviny bolo 0,73 u abstinujúcich 5 rokoch, 0,54 u abstinujúcich 10 rokov a 0,29 u absti­nujúcich 20 rokov (3). Lekári môžu predložiť pacientovi tieto argumenty k zanechaniu fajčenia:

1.    Ekonomika fajčenia. Vyfajčenie 20 cigariet denne pripraví fajčiara ročne zhruba o 720 eur. V r. 2008 boli úhrnné náklady na jednu domácnosť ľudí poberajú­cich starobný dôchodok na úrovni 1 225  Sk ročne.
2.    Zanechaním fajčenia sa zlepší vlastné zdravie a mentálne funkcie, zvýši sa sebaúcta a ovplyvní to začiatok experimentácie s fajčením u detí a vnukov či vnučiek.
3.    Pre vnúčatá je starší človek dobrým vzorom nielen v nefajčení, ale aj v sile prekonávať sám seba, ak došlo k úspešnému zanechaniu fajčenia.
4.    Spokojnosť a sociálna pohoda v spoločnosti nefaj­čiarov. Starší človek sa nemusí neustále pýtať a ospravedlňovať za fajčenie v spoločnosti.
5.    Dom, šaty, vlasy nebudú páchnuť od tabakového dymu, čo privíta nejedna návšteva.

Dôvody pretrvávania fajčenia

„Ja tak strašne rád fajčím, pretože ma to upokojuje, zbavuje ma stresu a napätia.“ Cigareta spôsobuje dočas­né a klamlivé uvoľnenie. Človek dostáva na cigaretu chuť, aby znížil príznaky, ako je napätie, nevoľnosť, nervozita, podráždenosť a podobne. Abstinenčné príznaky vznikajú v dôsledku závislosti organizmu od nikotínu.

„Cigareta mi pomáha riešiť problémy.“ Nefajčiar alebo bývalý fajčiar sa s problémami dokáže vyrovnať bez cigarety. Riešiť problém bez cigarety posilňuje u bývalého fajčiara sebahodnotenie a úctu. Cigareta slúži pre fajčiara ako „barlička“, o ktorú sa opiera, na druhej strane strpčuje život nielen jemu samotnému, ale aj okoliu.

„Nemám vôľu prestať fajčiť.“ Často tieto slová slúžia ako zastierací manéver. Kto nechce prestať, jednoducho povie: „Nemám pevnú vôľu.“ Skúste sa nad tým za­-myslieť. Cestu k nefajčeniu sprevádzajú dôvody, pre ktoré sa oplatí stať nefajčiarom v každom veku. Nikdy nie je neskoro, stačí hlavne chcieť. Potom na ceste k nefajčeniu vám môžu pomôcť aj ostatní.

„Priberiem.“ Fajčiar po zanechaní fajčenia môže pribrať okolo 2 – 4 kilogramov. Riziko vzniku choroby v dôsledku ďalšieho fajčenia je neporovnateľné s mier­nym váhovým prírastkom. Na druhej strane s nefajčením súvisí možná zmena stravovacích návykov. Jedzte viac zeleniny a ovocia, pite viac minerálnej vody a ovocných štiav – nebudete priberať!

„Môj otec fajčil do 90-ky a nemal žiadne problémy.“  Je to možné, mal šťastie. Vy ho však mať nemusíte. Sú aj opačné prípady, keď niekto fajčil a zomrel ako 40-ročný aj v dôsledku nesprávneho životného štýlu – fajčenia.

„Som už teraz chorý, tak načo prestávať v tomto veku.“ Riziko vzniku a priebehu choroby sa znásobuje počtom denne vyfajčených cigariet. Zdravotný stav zhoršuje fajčenie cigariet v každom veku. Naopak, zanechanie fajčenia vplýva na zdravie v každom veku pozitívne. Stav imunitného systému sa zlepšuje.

„Je lepšie, keď prestanem naraz, alebo postupne si odvyknem od cigarety?“ Neexistuje jednoznačne účinný spôsob. V staršom veku sa odporúča ísť cestou postup­ného odvykania. Nakoniec už aj zníženie počtu denne vyfajčených cigariet vplýva na organizmus pozitívne.

Záver

Riziko úmrtia vplyvom fajčenia sa vyrovná po 15 rokoch nefajčenia úrovni rizika u tých, ktorí nikdy nefajčili. Napriek tomu, že najväčší prínos pre človeka má zanechania fajčenia v období adolescencie, zanechanie fajčenia v neskoršom veku preukázateľne znižuje riziko vzniku chorôb, ktoré s ním súvisia (21). Aby sa zvýšil počet bývalých fajčiarov, sa dnes používajú farmakolo­gické a behaviorálne stratégie, profesionálne poradenstvo a krátka rada, telefonické poradenstvo a iné. Jedným z najúčinnejších nástrojov u starších ľudí s cieľom zane­chať fajčenie je podľa viacerých štúdií najmä edukácia (14, 19, 22, 26). Iné štúdie poukazujú na vek ako na prediktor fajčenia u starších ľudí v smere zvyšovania počtu bývalých fajčiarov vo vekovej kategórii 65 a viac (2, 17).

V úsilí stať sa bývalým fajčiarom pomáhajú na Slovensku odborné poradne pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ktoré sa špecializujú na odúča­nie od fajčenia (12). V rámci zdravotnej starostlivosti existuje sieť centier pre liečbu drogových závislostí, kde sa zaoberajú aj liečbou tabakovej závislosti. Formou individuálnych sedení, behaviorálnej podpory a možnos­ťou užívania prípravkov s náhradným obsahom nikotínu pomáhajú ľuďom zanechať fajčenie a užívanie tabaku. Poradne svojim klientom ponúkajú aj svojpomocné príručky, ako sa stať nefajčiarom (13).

Smoking in seniors

Róbert OCHABA, Ladislav HEGYI, Ivan BIELIK
(Z Katedry behaviorálneho zdravia Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava,  vedúci MUDr. R. Ochaba, PhD.)