Respiračné choroby predstavujú problém nielen z finančného hľadiska, ale aj z pohľadu na kvalitu života jednotlivcov. Epidemiologické analýzy poukazujú na urgentnú potrebu zberu presných údajov o respiračných chorobách a na nutnosť stanovenia premyslenej stratégie na ich prevenciu. Tieto alarmujúce skutočnosti boli dôvodom, prečo Fórum medzinárodných respiračných spoločností dňa 6. 12. 2009 v Cancune (Mexiko) na Svetovej konferencii o pľúcnom zdraví vyhlásilo rok 2010 za ROK PĽÚC s cieľom upozorniť odbornú i laickú verejnosť na zvyšujúci sa počet ochorení a úmrtí na pľúcne choroby a na opatrenia potrebné na zvrátenie nepriaznivej situácie.
V desiatke najčastejších úmrtí na svete sa nachádzajú až štyri pľúcne diagnózy – zápaly pľúc, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), tuberkulóza (TBC) a karcinóm pľúc. V prípade CHOCHP, karcinómu pľúc a pneumónie (PN) sa očakáva ďalší vzostup, takže zo 68 miliónov úmrtí bude až 11,9 miliónov podľa kvalifikovaných odhadov v roku 2020 zapríčinených predovšetkým týmito diagnózami (4,7 mil. pri CHOCHP, 2,3 mil. pri karcinóme pľúc a 2,4 mil. pri pneumónii). Dve z najpočetnejších pľúcnych chorôb (karcinóm pľúc a CHOCHP) sú zapríčinené predovšetkým fajčením cigariet.
Okrem nikotinizmu sa ale na chorobách pľúc a tuberkulóze spolupodieľajú genetické, nutričné a environmentálne faktory. Mnohé ďalšie príčiny súvisia s vojnovými konfliktmi, chudobou alebo biedou, ale aj s nesprávnym alebo vynúteným životným štýlom, resp. nekvalitnou alebo nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou. Jedným zo zákerných skrytých nepriateľov je aj spomalenie až uzáver horných dýchacích ciest pri spánku, syndróm spánkového apnoe, ktorý zapríčiňuje množstvo dopravných nehôd pri riadení auta, ale aj nehôd v prevádzkach v dôsledku dennej spavosti a mikrospánkov. Prím v počte nespoznaných príčin náhleho úmrtia má embólia pľúcnej tepny, ktorá je zapríčinená zdanlivo nevinným zápalom žíl dolných končatín, ciev brucha alebo dlhším pobytom na lôžku po ťažšej operácii.
Ľudský respiračný trakt je mimoriadne zraniteľný vzhľadom k svojmu alergizujúcemu okoliu (priedušková astma) a k infekčnému okoliu, ako to dokazujú epidémie až pandémie chrípky, aktivácia výskytu dávivého kašľa (pertussis) u dospelých, pneumokokové infekcie (napr. zápaly pľúc) a prípady ťažkého akútneho respiračného syndrómu.
Rizikových faktorov zhoršujúcich naše zdravie je stále viac a podieľame sa na nich my sami. Príkladom je fajčenie, ktoré sa začína už u detí na základných školách a o to skôr sa prejaví vo forme chorôb buď ako priamy etiologický faktor, alebo nepriamo, resp. zvýšením rizika progresie väčšiny pľúcnych a srdcových chorôb.
Narastajúce množstvo áut a zvyšujúca sa hustota dopravy významne zvyšuje množstvo škodlivín v ovzduší. Zvyšujúci sa podiel mestského obyvateľstva a vyprázdňovanie dediniek a usadlostí menia životný štýl v kombinácii so škodlivinami, ktoré produkuje priemysel. Rizikové a alergizujúce vplyvy sa navzájom prelínajú a vytvárajú novšie, doteraz nevnímané škodliviny. Aj víkendový alebo dovolenkový pobyt v malebnej prírode nám môže pokaziť sused vykurujúci svoju chalupu nekvalitným kurivom, fajčiar na návšteve alebo v aute.
Hoci ROK PĽÚC 2010 sa skončil, choroby pľúc, priedušiek a ich následky na iných orgánoch s nami zostávajú aj naďalej. Pri zohľadnení mortality, incidencie, prevalencie a nákladov na starostlivosť sa pľúcne choroby v celosvetových rebríčkoch zaraďujú na druhé miesto dôležitosti, hneď za kardiovaskulárne choroby a v niektorých štátoch (Veľká Británia), už na prvú priečku. Preto máme veľa dôvodov, aby naše úsilie o prevenciu, včasný záchyt a optimálnu liečbu chorôb pľúc a priedušiek pokračovalo.
2010 was lungs year
Peter Krištúfek
