Abstrakt
Úvod. Benígne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV) predstavuje najčastejšiu príčinu vestibulárneho závratu a je charakterizované vznikom náhleho prechodného rotačného závratu s charakteristickým klinickým obrazom. Diagnostika BPPV je založená na správnom odobratí anamnézy a klinickom vyšetrení s použitím polohových diagnostických manévrov. Výhodu liečby BPPV predstavuje fakt, že je možné pomocou repozičných manévrov (špecifické pohyby hlavy a tela) otolity, ktoré sa nachádzajú v postihnutom polkruhovom kanáliku, odstráni, a tým pacienta vylieči.
Materiály a metódy. Realizovali sme retrospektívnu štúdiu s analýzou súboru 61 pacientov, ktorí boli u nás liečení v časovom období 3 rokov (2018 – 2021). Realizujeme štatistické zhodnotenie súboru – zber demografických dát, ako vek v období vzniku ažkostí, pohlavie, prevalenciu poškodenia jednotlivých polkruhovitých kanálikov. Sledujeme prevahu stranového poškodenia vestibulárneho aparátu. Hodnotíme najčastejšie používané diagnostické a terapeutické manévre, klinický obraz provokovaných ažkostí. Úspešnos liečby hodnotíme na základe nevyhnutnosti opätovnej návštevy ambulancie.

Výsledky. BPPV je ochorenie častejšie sa vyskytujúce vo vyššom veku a s prevahou v ženskej populácii. V diagnostike bol najčastejšie používaný Dix-Hallpikov manéver a rotačný test v ľahu. Prevalencia poškodenia jednotlivých polkruhovitých kanálikov bola: zadný (77 %), horizontálny (18 %) a predný kanálik (5 %). Častejšie boli poškodené kanáliky pravého vnútorného ucha. Repozičné terapeutické manévre sa ukázali ako vysokoefektívne: pri 1. skupine (pc-BPPV) 91,5 % po prvej návšteve, pri 2. skupine (hc-BPPV) bola úspešnos 91 %, v 3. skupine (ac-BPPV) si vyžadoval opätovnú návštevu jeden pacient.
Záver. BPPV možno charakterizova ako ochorenie typické pre staršiu populáciu, častejšie postihujúce ženy. Medzi najpoužívanejšie diagnostické manévre patrí Dix-Hallpikov manéver a rotačný test v ľahu. Repozičné manévre predstavujú jednoduchý a efektívny spôsob liečby s vysokou úspešnosou už po prvej návšteve lekára (tab. 2, obr. 1, lit. 14). Text v PDF www.lekarskyobzor.sk.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Benígne paroxyzmálne polohové vertigo, repozičné manévre, Dix-Hallpike, kanálolitiáza, semicirkulárny kanálik.
Lek Obz 2022, 71 (12): 534 – 537
Pavol SKÁČIK, Jana OLEKŠÁKOVÁ, Róbert RUŽINÁK, Lucia BABÁLOVÁ, Vladimír NOSÁĽ, Ema KANTOROVÁ, Egon KURČA, Štefan SIVÁK

Neurologická klinika, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzitná nemocnica Martin, prednosta prof. MUDr. E. Kurča, PhD., FESO

Citácia
SKÁČIK P., OLEKŠÁKOVÁ J., RUŽINÁK R. a kol: Benígne polohové paroxyzmálne vertigo: retrospektívna štúdia súboru pacientov s diagnostikovaným BPPV, demografická charakteristika, diagnostika, terapia. Lek Obz 2022, 71 (12): 534 – 537

Benign paroxysmal vertigo: retrospective study of a group of patients diagnosed with BPPV, demographic characteristics, diagnostics, therapy

Abstract
Introduction. Benign paroxysmal positional vertigo (BPPV) represents the most common cause of vestibular vertigo and is characterized by the onset of sudden transient rotational vertigo with a characteristic clinical picture. The diagnosis of BPPV is based on proper history taking and clinical examination using positional diagnostic maneuvers. The advantage of treating BPPV is the fact that it is possible to remove the otoliths located in the affected semicircular canal with the help of repositioning maneuvers (specific movements of the head and body), thereby curing the patient.
Materials and methods. We performed a retrospective study with analysis of a group of 61 patients who were treated in our clinic over a period of 3 years (2018 – 2021). We performed a statistical evaluation of the group – collection of demographic data such as age at the time of onset of difficulties, gender, prevalence of damage to individual semicircular canals. We observe the prevalence of which side of vestibular apparatus was more often damaged. We evaluate the most frequently used diagnostic and therapeutic maneuvers, the clinical picture of the provoked difficulties. We evaluate the success of the treatment based on the next visit to the clinic.
Results. BPPV is a disease most often occurring in older age and with a predominance in the female population. In diagnostics, the most frequently used was Dix-Hallpike maneuver and lying-down rotation test. The prevalence of individual damage to the semicircular canals was: posterior (77 %), horizontal (18 %) and anterior canal (5 %). More often, the canals of the right inner ear were damaged. The repositioning therapeutic maneuvers proved to be highly effective: in the 1st group (pc-BPPV) 91.5 % after the first visit, in the 2nd group (hc-BPPV) the success rate was 91 %, in the 3rd group (ac-BPPV) requires one additional patient visit.
Conclusion. BPPV can be characterized as a disease typical of the elderly population, affecting women. The most commonly used diagnostic maneuvers include the Dix-Hallpike maneuver and the supine rotation test. Repositioning maneuvers represent a simple and necessary method of treatment with a high success rate already after the first visit to the doctor (Tab. 2, Fig. 1, Ref. 14). Text in PDF www.lekarskyobzor.sk.
KEY WORDS: Benign paroxysmal positional vertigo, repositioning maneuvers, Dix-Hallpike, canalolithiasis, semicircular canal.
Lek Obz 2022, 71 (12): 534-537
Pavol SKÁČIK, Jana OLEKŠÁKOVÁ, Róbert RUŽINÁK, Lucia BABÁLOVÁ, Vladimír NOSÁĽ, Ema KANTOROVÁ, Egon KURČA, Štefan SIVÁK

Neurologická klinika, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzitná nemocnica Martin, prednosta prof. MUDr. E. Kurča, PhD., FESO

CITE
SKÁČIK P., OLEKŠÁKOVÁ J., RUŽINÁK R. et al: Benign paroxysmal vertigo: retrospective study of a group of patients diagnosed with BPPV, demographic characteristics, diagnostics, therapy. Lek Obz 2022, 71 (12): 534-537