SÚHRN

V súlade s pertraktovaním medicíny založenej na trialových dôkazoch sa vynára otázka zachovania individualizovaného diagnostického aj terapeutického prístupu, v procese ktorého majú biomarkery rozhodujúcu úlohu. O význame takéhoto prístupu svedčí aj snaha o štandardizáciu využitia biomarkerov implementáciou odporučení ich využitia do medzinárodných odporúčaní pre diagnostiku a liečbu srdcového zlyhania. V patofyziológii progresie ochorení, ktoré vyúsťujú až do syndrómu chronického srdcového zlyhávania, sa uplatňuje viacero faktorov. V sekvencii navzájom súvisiacich patogenetických udalostí sa v myokarde manifestujú procesy zápalovej reakcie, oxidačného stresu, neurohumorálnej aktivácie a remodelácie srdca a ciev za súčasnej interakcie s mnohými komorbiditami, čo vyúsťuje do takých komplexných stavov, ako je kardiometabolický alebo kardiorenálny syndróm. Nasledujúci prehľad predstavuje úlohu biomarkerov v sekvenciách dejov chronického zlyhania srdca.

Kľúčové slová: kardiovaskulárne ochorenia, zlyhanie srdca, biomarkery.

Andrej DUKÁT 1, Juraj PAYER 1, Peter GAVORNÍK 1, Fedor ŠIMKO 2
1 V. interná klinika LF UK a UNB v Bratislave, prednosta prof. MUDr. J. Payer, PhD., MPH, FRCP
2 Ústav patologickej fyziológie LF UK v Bratislave, prednosta prof. MUDr. F. Šimko, PhD., FESC

Citácia:

DUKÁT A., PAYER J., GAVORNÍK P., ŠIMKO F.: Biomarkery ako prostriedok precizovania manažmentu chronického zlyhania srdca. Lek Obz, 70, 2021, č. 3, s. 82-91