Zdravie je kľúčovým faktorom rozvoja spoločnosti a nadobúda čoraz väčší význam na európskej, ako aj celosvetovej úrovni. Dobré zdravie je základným zdrojom sociálneho a ekonomického rozvoja. Vyššie stupne ľudského vývoja znamenajú, že ľudia žijú dlhšie a užívajú si viac rokov života bez zdravotných problémov. Verejné zdravotníctvo vnímame ako jeden z hlavných vektorov určujúcich smerovanie pri starostlivosti o verejné zdravie a spolu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti uskutočňuje politiku zdravia vo všeobecnosti.
Čo je to vlastne verejné zdravotníctvo a čo si pod týmto pojmom predstavujeme?
• Vedu a umenie chrániť a zlepšovať zdravie komunity s pomocou zdravotnej výchovy, podpory zdravia, výskumu a stratégií prevencie ochorení. Je to poznanie a aplikácia multidisciplinárnych populačne založených metód výskumu, výučby, realizácie, zahrnujúc rôzne akademické disciplíny.
• Vedu a umenie predchádzať chorobám, predlžovať život a podporovať zdravie cestou organizovaného úsilia spoločnosti.
• Organizačný a riadiaci systém, ktorý sa snaží komplexne, konzistentne, kompetentne a efektívne o zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva pomocou podpory a rozvoja zdravia, ochranou zdravia a prevenciou pred ochoreniami.
Existujú však viaceré, čoraz naliehavejšie výzvy týkajúce sa zdravia obyvateľstva, ktoré si vyžadujú nový strategický prístup. Podľa novej stratégie v oblasti zdravia v európskom spoločenstve na základe rozhodnutia prijatého spoločne európskym parlamentom a radou ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007 stanovuje druhý akčný program EÚ v oblasti zdravia na obdobie 2008 – 2013.
1. Demografickými zmenami vrátane starnutia obyvateľstva sa mení štruktúra chorôb a zaťažuje udržateľnosť systémov zdravotníctva v EÚ. Podpora starnutia v dobrom zdraví znamená podporovať zdravie počas celého života, aby sa predchádzalo zdravotným problémom a postihnutiam od skorého veku, i riešiť nerovnosti v oblasti zdravia súvisiace so sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi faktormi. Starnutie obyvateľstva, ktorého príčinou je nízka pôrodnosť a rastúca priemerná dĺžka života, sa stalo dobre známou skutočnosťou. Do roku 2050 stúpne o 70 % počet osôb v EÚ vo veku 65 rokov a viac. Skupina osôb vo veku 80 rokov a starších vzrastie o 170 %. Vzhľadom na tieto zmeny sa pravdepodobne zvýši dopyt po zdravotnej starostlivosti a zároveň klesne počet obyvateľov v produktívnom veku. Mohlo by to v členských štátoch spôsobiť zvýšenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť o 1 – 2 % HDP do roku 2050.
Zlepšením zdravia detí, dospelých v produktívnom veku a starších ľudí sa prispeje k dosiahnutiu zdravého aktívneho obyvateľstva a podporí sa starnutie v zdraví teraz i v budúcnosti. Starnutie v zdraví je takisto podporované realizáciou činností na podporu zdravého spôsobu života, zníženie škodlivých návykov a na predchádzanie určitým chorobám a ich liečenie vrátane genetických porúch. Vývoj geriatrickej medicíny treba aktívne podporovať, pričom by sa mal klásť dôraz na individualizovanú starostlivosť.
Paliatívna starostlivosť a lepšie pochopenie neurodegeneratívnych chorôb, akou je napríklad Alzheimerova choroba, sú takisto dôležitými témami, ktorými sa treba zaoberať. Existuje priestor aj na ďalšiu prácu týkajúcu sa krvi, tkanív, buniek a orgánov vrátane otázok spojených s transplantáciou.
Na podporu týchto opatrení je potrebné zintenzívniť výskum vrátane longitudinálnych štúdií a zvýšiť kapacity vo verejnom zdravotníctve, napríklad posilnením odbornej prípravy a štruktúr verejného zdravotníctva. Vzhľadom na rastúci tlak na verejné finančné prostriedky vyplývajúci z demografickej zmeny a iných výziev je nevyhnutné zabezpečiť, aby prijaté opatrenia boli efektívne a účinné.
2. Pandémie, väčšie fyzické a biologické incidenty a bioterorizmus predstavujú potenciálne vážne ohrozenia zdravia. Zvýšený obchod a cestovanie priniesli so sebou nové riziká, keďže uľahčili šírenie prenosných chorôb. Boj proti pandémiám alebo biologickým incidentom a reagovanie na ohrozenia bioterorizmom si vyžadujú spoluprácu a koordináciu členských štátov a medzinárodných aktérov. Potrebná je aj činnosť v oblasti vznikajúcich ohrození zdravia, ako napríklad v súvislosti so zmenou klímy, aby sa riešil ich možný dosah na verejné zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti. Okrem uvedenej problematiky je nevyhnutné presadzovať ako jednu z celospoločenských priorít chronické choroby, ktoré sú dominantnými príčinami mortality. Ďalej je to problematika prostredia a jeho vybraných faktorov. Model determinantov zdravia pripisuje vplyvom prostredia na zdravotný stav populácie 20 – 30 %. Nemenej dôležitý je problém alkoholizmu a fajčenia. V súčasnosti fajčí približne jedna tretina obyvateľov nad 18 rokov veku. V konzume alkoholu v rámci celej EÚ je Slovensko na úrovni priemeru a zaraďuje sa na 25. miesto. Význam životného štýlu pre zdravie je mimoriadne veľký. Z podmienok utvárania životného štýlu sú určujúce najmä sociálne determinanty zdravia. Z nich najdôležitejšia je chudoba, zamestnanosť a vzdelanie. S ohľadom na vyššie uvedené kritériá sú stanovené v tejto oblasti štyri priority:
1. chronické choroby,
2. infekčné choroby,
3. prostredie a zdravie,
4. tabak a alkohol.
3. V minulých rokoch sme boli svedkami veľkej evolúcie v systémoch zdravotnej starostlivosti, čiastočne spôsobenej prudkým vývojom nových technológií, ktoré znamenajú prevrat v spôsobe, akým podporujeme zdravie, predvídame a liečime choroby a predchádzame im. Zahŕňajú informačné a komunikačné technológie, inovácie v genomike, biotechnológii a v nanotechnológii. Súvisí to s prosperitou a so zabezpečením konkurencieschopnej a udržateľnej budúcnosti pre Európu.
Nové technológie majú potenciál vniesť revolučné zmeny do oblasti zdravotnej starostlivosti a systémov zdravotníctva a prispieť k ich budúcej udržateľnosti. Elektronickým zdravotníctvom, genomikou a biotechnológiami možno zlepšiť prevenciu chorôb, poskytovanie liečby a podporiť presunutie ťažiska z nemocničnej starostlivosti na prevenciu a základnú lekársku starostlivosť. Elektronické zdravotníctvo môže pomôcť pri poskytovaní lepšej starostlivosti orientovanej na občana a pri znižovaní nákladov, uľahčení mobility a bezpečnosti pacientov.
Nové technológie sa však musia primerane hodnotiť, okrem iného z hľadiska nákladovej efektívnosti a spravodlivosti. Musí sa zvážiť odborná príprava kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a ich kapacity. Nové a málo známe technológie môžu vyvolávať etické obavy a je potrebné preskúmať otázky spojené s dôverou a vierou občanov.
V záujme povzbudenia investícií do systémov zdravotníctva bolo zdravie integrované do nástrojov zameraných na posilnenie hospodárskeho rastu, zamestnanosti a inovácií vrátane Lisabonskej stratégie, 7. rámcového programu pre výskum vrátane spoločnej technologickej iniciatívy pre inovačné lieky, programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj regionálnej politiky. Je však potrebná ďalšia činnosť, napr. v súvislosti s kapacitami regiónov, ktoré sú kľúčovými aktérmi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Zdravotný stav obyvateľstva a hospodársky stav národa sú úzko späté a zdravie je jedným z hlavných ukazovateľov vývojového a hospodárskeho rozvoja každého národa. Pri vypracúvaní novej stratégie v oblasti zdravia sa uskutočnili rozsiahle konzultácie. Vyplynulo z nich, že zainteresované strany sa zhodujú v názore na spôsob, akým by sa mala plniť úloha v oblasti zdravia. Zvládnutie týchto výziev a reagovanie na tieto požiadavky si vyžadujú dlhodobý prístup.
Public Health today
Štefánia MORICOVÁ
(Z Fakulty verejného zdravotníctva SZU, prodekanka pre vzdelávaciu činnosť doc. MUDr. Š. Moricová, PhD., MPH, mim. prof.)
