Výživa – zázračné slovo dneška, vinník zodpovedný za všetky medicínske neduhy, za dĺžku nášho života a jeho charakter, za našu pohodu i diskomfort, za dôvod spokojnosti i rozmrzenosti. Výživa je ako futbal alebo politika – pojem, ktorému každý stopercentne rozumie, na ktorý je každý odborník. Vidíte to ihneď, ako náhle vyťukáte toto zázračné slovo na webe – zaplaví Vás vlna kontroverzií, do ktorej zasahujú najrôznejšie vplyvy: rasa, národnostné zvyklosti, náboženské tabu, dostupnosť surovín... atď, atď. Obmedzme sa na medicínske časopisy, ale moc si nepomôžeme – každá medicínska špecializácia má k výžive svoj osobitý prístup, má na ňu špecifické nároky, vyžaduje od nej iné zmeny v organizme. A to najhoršie – keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Tá istá zložka potravy je v jednej publikácii absolútne bezpečná, v inej je škodlivosť tej istej zložky až nezmerateľná. A názory sa podstatne a niekedy neočakávane menia. Pozrime sa na niekoľko najnovších príkladov a pripomeňme si čo sme ešte pred nedávnom pokladali za absolútne pravdy.
Nie je to tak dávno, čo sa fluór v zubných pastách prezentoval ako záchrana pred väčšinou chorôb gastrointestinálneho traktu – zabráni nielen pomnoženiu choroboplodných baktérií v dutine ústnej (a tým aj vzniku zubného kazu), ale zastaví ich zostup do nižších úsekov zažívacieho traktu, tak predíde črevnej dysmikróbii a pomôže eradikovať mnohé chronické gastrointestinálne, autoimunitné, alergické... a iné choroby. Pred 15 – 20 rokmi sa skromne v kútiku začali zjavovať publikácie o jeho možnom vzťahu k závažnejšiemu poškodeniu organizmu, ba dokonca správy o jeho možnom kancerogénnom účinku. Keď som si na to dovolil upozorniť stomatológov, skoro ma ukameňovali (a boli to moji dobrí priatelia). A nedávno som sa dočítal, že v Belgicku fluór v zubných pastách zakázali, ale u nás je o tom ticho, tichučko.
Jeffrey S. Berns, vedúci redaktor Medscape Nephrology, komentuje 24. marca 2011 článok Lina a Curhana (LIN, J., CURHAN, G.C.: Associations of sugar and artificially sweetened soda with albuminuria and kidney function decline in women. Clin J Am Soc Nephrol, 6, 2011, s. 160-166) a spomína ako pred 20 rokmi intenzívne bojoval proti sladkým perlivým nápojom (ako príčine epidémie obezity, diabetu mellitu a mikroalbuminúrie) a presvedčoval priateľov, že perlivé nápoje s umelými sladidlami sú ideálnym riešením.
Lin a Curhan uvádzajú štúdiu u viac ako 3000 zdravotných sestier, ktoré pili denne viac ako 2 hrnčeky perlivého nápoja s umelými sladidlami. Nezistila sa u nich mikroalbuminúria, ale mali vysokú pravdepodobnosť poklesu glomerulovej filtrácie o 3 ml/min/1,73 m2/rok, ba dokonca aj o viac. Toto pozorovanie, je tak prekvapujúce, že autori nechali na iných vytvorenie hypotézy ako dochádza k tak závažnému poškodeniu obličiek. A navyše nový problém – odporúčať pitie čistej vody? Nevieme však koľko pribudne hyponatriémii z neobmedzeného horlivého príjmu čistej vody.
Iný, často pertraktovaný problém – problém zatracovaného červeného mäsa. Vlani (18. mája 2010) sa v serióznom časopise Circulation zjavila štúdia Dr. Renáty Michovej a spoluprac., že červené mäso vlastne neškodí, škodia výrobky z červeného mäsa (http://www.medscape.com/viewarticle/722015). Už 50 g mäsových výrobkov (ekvivalent 1 hot dogu alebo 2 plátkov delikatesnej šunky) zvyšuje riziko choroby koronárnych artérií o neuveriteľných 42 % a riziko diabetu mellitu o 19 percent.
Doteraz sa predpokladalo, že nepriaznivé účinky červeného mäsa spočívajú najmä v obsahu nasýtených mastných kyselín a cholesterolu v červených mäsách. Autori štúdie však zistili, že v množstve nasýtených tukov a cholesterolu v červených mäsách a mäsových výrobkov nebol významný rozdiel, ale výrobky mali až 4 krát vyšší obsah nátria a o 50 % viac rôznych prídavných konzervačných látok, napr. nitrátov ako nespracované mäso. Toto pokladajú za hlavný dôvod väčšej škodlivosti mäsových výrobkov, ale upozorňujú, že obe skupiny potravín majú rovnako vysoké riziko vzniku iných chorôb, napr. niektorých malignít, osobitne kolorektálneho karcinómu.
Pred dvomi mesiacmi sme vás v rubrike Medicína webe upozornili na diskusiu a námietky, ktoré isto vyvolá nová 7. aktualizácia Odporúčaní Zásad zdravého stravovania od Ministerstva poľnohospodárstva USA z januára tohto roku. A skutočne – zjavilo sa množstvo článkov s obsahom námietok, pripomienok, ba dokonca odmietania uvedených zásad. Z týchto článkov je pozoruhodný komentár Dr. Katza (KATZ, D.L.: New dietary guidelines: A physician‘s perspective. http://www.medscape.com/viewarticle/737324?src=mp&spon=18). Dr. Katz upozornil, že štát delegoval do komisie, ktorá Odporúčania vypracovala zástupcov federálnych agentúr s rozhodujúcim slovom, takže konečná verzia je zmesou vedeckých a politických návodov. Rozdiely proti predošlým odporúčaniam sú menšie, ako sa očakávalo na základe nových vedeckých poznatkov a možno očakávať aj menšia účinnosť Odporúčaní pri boji s epidémiou obezity a pri prevencii/terapii chronických chorôb.
Z množstva námietok Dr. Katza je niekoľko skutočne zaujímavých. Odporúčania stále zatracujú cholesterol a nasýtené tuky, čo Dr. Katz hodnotí ako zaostalé (lenivosť, inercia...), neodrážajúce súčasný stav vedy (DJOUSSÉ, L., GAZIANO, J.M.: Dietary cholesterol and coronary artery disease: A systematic review. Curr Atheroscler Rep, 11, 2009, 418-422). Je to pravda, že morské produkty znižujú sérovú koncentráciu cholesterolu? Je oprávnené odporúčanie potravín fortifikovaných vitamínom B12? Podľa Katza ide o reklamné zneužívanie zásad správnej výživy na obaloch potravín a to sa dostalo až do oficiálnych Odporúčaní.
Situáciu v protikladných údajoch na tému čo je a čo nie je správna výživa vystihuje podľa Katza Einsteinova myšlienka: „.. robte tie isté veci opäť a opäť a očakávajte rozdielne výsledky“. Pri dnešnom stave vedy rozhodne nemôžeme čakať rovnaké názory na výživu a jej zložky.
What about nutrition?
Miroslav ŠAŠINKA, Štefan HRUŠOVSKÝ
