Endoskopia má kľúčovú úlohu v diagnostike kolorektálneho karcinómu. Táto choroba je liečiteľná, pokiaľ je odhalená v štádiu carcinoma in situ alebo včasného karcinómu (bez prerastania cez lamina muscularis mucosae). Väčšina karcinómov sa vyvíja pomerne dlhú dobu (10 ± 5 rokov) cestou prekanceróznymi štádiami, ktoré predstavujú dysplastické zmeny pri adenóme. Preto je majoritným cieľom onkologickej gastroenterológie diagnostický záchyt prekanceróznych a včasných malígnych lézií na sliznici kolorekta.
Klasická predstava prekancerózneho polypu ako nad niveau sliznice vystupujúcej polypoidnej lézie, bola vyvrátená Parížskou endoskopickou klasifikáciou z roku 2002 (3), podľa ktorej sa morfológia adenomatóznej lézie delí na 3 typy: typ I predstavujú polypoidné lézie s 2 podtypmi: stopkaté a sesilné, typ II sú nepolypoidné lézie s 3 podtypmi: ľahko vyvýšené, ploché, poklesnuté a typ III predstavujú vyhĺbené ulcerózne lézie. Aj pri nadštandardnej úrovni endoskopických zručností a pozornosti vyšetrujúceho teda existujú lézie, ktoré možno pri klasickej endoskopii prehliadnuť. Ide hlavne o malé, ploché, príp. ulcerózne lézie, ktoré však rovnako podliehajú procesu kancerizácie. Aby sa zlepšila detekcia, vznikajú rôzne modifikácie klasickej endoskopie, jednou z nich je chromoskopia.
Chromoskopia znamená aplikáciu farbív na povrch slizníc, v tomto prípade kolorekta. Farbivo sa aplikuje buď etážovito na celý slizničný povrch – skríningová etážová panchromoskopia, alebo cielene na už natívne detegovanú léziu. Farbivá používané v chromoskopii sa delia na absorpčné (farbia bunky na základe difúzie, aktívnej absorpcie do buniek, príp. chemickou väzbou na ióny buniek, napr. Lugolov roztok), reaktívne (využívajú farebné zmeny v závislosti od pH, napr. kongočerveň), kontrastné (nefarbia bunky ako také, využíva sa hromadenie farbiva v poklesnutých oblastiach slizničného reliéfu, napr. indigokarmín) a atramenty pre slizničné tetovanie. V chromoskopii kolorekta sa najčastejšie využíva kontrastné farbivo indigokarmín. Vzniká tak kontrast medzi normálne a abnormálne zafarbeným epitelom, čo umožňuje odhalenie drobných lézií (obr. 1, 2), plochých lézií (obr. 3, 4) a ulceróznych zmien (obr. 5, 6), cielený odber bioptických vzoriek a po zväčšení obrazu aj bližšiu charakteristiku lézie na základe určenia „pit pattern“. Pit pattern predstavuje spôsob usporiadania ústí Lieberkühnových krýpt na povrchu sliznice kolorekta (obr. 7, 8), ktoré je typické pre hyperplastické zmeny, adenóm a karcinóm (1). Prínos chromoskopie je teda v odhaľovaní lézií, ktoré by inak mohli zostať nepovšimnuté, a v možnosti „in vivo“ predikcie diagnózy medzi benígnou hyperpláziou, adenómom ako prekancerózou a léziami, ktoré už prešli malígnou transformáciou. V oblasti kolorekta možno chromoskopiu využiť aj pri hodnotení zmien pri idiopatických črevných zápaloch, hlavne ulceróznej kolitíde (2), a počas skríningovej kolonoskopie príbuzných pacientov s familiárnou adenomatóznou polypózou.
Literatúra
1. Fujita, R., Takahashi, H., Fujisaki, J.: Detection of early cancer. Early cancer of the gastrointestinal tract, Tokyo: Springer-Verlag, 2006, s. 163.
2. Rychlý, B., Žigrai, M.: Histologické zmeny pri ulceróznej kolitíde. Lek Obz, 59, 2010, č. 2, s. 65-66.
3. The Paris endoscopic classification of superficial neoplastic lesions: esophagus, stomach, and colon. Gastrointest Endosc, 58, 2003, (Suppl 6), s. 3-43.
Chromoscopy in early diagnosis of colorectal cancer
Zuzana PEKAROVIČOVÁ, Ľudovít LUKÁČ, Milan VYSKOČIL, Andrea HVIZDÁKOVÁ