Súhrn

Východisko: Poruchy postury ako dôsledok svalovej dysbalancie alebo ako dôsledok úrazu, prípadne iných chorôb sú veľmi častou diagnózou u ľudí vo všetkých vekových kategóriách. Poruchy postury výrazne obmedzujú životnú aktivitu ľudí, no napriek tomu je ich prevencia v mnohých prípadoch pomerne jednoduchá a nenáročná. V našej práci sme vybranými testami sledovali vplyv komplexnej kúpeľnej terapie na posturu.

Súbor: Súbor tvorilo 14 pacientov s funkčnými poruchami pohybového aparátu, ktorí boli hodnotení pred nástupom kúpeľnej liečby a následne po 2 týždňoch terapie. Kúpeľná terapia bola zameraná na úpravu svalových dysbalancií, proprioceptívnych podnetov a bolestivosti.

Metódy: Použitá batéria testov obsahovala statické a dy­namické vyšetrenia postury, vyšetrenia posturálnych anti­cipačných reakcií, reaktívnych posturálnych odpovedí a vy­šetrenia limitov stability. Výsledky boli štatisticky spracované a hodnotené t-testom pre párový výber.

Výsledky: Prakticky vo všetkých vyšetreniach môžeme hodnotiť efekt komplexnej kúpeľnej terapie na spomínané zložky postury ako veľmi pozitívny, pri vážení na dvoch vá­hach zaznamenaný trend zníženia rozdielu zaťažovania pravej a ľavej dolnej končatiny pred a po dvojtýždňovej kúpeľnej terapii nebol štatisticky významný, v Rombergovom a Tren­delenburgovom teste sme zaznamenali štatisticky významné rozdiely pred a po terapii (p = 0,0167). Skóre v testoch hodnotiacich anticipačné reakcie a reaktívne posturálne odpovede vykazovali štatisticky vysoko signifikantné rozdiely pred a po terapii (p < 0,0001), rovnako aj rozdiely vo funkčnom dosahu hornými aj dolnými končatinami boli štatisticky vysoko signifikantné (p < 0,0001).

Závery: Cielená komplexná kúpeľná terapia preukázala pozitívny vplyv na sledované parametre postury.

Kľúčové slová: postura – svalová dysbalancia – propriocepcia.

Lek Obz, 59, 2010, č. 7-8, s. 276-281

Abstract

Basis: Posture impairments, as a result of muscle disequilibrium or as a consequence of injury or some other diseases, are one of the most common diagnoses in people from all age categories. Posture impairments significantly decrease the activity of people, but despite this fact, prevention of the impairments is in many cases quite simple and undemanding. In our work, we observed the effect of complex spa therapy on posture via selected tests.

Group: Our group consisted of 14 patients with functional disorders of movement apparatus who were assessed before the spa therapy and subsequently after 2 weeks of the therapy. Spa therapy was focused on adjustment of muscle disequilibrium, proprioceptive stimuli and painfulness.

Methods: In the set of tests were included both static and dynamic posture examinations, tests of anticipatory postural reactions, reactive postural response and tests of stability limits. Results were statistically processed and assessed by paired t-test.

Results: Practically in all assessments, we can evaluate the effect of complex spa therapy on the mentioned posture components as very positive, the recorded trend of smaller difference of loading of right and left lower limb measured via weighing on two scales before and after two week spa therapy was not statistically significant, statistically significant difference (p = 0.0167) was recorded in Romberg and Trendelenburg’s test before and after the therapy. Scores in the tests assessing anticipatory reactions and reactive postural responses showed statistically highly significant differences (p < 0.0001) before and after the therapy, equally the differences of functional reach tests of upper and lower limbs before and after the therapy were statistically highly significant (p < 0.0001).

Conclusion: Aimed complex spa therapy showed positive effects on the observed posture parameters.

Key words: posture, muscle disequilibrium, proprioception.

Lek Obz, 59, 2010, 7-8, p. 276-281

Úvod

Slovo postura pochádza z latinského slovesa „po­nere“, ktoré znamená položiť alebo umiestniť. Minulé príčastie z tohto slovesa „positus“ dalo vznik podstatné­mu menu „positura“, ktoré sa v 16. storočí udomácnilo v Anglicku ako „posture“, dnešná analógia slovenského termínu postura. Vznik vzpriamenej postury je predpokladom normálnej funkcie pohybovej sústavy človeka. Viacerí autori uvádzajú rôzne definície postury alebo vzpriameného držania tela, z čoho vyplýva, že je to pojem dosť široký, a preto nie je jeho definícia ľahká. Podľa Gútha posturou či posturálnym systémom človeka označujeme všetky motorické schopnosti človeka, ktorých cieľom je udržiavanie polohy (4).

V našej modernej dobe, charakterizovanej predo­všetkým nedostatkom pohybu a jeho kvalitatívnou chudobou, sa do popredia dostávajú stále viac choroby pohybového systému vznikajúce na podklade funkčných zmien. Dlhodobým preťažovaním statických svalov s prevažne tonickou funkciou a zanedbávaním svalov s prevažne fázickou funkciou dochádza k typickému rozvoju svalovej dysbalancie. Tá zohráva rozhodujúcu úlohu v patomechanizme vzniku daktorých ochorení pohybového systému (4). Niektoré štúdie dokonca uvádzajú, že výskyt funkčných zmien sa u súčasných detí a mládeže vyskytuje až u 80 % (3)! Udržanie si správnej postury je ale podmienené nielen správnou funkciou svalov, ale aj neustálym prísunom informácií z rôznych senzorov a správnou riadiacou činnosťou centrálnej nervovej sústavy (CNS). Moderný spôsob života, charakterizovaný monotónnym statickým zaťa­žovaním určitých svalových skupín (dlhotrvajúce sedenie za počítačom a pod.), čo má za následok skrátenie niektorých svalov z cervikokraniálnej a sakrálnej oblasti, kľúčových z hľadiska postury (obsahujú omnoho viac proprioreceptorov ako iné svaly), nás ochudobňuje o adekvátne proprioceptívne podnety. Rovnako aj normy spoločnosti, v ktorej žijeme (nosenie topánok s hrubou podrážkou) nás ochudobňujú o cenné infor­mácie z proprioreceptorov. Preto má proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia, senzomotorická stimulácia a najmä proprioceptívny tréning veľkú úlohu v liečbe posturálnych porúch (2).

Vyšetrenie postury

Pred samotným vyšetrením postury treba začať dôkladnou anamnézou; analyzujeme bežný deň pacientovho života, monotónnosť jeho pohybovej aktivity z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska, pýtame sa na charakter prípadnej bolesti a jej vzťah k určitým činnostiam, pátrame po inom poškodení ale­bo obmedzení funkcií. Vyšetrenie postury má statickú a dynamickú zložku. Statické vyšetrenie zahŕňa aspeksiu, palpáciu s vyšetrením hypertónie a hypotónie svalstva, zistenie prítomnosti skrátených a oslabených svalov, pričom máme na mysli aj zreťazenia funkčných porúch, myslíme synteticky a pátrame po prítomnosti jedného alebo viacerých typov zreťazení. Medzi ďalšie vyšetrenia postoja zaraďujeme vyšetrenie s použitím olovnice a Rombergov test. K dynamickým skúškam postoja patrí Trendelenburgova skúška, Thomayerov, Schoberov, Stiborov, Forestierov, Ottov index a základné vyšetrenia krčnej, hrudníkovej, driekovej chrbtice a panvy.

Na vyšetrenie postury možno použiť aj niektoré špeciálne vyšetrenia prístrojovou technikou, počínajúc od tých najjednoduchších, akou je váženie na dvoch váhach a vyšetrenie plantogramov a siluetogramov, až po zložitejšie, ktoré vyžadujú náročnejšie prístrojové vybavenie. Medzi takéto vyšetrovacie metódy patrí polyelektromyografia, posturografia alebo 3D-analýza pohybu.

Vyšetrenia hodnotiace posturu z funkčného hľadiska využívajú aj vyšetrenia anticipačných reakcií a reak­tívnych posturálnych odpovedí. Anticipačné posturálne reakcie predstavujú automatické a prediktívne adaptácie, ktoré sú prevenciou posturálnej instability pri pohyboch iniciovaných z vnútorného popudu alebo na povel vyšetrujúceho, ako napríklad pri stoji na špičkách, na jednej nohe alebo pri zdvíhaní ťažkých bremien. Reaktívne posturálne odpovede (nazývané niekedy aj posturálne reflexy) chránia proti narušeniu posturálnej stability vonkajšími silami. Známy je retropulzný Pullov test (hodnotiaci posturálnu odpoveď na potiahnutie pacienta zozadu), alebo jeho novšia obdoba test push and release (hodnotiaci posturálnu odpoveď na náhle uvoľnenie tlaku rúk vyšetrujúceho opretých o chrbát alebo plecia spredu). Hoci je test Push and release pomerne neznámym a novým testom, jeho klinimetrické vlastnosti sú lepšie ako pri klasickom Pullovom teste a dokáže lepšie predpovedať riziko pádov (10). Vo všetkých situáciách, pri ktorých hodnotíme anticipačné reakcie a reaktívne posturálne odpovede, postupne hodnotíme schopnosť pacienta vyrovnať sa so samot­nou polohou, vyrovnať sa so zmenou polohy a tieto zmeny polohy krátkodobo predvídať (4).

Na hodnotenie dynamickej posturálnej kontroly sa používa pomerne široká škála klinických testov. Medzi najobľúbenejšie a najpoužívanejšie patria tie, ktorými vyšetrujeme limity stability – testy dosahu horných a dolných končatín. Napriek tomu, že namerané hodnoty reprezentujú dosah končatín v rôznych smeroch, tieto testy nás informujú o stave posturálnej kontroly ako celku. Pri teste dosahu horných končatín meriame vzdialenosť, ktorú je pacient schopný dosiahnuť v stoji načiahnutím sa dopredu a smerom doboka bez odlepenia nohy od podložky a bez straty rovnováhy. Jeho validita bola potvrdená niekoľkými štúdiami a dnes sa test široko používa na ohodnotenie rizika pádov u ľudí s posturálnou instabilnosťou (6). Na ohodnotenie efektivity spomenutého udržania stabilnej postury bedrovým, no najmä členkovým mechanizmom, slúži dosahovací funkčný test dolných končatín, takzvaný test star excursion balance. Tento sa osvedčil ako veľmi spoľahlivý a validný a pre svoju jednoduchosť a ne­náročnosť môže nájsť široké uplatnenie v klinickej praxi (1).

Súbor

Súbor pacientov tvorili traja muži a jedenásť žien vo veku 40 – 73 rokov (priemerný vek = 55 rokov), ktorí boli liečení v kúpeľoch Bojnice v období jún-júl 2009. U pacientov boli v čase kúpeľnej liečby v popredí funkčné poruchy pohybového aparátu, pacienti boli liečení a sledovaní pre chorobu kostnosvalového sys­tému (reumatoidná artritída, koxartróza, vertebrogénny algický syndróm – C a L-S chrbtice, lumbo-ischialgický syndróm).

Pacienti po podpísaní informovaného súhlasu dobro­voľne podstúpili vyšetrenia zamerané na hodnotenie porúch postury a balansu. Použitá batéria testov obsahovala statické a dynamické vyšetrenia, ktoré pacienti absolvovali pred nástupom na kúpeľnú liečbu a následne 2 týždne po terapii. Súčasťou tejto bola skupinová telesná výchova na úpravu svalových dysbalancií, hydrokinezioterapia, klasická masáž a rôzne typy elektroliečby a magnetoterapie na ovplyvnenie hypertonických svalov a bolestivosti. Získané výsledky sa štatisticky spracovali použitím Studentovho t-testu pre párový výber a hladina signifikantnosti bola určená na ? = 0,05.

Metódy

Testy boli zamerané na vyšetrenie postoja (váženie na dvoch váhach, Rombergove testy a Trendelenbur­gova skúška), na vyšetrenie posturálnych anticipačných reakcií (stoj na jednej dolnej končatine s flektovanou druhou dolnou končatinou, stoj na jednej dolnej končatine s abdukovanou druhou končatinou, stoj na špičkách), reaktívnych posturálnych odpovedí (test push and release zo zadnej a prednej strany pacienta) a na vyšetrenie limitov stability.

Pri vážení na dvoch váhach sme hodnotili asymetriu zaťažovania dolných končatín, pričom sme hodnotili rozdiel telesnej hmotnosti pacientov na pravej a ľavej váhe prepočítaný na percento telesnej hmotnosti pacientov. Pri Rombergovom teste sme pacientov vyšetrovali v troch postojoch, s nohami pohodlne od seba a s otvorenými očami (Romberg I), s nohami tesne pri sebe a s otvorenými očami (Romberg II) a s nohami tesne pri sebe a so zatvorenými očami (Romberg III). Pozitívnosť každého z týchto testov, t.j. strata balansu, bola hodnotená ako 0 bodov, negatívnosť ako 1 bod.

Pri Trendelenburgovej skúške sme hodnotili funkciu abduktorov bedrového kĺbu, pri poruche funkcie a po­zitivite testu panva klesá na opačnú stranu, t.j. na stranu elevovanej končatiny. Hodnotenie bolo obojstranné, vpravo aj vľavo. Pozitívnosť testu bola hodnotená ako 0 bodov, negatívnosť ako 1 bod.

Pri vyšetrení posturálnych anticipačných reakcií sme sa riadili podľa BESTestu od autorky Fay Horak, ktorá testuje poruchy postury a balansu na základe šiestich modalít (5). Pri stoji na jednej dolnej končatine (DK) s flektovanou druhou DK (30° v bedrovom kĺbe a 90° v kolennom kĺbe) bol stabilný stoj viac ako 20 s hodnotený tromi bodmi, pohyby trupu alebo výdrž 10 – 20 s dvoma bodmi, výdrž 2 – 10 s jedným bodom a nemožnosť stoja na jednej DK hodnotená nula bodmi.

Pri stoji na jednej DK s abdukovanou druhou DK sa hodnotila tromi bodmi schopnosť udržať abdukovanú končatinu a zároveň držať trup vertikálne, dvoma bodmi schopnosť udržať abdukovanú končatinu bez schop­nosti udržať trup vertikálne, jedným bodom nemožnosť abdukovať DK 10 s a nula bodmi nemožnosť stoja na jednej nohe.

Pri stoji na špičkách sa tromi bodmi hodnotil stabilný postoj na špičkách v plnej výške špičiek dlhšie ako 3 s, dvoma bodmi postoj na špičkách, ale nie v plnej výške alebo ľahká instabilita s výdržou viac ako 3 s, jedným bodom výdrž menej ako 3 s a nula bodmi nemožnosť postaviť sa na špičky.

Vyšetrenie reaktívnych posturálnych odpovedí testom push and release sa takisto realizovalo podľa inštrukcií BESTestu (5). Pacientovi sme pomocou dlaní rúk vyvíjali protitlak proti jeho silovému pôsobeniu zozadu na lopatky a pri ďalšom vyšetrení spredu na plecia. Potom sme ruky náhle uvoľnili a sledovali reaktívne posturálne odpovede pacienta. Tromi bodmi sme hodnotili schopnosť udržať si stabilitu výlučne člen­kovou stratégiou, dvoma bodmi aj s pomocou pohybov v bedrových a plecových kĺboch, jedným bodom schopnosť udržať si stabilitu pomocou korekčného kroku a nula bodmi potrebu výraznej asistencie alebo zachytenia pacienta, ktorý by inak spadol.

Na vyšetrenie limitov stability sme použili validný a spoľahlivý test funkčného dosahu hornými kon­čati­nami dopredu a doboka (8). Pacientove ruky zvierajú s hrudníkom 90° (v prvom prípade sú predpažené a v druhom prípade upažené – obr. 1, 2). Túto vzdia­lenosť považujeme za východiskovú. Pacient sa potom snaží načiahnuť v požadovanom smere čo najväčšmi, nesmie však odlepiť chodilo nohy od podložky a stratiť balans. Meriame dvakrát, počíta sa priemer hodnôt.

Ďalším z použitých testov na vyšetrenie limitov stability bol test funkčného dosahu dolnými končati­nami, takzvaný star excursion balance test (SEBT), veľmi uznávaný pre svoju spoľahlivosť a validitu (7). Vyšetrovaný stojí uprostred mriežky, ktorú vytvára osem pruhov navzájom zvierajúcich uhol 45°, ruky sú položené na hrebeňoch bedrovej kosti. Pri nezmenenej báze opory stojacej končatiny umiestnenej v strede mriežky sa snaží chodidlom kontralaterálnej DK dotknúť najvzdialenejšieho miesta mriežky postupne vo všet­kých smeroch. Po ľahkom dotyku, ktorý nesmie ovplyv­niť udržanie rovnováhy, sa DK vráti do bipedálneho postoja (1). V každom z ôsmich smerov sa vykonajú dva pokusy, počíta sa priemer hodnôt. Meriame zvlášť pre pravú a ľavú nohu.

Metodika terapie

Základom terapie posturálnych porúch bola skupinová liečebná telesná výchova, ktorú pacienti absolvovali 5-krát týždenne. Telesná výchova obsaho­vala cvičenia podľa Kaltenborna na uvoľnenie mäkkých blokád, systém globálnych uvoľňovacích cvikov na skrátené svalové skupiny a cvičenia podľa Freemana na zlepšenie posturálnej instability a zdokonalenie odpovede organizmu na informácie z proprioceptorov. Okrem skupinovej liečebnej telesnej výchovy na suchu pacienti absolvovali 3-krát týždenne hydrokineziotera­piu, obsahujúcu posilňovacie cvičenia na oslabené svaly, cvičenia na zlepšenie rozsahu pohybov kĺbov a na udržanie a zlepšenie koordinácie pohybov a rovnováhy. Pacienti mali ordinované každodenné plávanie, vykonávali ho bez priameho vedenia fyzioterapeutom, no po predchádzajúcej inštruktáži. Doplnková liečba sa skladala z klasickej masáže C-Th-LS chrbtice (3-krát týždenne), elektroliečby (diadynamické prúdy) alebo magnetoterapie (obe 2 – 3-krát týždenne). Po absol­vovaní dvojtýždňovej terapie boli pacienti opätovne podrobení testom ako pred začatím kúpeľnej liečby.

Výsledky

Štatistické spracovanie nameraných hodnôt odhalilo viaceré signifikantné zlepšenia v testoch zameraných na posturálne poruchy u pacientov, ktorí podstúpili kúpeľnú liečbu. Štatisticky nesignifikantné rozdiely (p = 0,3306) v prípade váženia na dvoch váhach zobrazuje graf 1. Priemerný rozdiel v zaťažení dolných končín pred terapiou predstavoval 8,307 % telesnej hmotnosti (stredná chyba priemeru = 2,746), kým po liečbe sa tento rozdiel znížil na 6,207 % (stredná chyba priemeru = 2,068), sledovaný trend zníženia rozdielov v zaťažení dolných končatín ale nebol štatisticky významný.

V prípade testov vyšetrujúcich postoj podľa Rom­berga a Trendelenburgovej skúšky sme u vyšetrovaných potvrdili štatisticky preukazné rozdiely (p = 0,0167) pred a po kúpeľnej terapii (graf 2). Priemerné skóre dosiahnuté pacientmi pred terapiou bolo 1,75 (sme­rodajná odchýlka = 0,5182), kým po liečbe sa signifi­kantne zvýšilo na hodnotu 2,0 (smerodajná odchýlka = 0,4714).

Testy zamerané na hodnotenie anticipačných reakcií a reaktívnych posturálnych odpovedí preukázali štatisticky vysoko signifikantné rozdiely (p < 0,0001) pred a po liečbe (graf 3). Pacienti pred terapiou dosiahli v priemere skóre 12 (smerodajná odchýlka = 2,184), po terapii sme zaznamenali nárast skóre na 14,643 (smerodajná odchýlka = 1,781).

Použitím testov hodnotiacich laterálny a ventrálny funkčný dosah horných končatín sme odhalili vysoko signifikantné rozdiely pred a po terapii (p < 0,0001). Graf 4 zobrazuje priemerné hodnoty funkčného dosahu pacientov pred liečbou – 21,452 cm (smerodajná odchýl­ka = 6,368 cm) a po liečbe – 27,0 cm (smerodajná odchýlka = 7,542 cm).

Použitím star excursion balance test-u (SEBT) sme podobne ako pri predchádzajúcich testoch funkčného dosahu potvrdili pozitívny vplyv kúpeľnej terapie na limity stability postury (grafy 5, 6). Zaznamenali sme štatisticky vysoko preukazné zvýšenie funkčného dosa­hu oboma dolnými končatinami (p < 0,0001 v oboch prípadoch). V prípade ľavej dolnej končatiny predstavo­val funkčný dosah pred terapiou hodnoty v priemere 55,348 cm (smerodajná odchýlka = 10,222 cm) a po terapii sme zaznamenali signifikantné zlepšenie funkčného dosahu v priemere na hodnoty 58,884 cm (smerodajná odchýlka = 11,324 cm). Funkčný dosah pravej dolnej končatiny pred liečbou bol v priemere 54,268 cm (smerodajná odchýlka = 11,372 cm), kým po liečbe sa štatisticky preukazne zvýšil na 59,491 cm (smerodajná odchýlka = 11,021 cm).

Diskusia a záver

Udržanie posturálnej stability je veľmi dôležité v kaž­do­dennom živote každého jedinca. Poruchy postury vznikajúce na podklade svalovej dysbalancie alebo ako následok úrazu, prípadne neurologických porúch sú veľmi častou diagnózou rovnako u mladých ľudí, ľudí v produktívnom veku, ako aj u staršej populácie. Kým u mladšej generácie prevládajú skôr funkčné poruchy, u staršej sa často pridružujú aj rôzne neurologické a ortopedické choroby, ktoré majú vplyv na posturálnu stabilitu.

Udržanie správnej stabilnej postury je komplexný proces, ktorý nemožno spoľahlivo merať ani jedným jednotlivým testom, ktorý by bol schopný obsiahnuť všetky aspekty tohto procesu. V našej štúdii sme sa zamerali na hodnotenie nielen statickej a dynamickej zložky postoja, ale aj na hodnotenie anticipačných posturálnych reakcií, reaktívnych posturálnych odpovedí a limitov stability. Sledovali sme efekt komplexnej kú­peľnej terapie na spomínané zložky postury. Prakticky vo všetkých hodnoteniach môžeme hodnotiť efekt terapie ako veľmi pozitívny, namerané výsledky pred terapiou a následne po dvoch týždňoch komplexnej rehabilitačnej starostlivosti preukázali štatisticky signifi­kantné zlepšenie vo všetkých meraniach s výnimkou váženia na dvoch váhach.

V prípade váženia na dvoch váhach sme síce zazna­menali trend zníženia rozdielu zaťaženosti oboch dol­ných končatín, nie však štatisticky významné. V testoch vyšetrujúcich postoj podľa Romberga a Trendelenburga sme po absolvovaní kúpeľnej terapie zaznamenali štatisticky signifikantné zlepšenie. Objektivita týchto testov je do určitej miery diskutabilná, lebo sme na vyhodnocovanie nepoužili zaslepený evaluátor. V tes­toch anticipačných reakcií a reaktívnych posturálnych odpovedí sme zaznamenali vysoko signifikantné zlepše­nie, hoci ani tu nemožno úplne vylúčiť určitú mieru subjektivity nezaslepeným hodnotiteľom. Ďalšie testy, testy na funkčný dosah, už mali výstupy v centimetroch, čo subjektivitu hodnotenia pri správnom urobení testu redukuje na minimum. V testoch dosahu horných končatín laterálnym a ventrálnym smerom, ako aj v testoch dosahu dolných končatín pomocou hviezdi­cového SEBT testu boli po absolvovaní dvojtýždňovej kúpeľnej terapie zaznamenané vysoké signfikantné zlepšenia. Efekt tejto terapie je teda až prekvapujúco vysoký.

Zdá sa, že kombináciou aktívnych (skupinové cviče­nia a hydrokinezioterapia) a pasívnych (elektroliečba, magnetoterapia, klasické masáže) liečebných procedúr možno už za krátky čas dosiahnuť zlepšenia najmä v oblasti funkčného dosahu, ktoré sú veľmi pravde­podobne dôsledkom terapeutického uvoľnenia skráte­ných a následného posilnenia oslabených svalov. Práve táto svalová dysbalancia hrá najčastejšie rozhodujúcu úlohu pri vzniku porúch postury. Prebudovanie patologických pohybových stereotypov ale vôbec nie je jednoduchá a krátkodobá záležitosť, ktorá by sa dala za dva týždne vyriešiť. Preto by bolo zaujímavé sledovať, ako dlho zlepšené parametre pretrvávali po kúpeľnej liečbe u jednotlivých pacientov a korelovať to s do­držiavaním odporúčaní z kúpeľov.

Kúpeľná liečba má teda výrazný terapeutický efekt na liečbu posturálnych porúch. V niektorých štúdiách bola dokonca popísaná finančná efektívnosť takejto terapie pri niektorých chorobách (9). Najťažšou úlohou ale aj naďalej zostáva prebudovať myslenie ľudí z pasívnych prijímateľov liečebnej starostlivosti na aktívnych jedincov, zaujímajúcich sa o svoje zdravie a starajúcich oň.

Literatúra

1.    ČELKO, J.: Dynamické balančné testy v klinickej praxi. Rehabilitácia, 46, 2009, č. 2, s. 67-69, 87.
2.    DOBOŠOVÁ, D.: Proprioceptívny tréning. Rehabilitácia, 44, 2007, č. 4, s. 195-207.
3.    FISHER, M.: Functional disorder in children and adolescents. Clin Fam Practice, 5, 2003, č. 2, s. 417-444.
4.    GÚTH, A.: Vyšetrovacie metodiky v rehabilitácii pre fyzioterapeutov. Bratislava: Liečreh, 2004, 400 s.
5.    HORAK, F.: The balance evaluation systems test (BESTest) to differentiate balance deficits. Phys Therapy, 89, 2009, č. 5, s. 484-498.
6.    NEWTON, R.: Validity of multi-directional reach test, a practical measure for limits of stability in older adults. J Gerontol, 56, 2001, s. M248-M252.
7.    OLMSTED, L., CARCIA, C., HERTEL, J., SHULTZ, S.: Efficacy of the star excursion balance test in detecting reach deficits in subjects with chronic ankle instability. J Athletic Training, 37, 2002, č. 4, s. 501-506.
8.    TAKAHASHI, T.: Modification of the functional reach test: Analysis of lateral and anterior functional reach in community-dwelling older people. Arch Gerontol Geriatr, 42, 2006, č. 2, s. 167-173.
9.    TUBERGEN, A.: Cost effectiveness of combined spa-exercise therapy in ankylosis spondylitis: A randomized controlled trial. Arthr Rheum, 47, 2002, č. 5, s. 459-467.
10.    VALKOVIČ, P.: Push-and-release test predicts Parkinson fallers and nonfallers better than the pull test: comparison in OFF and ON mediacation states. Movement Disord, 23, 2008, č. 10, s. 1453-1457.

Posture- its components and therapy with complex spa therapy

Filip SCHMIDT, Anton GÚTH, Ján HRDÝ
(Z Kliniky FBLR SZU a FNsP Bratislava – Kramáre, prednosta prof. MUDr. A. Gúth, CSc., Fyziologického ústavu LFUK Bratislava, prednosta doc. MUDr. I. Béder, CSc., Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava, rektor prof. MUDr. M. Karvaj, PhD., Kúpeľov Brusno a.s., riaditeľ Ing. Slavomír Eliáš)