Abstrakt
Úvod: Až 60 % príčin bolesti v oblasti ramenného pletenca medzi normálnou populáciou tvoria poranenia rotátorovej manžety. Poškodenie šľachy musculus subscapularis (SSC) sa častejšie objavuje spolu s postihnutím zvyšnej časti rotátorovej manžety (RM) alebo šľachy dlhej hlavy bicepsu (LHBT). Autori opisujú izolované poranenia SSC s poškodením šľachy dlhej hlavy bicepsu (LHBT), poukazujú na dôležitos diagnostiky a efektivity operačnej liečby a hodnotia výsledky observačnej štúdie. 
Materiál a metódy: Za obdobie 8 rokov (2012 – 2020) boli sledovaní 30 pacienti, ktorí mali izolované poškodenie šľachy SSC a podstúpili artroskopickú operáciu ramena. V súbore boli pacienti oboch pohlaví: 19 mužov a 11 žien. Priemerný vek pacientov bol 55 (22 – 76) rokov. Poranenie SSC bolo diagnostikované klinickým vyšetrením, MR vyšetrením a následne potvrdené operačným nálezom. Operačné výkony sa vykonávali v tzv. beach chair polohe. Poškodenia SSC u operovaných pacientov boli klasifikované podľa Lafossa: 20 pacientov Lafosse II, 8 pacientov Lafosse III a 2 pacienti Laffosse III. Pacienti s Lafosse II a III poškodením boli ošetrení jedným implantátom single row (SR) technikou. U pacientov s poškodením šľachy Lafosse IV boli použité 2 implantáty SR technikou. Ošetrenie LHBT bolo realizované tenotómiou u pacientov vo veku nad 65 rokov alebo tenodézou u pacientov do veku 65 rokov. Korakoplastika bola realizovaná len v prípade stiesneného priestoru kvôli dôkladnejšiemu uvoľneniu šľachy a sprehľadneniu operačného poľa. V pooperačnom priebehu mali pacienti 6 týždňov fixovanú operovanú končatinu v ramennej ortéze s možnosou precvičovania laka a prstov. Po 6 týždňoch bolo možné u pacientov zača s rehabilitáciou a rozcvičovaním hybnosti ramenného kĺbu. Pooperačne boli pacienti klinicky sledovaní v intervaloch 3, 6 a 12 mesiacov a hodnotení pomocou Constantovho skóre. Pooperačné MRI bolo zrealizované v rôznom časovom rozmedzí po operácii, najkratší časový interval však bol jeden rok.
Výsledky: Predoperačne Constantovo skóre bolo priemerne 46,9 (31 – 63) a pooperačne po jednom roku od operácie bolo priemerne 91,7 (75 – 97). Zlepšenie intrarotácie bolo pozorované u 100 % pacientov (po Th oblas u 13 a po L3 oblas u 17 pacientov). Nálezy na kontrolných pooperačných MRI vyšetreniach operovaných ramien potvrdili zhojenie u všetkých pacientov. 
Záver: Na základe zhromaždených poznatkov možno usúdi, že rozpoznanie a adekvátne ošetrenie izolovaného poškodenia šľachy SSC prináša významné zlepšenie klinického stavu pacientov (tab. 1, obr. 10, lit. 31). Text v PDF www.lekarskyobzor.sk..
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: subscapularis, rotátorová manžeta, Lafossova klasifikácia, lézie rotátorovej manžety, artroskopia ramena.

Lek Obz 2023, 72 (8): 359-365

Arthroscopic treatment of subscapularis tendon rupture

Abstract
Introduction: In general population, mostly 60 % of injuries in shoulder area are rotator cuff tears. Tears of the subscapularis tendon (SSC) are more often associated with tears of the other parts of rotator cuff and also involve long head of biceps tendon. In this article authors evaluate isolated subscapularis tears and point out importance of diagnosis and effectiveness of surgical treatment.
Materials and methods: During 8 years between 2012 – 2020 30 patients were treated by arthroscopic surgery for isolated subscapularis tears. There were 19 men and 11 women in the study group. Average age was 55 (22 – 76) years. Tears of SSC were diagnosed clinically and with magnetic resonance imaging. Tears were confirmed during arthrosopic surgery. Arthroscopic surgery was performed in beach chair position. Subscapularis tears were classified by Lafosse classification (20 pts Lafosse II, 8 Lafosse III and 2 Lafosse IV). Patients with Lafosse II and III were treated by 1 anchor and in Lafosse IV were used 2 anchors. Single row technique was used in both circumstances. LHBT was treated by tenotomy in patients over 65 and tenodesis under 65 y. Coracoplasty was added in case of narrow space due to better visualisation and tendon release. Orthosis was used for 6 weeks after surgery for shoulder fixation. Elbow and finger exercises were allowed. After 6 weeks rehabilitation of shoulder motion started. Patients were clinically evaluated in intervals after 3, 6 and 12 months postoperatively and Constant score (CS) was used for outcome assesment. Postoperative MRI was done at minimum follow-up of 12 months. 
Results: Constant score improved in all patients. Postoperative Constant score after one year was 91.7 (75 – 97). Preoperative CS was in average 46.9 (31 – 63). All patients achieved improvement of internal rotation, in 13 patients to the level of thoracic spine and in 17 to third lumbar vertebra. 
Conclusion: In conclusion, recognition and adequate treatment of isolated subscapularis tears can significantly improve clinical condition of patients (Tab. 1, Fig. 10, Ref. 31). Text in PDF www.lekarskyobzor.sk..
KEY WORDS: subscapularis tendon, rotator cuff, Lafosse clasification, lesions of the rotator cuff, shoulder arthroscopy.
Lek Obz 2023, 72 (8): 359-365

Ján PASIAR 1,3, Norbert KRAJCSOVICS 1,3, Boriš ŠTEŇO 2

1 I. ortopedicko-traumatologická klinika LF UK, SZU a UNB, prednosta MUDr. A. Švec, PhD., MPH
2 II. ortopedicko-traumatologická klinika LF UK a UNB, prednosta doc. MUDr. B. Šteňo, PhD. 
3 Sportclinic s.r.o., primár MUDr. J. Grauzel 

CITE

PASIAR J., KRAJCSOVICS N., ŠTEŇO B.: Artroskopické ošetrenie ruptúry šľachy m. subscapularis. Lek Obz 2023, 72 (8): 359-365