Abstrakt
Úvod: Technológia diaľkového monitorovania (DM) predstavuje významný pokrok v starostlivosti o pacientov s implantovateľnými kardiálnymi elektronickými prístrojmi.
Cieľ práce: Zhodnotenie prínosu systému DM u pacientov po implantácii ICD (implantovateľný defibrilátor) v klinickej praxi.
Súbor a metódy: Retrospektívne analyzujeme 457 konzekutívne zaradených pacientov po implantácii ICD, ktorých sme sledovali systémom DM od dvoch výrobcov. Monitorovacie obdobie bolo 2803 dní (od 29. 5. 2016 do 31. 1. 2024). Analyzovali sme vybrané ukazovatele, ktoré považujeme u pacientov s implantovaným ICD za klinicky dôležité. Pri štatistickom spracovaní výsledkov sme použili deskriptívne a komparatívne štatistické metódy.
Výsledky: Po implantácii ICD v sekundárnej prevencii (SP) náhlej kardiálnej smrti (NKS) bolo 233 pacientov (51 %), v primárnej prevencii (PP) NKS 224 pacientov (49 %). Adekvátne intervencie ICD pre KT/ KF boli prítomné u 135 pacientov (86 pacientov v SP NKS a 49 v PP NKS, p < 0,05). Signifikantne vyšší výskyt adekvátnych intervencií bol u pacientov implantovaných v SP NKS a u pacientov s koronárnou chorobou srdca. Významný rozdiel v rámci ischemického a neischemického poškodenia sa medzi oboma prevenciami nepotvrdil, a to ani v rámci opakovaných adekvátnych intervencií ICD. Neadekvátna terapia ICD bola prítomná u 6,8 % pacientov. Prvozáchyt fibrilácie predsiení bol evidovaný u 6,6 % pacientov, technická porucha ICD bola detegovaná v 1,5 %. Nízky podiel biventrikulárnej stimulácie pri implantovanom resynchronizačnom prístroji sme zaznamenali u 8/76 pacientov (10,5 %). Dožívanie energetického zdroja bolo prítomné u 5,5 % pacientov. Nespolupráca pacientov so systémom DM bola zaznamenaná v 13,6 %, vek a pohlavie nemali na nespoluprácu vplyv. Úmrtie bolo zaznamenané u 10,3 % pacientov, bez signifikantného rozdielu medzi oboma prevenciami rovnako medzi implantovaným ICD a biventrikulárnym ICD (p > 0,05).
Záver: Diaľkové monitorovanie u pacientov s implantovaným ICD umožňuje včasnú detekciu klinicky významných príhod s ich následnou včasnou terapeutickou intervenciou, a to najmä technických porúch ICD systému, adekvátnych a neadekvátnych intervencií ICD, fibrilácie predsiení a tiež včasné rozpoznanie dožívania energetického zdroja prístroja (tab. 2, obr. 4, lit. 17). Text v PDF www.lekarskyobzor.sk.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: diaľkové monitorovanie, implantovateľný kardioverter–defibrilátor, primárna prevencia, sekundárna prevencia, náhla kardiálna smrť.
Lek Obz 2024, 73 (11): 402-409
Remote monitoring of patients with an implanted cardioverter-defibrillator
Abstract
Introduction: Remote monitoring (RM) technology represents a significant advancement in the management of patients with implantable cardiac electronic devices.
Objective: To assess the clinical benefits of the RM system in patients post ICD (implantable cardiac defibrillator) implantation in the clinical practice.
Patients and methods: We retrospectively analyzed data from 457 consecutive patients post-ICD implantation, monitored via RM systems from two manufacturers. The total monitoring period was 2803 days (from May 29, 2016, to January 31, 2024). We examined clinically relevant indicators in these patients using descriptive and comparative statistical methods.
Results: Of the 457 patients, 233 (51 %) were implanted for secondary prevention (SP) of sudden cardiac death (SCD) and 224 (49 %) for primary prevention (PP) of SCD. Appropriate ICD interventions for ventricular tachycardia/ fibrillation (VT/VF) were the most frequent, in 135 patients (86 in SP group and 49 in PP group, p<0.05). A significantly higher incidence of interventions was observed in SP patients and those with ischemic heart disease. No significant difference was found between ischemic and non-ischemic conditions regarding ICD interventions. Inappropriate ICD interventions occurred in 6.8 % of patients. Atrial fibrillation was first detected in 6.6 % of patients, technical ICD failures in 1.5%. A low rate of biventricular stimulation was documented in 8 out of 76 patients (10.5 %) with biventricular devices. Elective replacement indicators were noted in 5.5 % of patients. Non-cooperation with RM system was observed in 13.6 %, with no influence of age or gender on non-cooperation. Death occurred in 10.3 % of patients, with no significant difference between PP/SP or ICD vs. biventricular ICD (p>0.05).
Conclusion: Remote monitoring in ICD patients enables the early detection of significant clinical events, faciliting timely therapeutic interventions, particularly in cases of technical malfunctions, appropriate and inappropriate ICD interventions, atrial fibrillation, and early detection of energy source depletion (tab. 2, obr. 4, lit. 17). Text in PDF www.lekarskyobzor.sk.
KEY WORDS: remote monitoring, implantable cardioverter-defibrillator, primary prevention, secondary prevention, sudden cardiac death.
Lek Obz 2024, 73 (11): 402-409
Petra ĎURČÍKOVÁ, Gabriela KALISKÁ, Martin ŠKAMLA, Adrián BYSTRIANSKY
II. klinika kardiológie a angiológie, Slovenská zdravotnícka univerzita a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica, SR, prednostka MUDr. G. Kaliská CSc., primár Oddelenia arytmií MUDr. A. Bystriansky, MSc., MPH
